Zabudni na hodiny vo fitku. Expert na dlhovekosť navštívil Sardíniu a zistil, čo predlžuje život. Nestojí ani cent

Pohyb pre mnohých z nás funguje ako koníček, únik od povinností alebo spôsob, ako si vykompenzovať deň strávený za počítačom. Lenže výskumník Steven Austad, ktorý stojí na čele neziskovej organizácie zameranej na starnutie a dlhovekosť, k nemu pristupuje úplne inak. V jeho ponímaní nejde o voľnočasovú aktivitu, ale o jednu z najspoľahlivejších a zároveň najlepšie overených investícií do zdravia.

K tomuto záveru ho priviedla návšteva Sardínie, ktorá nemala osobný ani motivačný charakter. Išlo o odbornú kontrolu hypotézy. Austad totiž analyzoval fenomén tzv. modrých zón, teda regiónov s nezvyčajne vysokým výskytom storočných ľudí, a snažil sa pochopiť, čo v skutočnosti stojí za ich dlhovekosťou.

To, čo na Sardínii zistil, ho prekvapilo oveľa viac, než pôvodne očakával.

Pohyb ako investícia do dlhovekosti

Austada zaujímalo, či modré zóny stoja na výnimočných životných návykoch, alebo časť ich reputácie vzniká z nepresností v historických záznamoch, rodinných dokumentoch a spôsobe overovania veku.

Sardínia mu však neposkytla priestor na pochybnosti v tom zmysle, v akom ich pôvodne formuloval. Tunajší obyvatelia prekypovali vitalitou a zvládali každodenné úkony aj vo veku, ktorý by mal prinášať výrazné obmedzenia. To, čo videl, ho nepresvedčilo len o legitímnosti sardínskych storočných, ale zasiahlo aj jeho vlastné chápanie zdravého životného štýlu.

„Stretol som všetkých týchto storočných ľudí, rozprával som sa s nimi a pozoroval ich,“ cituje Austada portál AOL. „Veľa sa hýbu, ale nejde o ťažké cvičenie.“

Dediny na ostrove sa rozlievajú po členitom horskom teréne, takže pohyb tu nevzniká ako plánovaná aktivita, ale ako nevyhnutná súčasť fungovania. Počas dňa sa kumuluje veľké množstvo ľahkého kardia, krátke úseky vyššej intenzity pri chôdzi do kopca a pravidelné zapájanie svalov v prirodzených pohybových vzorcoch.

Keď sa k tomu pridá záhradkárčenie, práca okolo domu a prenášanie vecí, vzniká pohybový režim, ktorý by moderný tréner opísal ako premyslený program pre zdravé starnutie.

Moderná epidemiológia to potvrdzuje. Veľké populačné štúdie opakovane ukazujú, že už samotné zvyšovanie počtu krokov súvisí s nižším rizikom úmrtia, pričom efekt sa objavuje aj bez extrémnych výkonov.

Ako nájsť ideálnu rovnováhu

Austadovi však nešlo iba o to, čo funguje, ale aj o to, čo škodí. Začal premýšľať nad cenou, ktorú ľudia platia za posadnutosť tréningom. Rozprával sa s lekárkou regeneratívnej medicíny, ktorá rieši následky zranení aj následky veku.

Jej najčastejšími pacientmi neboli starší ľudia, ale mladí, ktorí sa zranili v posilňovni. „Je to naozaj pozoruhodné. Presvedčilo ma to, že v tomto netreba byť fanatik.“

Táto skúsenosť sa premietla aj do jeho vlastného prístupu. Kedysi ho priťahoval nával endorfínov z intenzívneho tréningu. Rád pridával série, zvyšoval objem a posúval hranice, pričom oddych vnímal skôr ako rušivý element.

Dnes pracuje s telom opatrnejšie a presnejšie. „Mám jedno zlé koleno a keď to preženiem, zaplatím za to.“ Zároveň si dovolil posun, ktorý mnohí mylne považujú za slabosť: Oddych bez výčitiek. „V dňoch, keď sa rozhodnem, že by som nemal cvičiť, cítim o trochu menšiu vinu,“ povedal Austad.

Tento posun však neznamená ústup od silového tréningu. Skôr ide o jeho presnejšie uchopenie. Austad zostáva pravidelným návštevníkom posilňovne a dlhodobo kombinuje kardio so silovým tréningom. Avšak nezameriava sa na maximalizáciu výkonu.

Uprednostňuje prirodzené pohybové vzorce, ktoré telo využíva aj v každodennom živote, teda ťahanie, tlačenie, kontrolovaný rozsah pohybu a technickú presnosť.

Tento spôsob tréningu má oporu aj v dátach. Metaanalýza publikovaná v American Journal of Preventive Medicine ukázala, že silový tréning súvisí s nižším rizikom celkovej úmrtnosti, no najvýraznejší zdravotný prínos sa objavil približne pri 60 minútach týždenne. Pri vyšších objemoch však prínos klesá.

Výsledok zapadá do širšieho obrazu, ktorý Austad vidí opakovane. Telo profituje z pravidelného, primeraného stimulu. Nie z extrému.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking