Výpadky pamäti, mentálna hmla a podráždenosť: Práca nad 55 hodín týždenne má vážne následky na mozgové funkcie (ODBORNÍK)

Dlhé hodiny pred obrazovkou, neustále notifikácie, chronický stres a minimálny oddych. To je dnes realita mnohých pracujúcich ľudí.  Neurogenetik Tomáš Eichler upozorňuje, že mozog má svoje limity a nie je stavaný na nepretržité nasadenie.

Dôležitá je systematická regenerácia

Práca nad 55 hodín týždenne neznamená len únavu, môže znižovať neuroplasticitu, urýchliť starnutie mozgu a spustiť neurologické poruchy. Odborník v rozhovore vysvetľuje, čo sa deje s mozgom pri chronickej záťaži, prečo prefrontálna kôra stráca kontrolu a aký vplyv má nedostatok spánku na rozhodovanie a emócie.

Niektoré profesie trpia viac než iné a niekedy už nestačí len vypnúť na pár hodín telefón. Mozog totiž potrebuje viac než len víkendový oddych. Potrebuje systematickú regeneráciu. Ignorovanie varovných príznakov, ako sú mentálna hmla či výpadky pamäti, môže viesť k dlhodobým následkom.

V rozhovore sa dozvieš, čo sa v mozgu deje pri prepracovaní, ako spoznať prvé varovné signály a ako si každý deň jednoducho chrániť svoju mentálnu kapacitu.

• Čo sa pri chronickej preťaženosti deje s mozgovými funkciami z neurologického hľadiska?
• Ktoré oblasti mozgu sú najviac postihnuté nadmerným pracovným stresom?
• Aký je rozdiel medzi zdravou záťažou a chronickou prepracovanosťou?
• Aké návyky odporúča odborník ľuďom, ktorí chcú chrániť svoj mozog pred chronickým vyčerpaním?

zdroj: Tomáš Eichler

Čoraz viac štúdií varuje pred tým, že dlhodobá práca nad 55 hodín týždenne poškodzuje mozog. Čo sa pri chronickej preťaženosti deje s mozgovými funkciami z neurologického hľadiska?

Dlhodobé preťaženie mozgu spôsobuje zníženie neuroplasticity – teda schopnosti mozgu prispôsobovať sa, učiť sa a vytvárať nové synaptické spojenia.

Pri chronickom strese dochádza k vyčerpaniu neurotransmiterov ako dopamín, serotonín a acetylcholín, ktoré sú kľúčové pre náladu, koncentráciu a pamäť. Zároveň sa zvyšuje hladina kortizolu, ktorý narúša činnosť hipokampu – oblasti dôležitej pre pamäť a orientáciu.

Ktoré oblasti mozgu sú najviac postihnuté nadmerným pracovným stresom a aké kognitívne funkcie tým najviac trpia – je to pamäť, pozornosť, schopnosť vyjadrovať sa?

Najviac postihnuté sú prefrontálna kôra (riadenie rozhodovania, plánovania, pozornosti), hipokampus (pamäť) a amygdala (emocionálna reaktivita). Pri dlhodobej záťaži sa zhoršuje nielen schopnosť sústrediť sa, ale aj verbálna výbava, plynulosť reči a emočná stabilita. Mozog sa prepína do „prežívacieho režimu“, v ktorom uprednostňuje krátkodobé riešenia pred dlhodobým plánovaním.

Vidíte vo svojej praxi nárast počtu ľudí s neurologickými ťažkosťami, ktoré súvisia priamo s pracovnou záťažou, najmä u ľudí vo veku medzi 30 – 50 rokov? Ako sa prejavujú?

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory