Vyhadzujeme potraviny v hodnote 400 miliárd. Takto riešia plytvanie potravinami reťazce u nás

Ročne sa vyhodí približne 400 miliárd dolárov za potraviny, ktoré sa ešte ani nedostali do obchodov. Vyplýva to z výskumu OSN, ktoré súčane publikovalo aj správu, kde uvádza, že 800-miliónov ľudí na svete trpí hladom.

Podľa výskumu, až tretina potravín, ktoré sa vyrobia pre bežnú konzumáciu, sú vyhodené alebo znehodnotené. Najväčšie množstvo potravín sa vyhodí v južnej a centrálnej Ázii, Severnej Amerike a Európe. Medzi najviac znehodnotené alebo stratené potraviny patria olejnaté plodiny, ovocie a zelenina.

Najviac potravín sa stratí počas skladovacích procesov alebo počas transportu. Signifikantné množstvo je vyhodené ešte v samotných predajniach. Pýtali sme sa preto pár slovenských reťazcov, ako riešia vyhadzovanie potravín a zaobchádzanie s nimi. Oslovili sme Lidl, Kaufland a Tesco. Na otázky, koľko kilogramov potravín denne alebo mesačne vyhodia, sme však odpoveď nedostali.

Na Slovensku je potravinový odpad stále témou. Za rok 2018/2019 sa zatiať vyhodilo približne 4 700 ton potravín. Najviac z toho, až 41 percent, tvorí ovocie a zelenina, nasleduje pečivo.

zdroj: Tesco Slovensko

Lidl vyrába elektrinu

Spoločnosť Lidl tvrdí, že sa snaží zlepšovať interné procesy, ktoré súvisia s objednávaním tovarov tak, aby nedochádzalo k vzniku nepredaných tovarov. „Naša spoločnosť pritom už dlhodobo v rámci konceptu čerstvosti oddeľuje a špeciálne označuje produkty s blížiacim sa dátumom spotreby, pričom ich predáva za nižšiu cenu,“ hovorí pre Startitup vedúci oddelenia komunikácie Tomáš Bezák.

Tento systém Lidl zaviedol ešte predtým, ako to prikazoval zákon. Lidl ďalej spolupracuje s potravinovou bankou, ktorej príležitostne poskytuje produkty zo suchécho sortimentu. Niektoré potraviny spoločnosť využíva ako bio-odpad, z ktorého sa vyrába elektrina.

„Potraviny, ktoré už nie sú konzumovateľné a už ich nemôžeme darovať, končia v bioplynových staniciach. Z potravinových prebytkov sa vytvára elektrická energia dodávaná do siete,“ dopĺňa Bezák. Lidl sa angažujeme aj v projekte NEPLYTVAJ – SPOTREBUJ.

Jeho cieľom je informovať a vzdelávať širokú verejnosť o danej problematike, ako aj otvoriť celospoločenskú diskusiu na tému efektívnejšieho zaobchádzania s potravinami.

zdroj: TASR

Kaufland spustil projekt pre darovanie potravín

Kaufland tvrdí, že znižovanie potravinového odpadu je pre nich veľmi dôležité. „Na dennej báze sledujeme vývoj odpisov v jednotlivých tovarových skupinách a pravidelne školíme našich zamestnancov pri vytvaraní objednávok,“ hovorí hovorkyňa Kauflandu Lucia Langová.

Čo sa týka potravín po dátume minimálnej trvanlivosti (DMT), ich darovanie je možné len pre registrované charitatívne organizácie.

„Produkty po dobe spotreby sa musia podľa zákona zlikvidovať. Minulý rok sme spustili celoslovenský projekt na darovanie potravín po uplynutí DMT. Do tohto projektu je zapojených už 44 zo 67 našich predajní a tento počet plánujeme zvyšovať,“ hovorí Langová.

Kaufland sa v rámci tohto projektu podarilo darovať viac ako 155-tisíc kusov potravín.

zdroj: TASR

Cieľom pre Tesco je žiadny hlad

Spoločnosť Tesco ako prvá zverejnila svoje odpady už v roku 2017. Vďaka tomu vedeli efektívne identifikovať problémy s odpadom.

„V prípade, že nejaké prebytky vzniknú, potraviny, ktoré sú vhodné na konzumáciu, darujeme Potravinovej banke Slovenska a jej lokálnym partnerom. Aktuálne pomáhame ľuďom v núdzi darovaním potravín na dennej báze zo 143 obchodov. Zaviazali sme sa, že do roku 2020 budú darovať potraviny všetky naše obchody na Slovensku, ktorých je 150,“ hovorí pre Startitup hovorkyňa Veronika Bush.

Okrem toho spoločnosť darovala 2 043 ton potravín ako krmivo pre zvieratá. Množstvo odpadu tvorí v Tescu menej ako 0,9%.

„V Tescu nám záleží na udržateľnej budúcnosti, a preto chceme viesť pozitívnu zmenu pri riešení najvážnejších sociálnych a environmentálnych výziev. Naša stratégia spoločenskej zodpovednosti pod názvom Plán malých pomocí, sa preto zameriava na tie ciele udržateľného rozvoja OSN, ktoré vieme ako biznis, najviac pozitívne ovplyvniť. Medzi tie patria ciele ako žiadny hlad, kvalita zdravia a života, zodpovedná spotreba a výroba či ochrana klímy,“ uzatvára Veronika Bush.

zdroj: TASR

Zdroj: fao.org, news.un.org