VÝSKUM: Každý piaty človek, ktorý prekoná COVID-19, trpí duševnou chorobou

Lekári už dlhodobo hlásajú, že infekcia SARS-CoV-2 môže u ľudí viesť k neurologickým zmenám. Najnovší výskum vedcov z Oxfordskej univerzity a NIHR Oxford Health Biomedical Research Center ukázal, že takmer každý piaty pacient s COVID-19 má určitú duševnú poruchu ako je depresia, úzkostná porucha či nespavosť.

Podľa odborníkov boli ľudia, ktorým pred pandémiou diagnostikovali duševné choroby, až o 65 % náchylnejší na nakazenie sa týmto vírusom. Vedci analyzovali lekárske záznamy 70 miliónov Američanov, vrátane viac ako 62 000 prípadov COVID-19, ktoré si nevyžadovali hospitalizáciu alebo návštevu pohotovosti. Analýza ukázala, že viac ako 18 % pacientom bola diagnostikovaná duševná porucha.

Experti porovnali údaje aj s ďalšími šiestimi zdravotnými problémami ako je napríklad chrípka, iné infekcie dýchacích ciest, infekcie kože či žlčníkové kamene. Všetko preto, aby zistili, či je práve nový vírus zodpovedný za zhoršenie duševného zdravia pacientov. Ukázalo sa, že do troch mesiacov bola diagnostikovaná duševná porucha 6 % pacientom s COVID-19. V prípade iných chorôb malo takéto problémy 2,5 – 3,4 % chorých.

Britský výskum nie je prvý, ktorý naznačuje, že nový patogén môže mať vplyv na fungovanie nervového systému. Početné štúdie ukazujú, že infekcia spôsobená koronavírusom SARS-CoV-2 môže viesť k encefalitíde, poškodeniu nervov a tiež k mozgovej príhode.

Aj keď výskum naznačuje jasnú súvislosť medzi COVID-19 a duševnými chorobami, experti zatiaľ nechcú deklarovať, že tieto problémy spôsobuje len samotný koronavírus. To sa podľa nich bude dať potvrdiť či vyvrátiť až po realizácii ďalšieho výskumu, ktorý bude u ľudí brať do úvahy aj sociálno-ekonomické postavenie, životný štýl, sklon k užívaniu drog, miesto pobytu alebo miesto výkonu práce.

V tejto súvislosti sa oplatí venovať pozornosť prieskumu „Ako sa máte, Slovensko?“, ktorý realizovala Slovenská akadémia vied spolu s agentúrami MNFORCE a Seesame, medzi reprezentatívnou vzorkou 1 000 Slovákov. Z neho vyplýva, že takmer polovica respondentov (48,2 %), počas pandémie zažívala často alebo občas depresívne pocity. Zároveň Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) upozorňuje, že počet ľudí s depresiou sa v dôsledku pandémie môže ešte navyšovať.

Odborníci sa zhodujú, že významnú úlohu počas pandémie zohrávali vzťahy v domácnosti či situácia v práci. Respondenti, ktorí uviedli, že sa vzťahy v ich domácnosti počas pandémie zhoršili, potvrdili, že sa zhoršil aj ich duševný stav. Zároveň Slovákom, ktorým sa zmenila pracovná situácia alebo je ich pracovná pozícia v súvislosti s pandémiou ohrozená, vnímali celkové zhoršenie svojho duševného stavu častejšie.

Podľa prezidentky Slovenskej psychiatrickej spoločnosti MUDr. Ľubomíry Izákovej je dôležité depresívne pocity sledovať. „Neliečená depresia významne znižuje kvalitu života chorého, neumožní mu normálne fungovať a v tých najťažších prípadoch ho môže priamo ohroziť na živote. Mnohí ľudia však ochorenie podceňujú a odbornú pomoc nevyhľadajú. Následky tejto krízy na duševné zdravie budeme cítiť dlhodobo. O to dôležitejšie je zaoberať sa duševným zdravím na Slovensku hlbšie a komplexnejšie“, uzatvára Izáková.