Vystrieľať, či nechať tak? Ochranári s poľovníkmi bojujú kvôli medveďom, šéf TMR hovorí aj o medvedej antikoncepcii

  • Pravidelné návštevy Hrebienka medveďmi a usmrtenie matky s mláďaťom opäť rozvírili diskusiu o medveďoch
  • Ochranári a poľovníci sa nezhodujú azda v ničom
  • Ani v počte medveďoch, ani v tom, ako sa vlastne správajú
  • V relácii šéfa Tatry mountain resorts Igora Rattaja sa hovorilo o antikoncepcii medveďov
Medvede Startitup.sk
Štátne lesy TANAPu a Unsplash/ Janko Ferlič
  • Pravidelné návštevy Hrebienka medveďmi a usmrtenie matky s mláďaťom opäť rozvírili diskusiu o medveďoch
  • Ochranári a poľovníci sa nezhodujú azda v ničom
  • Ani v počte medveďoch, ani v tom, ako sa vlastne správajú
  • V relácii šéfa Tatry mountain resorts Igora Rattaja sa hovorilo o antikoncepcii medveďov

Pri počúvaní názorov ochranárov i poľovníkov o medveďoch, človek občas zabúda, že vlastne hovoria o tom istom zvierati. Nezhodujú sa v jeho správaní, v počtoch a ani v tom, či dané riešenia skôr pomáhajú alebo škodia.

Nekonečná debata o našej najväčšej šelme sa v poslednom období opäť rozvírila, opäť lietajú argumenty a každého vlastné fakty z jednej strany na druhú, no zdá sa, že s podobným efektom ako predtým, každý si ďalej hovorí a podsúva svoje riešenia.

Za oživenie diskusie môžu pravidelné fotografie medveďov, vrátane medvedice s mladými, ktorým sa zjavne zapáčilo navštevovať Hrebienok a doslova behať po streche hotela. No najmä usmrtenie matky s mláďaťom pri Sliezskom dome tento mesiac. Je toto riešenie a osud slovenských medveďov?

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa WildlifeSlovakia 🇸🇰 (@wildlifeslovakia)

Ako vidia medveďa ochranári a poľovníci

Hneď prvou zásadnou vecou, v ktorej sa ochranári a poľovnícke združenia majú problém zhodnúť, je počet, koľko medveďov na Slovensku vlastne máme.

Kým poľovníci dlho hovorili o číslach nad 2 000, ochranári ich mali zrátaných okolo 500, teda len štvrtinu toho, čo tvrdili slovenskí poľovníci.

Isté rozuzlenie tejto dilemy priniesol veľký prieskum pred pár rokmi, aký podľa odborníkov u nás ešte nikdy neprebehol. Jeho výsledky ukázali, že pravdu zjavne nehovorí ani jedna strana a obe svoje čísla buď nafukovali alebo znižovali.

Piatimi štatistickými metódami sme zistili, že máme vyše 1 240 medveďov,“ vyhlásil výsledky vtedajší riaditeľ Štátnej ochrany prírody SR Milan Boroš.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa M.A.R.T.I.N (@martinhodon)

Keď už sa nezhodneme v ich počtoch, a to v niekoľkonásobných rozdieloch, treba sa nezhodnúť ani v tom, ako sa bežný medveď vlastne správa.

Riaditeľ a poľovný hospodár mestských lesov Banská Bystrica Blažej Možuch napísal pre portál Poľovníctvo & rybárstvo článok, v ktorom opisuje, ako chodia (on a ostatní) za vlastné náklady prikrmovať medvede do lesa, aby ich držali ďalej od ľudských obydlí.

Nechýba ani kopnutie si do druhej strany tohto, nazvime to, názorového konfliktu: „Štátom platení ochrancovia sa takmer každodenne premávajú po našich lesoch na drahých terénnych autách, s drahými fotoaparátmi a úžitok žiadny. A medveďom, ani iným šelmám ani za máčny máčik nepomôžu. Peniaze míňajú vo veľkom, ale nie na reálnu pomoc pre konkrétneho chráneného živočícha,“ píše v článku Možuch.

Okrem výrazného premnoženia tejto šelmy, Možuch v závere opisuje, že keď je medveď dobre najedený (po ich prikrmovaní), nepotrebuje kvôli hľadaniu potravy putovať a radšej spí „ako my chlapi,“ čo okrem nenavštevovania obcí spôsobuje aj to, že kvôli nechodeniu hore-dole medveď menej často natrafí na samicu a teda dochádza k menej páreniam. Nosiť jedlo medveďom jednoducho znamená, že sa ich bude rodiť menej.

zdroj: TASR/Medveď hnedý

Tieto názory, ktoré zdieľalo viacero ľudí z poľovníckej komunity, pobúrili ochranárov. Kŕmenie medveďov podľa nich spôsobuje presný opak, že sa druh premnoží a navyše je to pre ne istý návyk, ako si zvyknúť na pomocnú, ľudskú ruku.

Úplne zle, najhoršie čo môže byť. Argumenty, že boli tým medvede sťahované od obydlí nazad do lesa patria do koša… Nie je tomu tak dávno, čo sa pri posedoch váľali nákladné autá s repou, vrecia kukurice či kadečo inšie.

Čo by sa stalo, keby sa zver prestala kŕmiť v zime úplne? Jej stavy by šli logicky predsa dole, prežili by len tie najsilnejšie. Takto prežijú aj tie menej odolné zvieratá. Z tohto ale profituje zase len jedna skupina ľudí… Hlavne, že je na čo strieľať,“ tvrdil v rozhovore pre Startitup zoológ a ochranár z Malej Fatry Tomáš Flajs.

Koho argumenty ti prídu racionálnejšie?

Ochranár Malej Fatry o výrube lesov: Často to je len biznis a schovávanie sa za lykožrúta

Flajs hovorí, že „znižovanie počtu medveďov“ by pripustil v niektorých prípadoch takzvaných nakazených jedincov, ktoré si už príliš zvykli na ľudské obydlia a kontajnery.

Dôležitejšie je ale podľa neho zamerať sa na prevenciu, teda zabrániť, aby sa medveď k takto dostupnej potrave, ktoré ho k obydliam priláka, dostal a naučil sa tam chodiť.

Niektorých ešte stále prekvapuje, že mnohé odpadkové koše a kontajnery v Tatrách nie sú dostatočne zabezpečené, aby si z nich medvede spravili doslova bufet – pri kontajneroch s rozhádzanými odpadkami našli, uspali a následne usmrtili aj spomínanú matku s mláďaťom nedávno pri Sliezskom dome.

zdroj: Ministerstvo životného prostredia

Dva výrazne odlišné pocity po dvoch rozhovoroch

Do diskusie o medveďoch sa dokonca zapojil aj šéf spoločnosti Tatry mountain resorts, ktorá prevádzkuje v Tatrách viaceré hotely a lyžiarske vleky, Igor Rattaj. Vo svojom podcaste Rattata pre Topky.sk sám kladie otázku, že čo sa vlastne stalo, či sme medveďom vzali územie alebo sú premnožené?

Ako hosťa si pozval zástupcu náčelníka mestskej polície Vysoké Tatry Jozefa Štefaňáka, ktorý pohotovo odpovedá, že medvede sú v Tatrách premnožené a že ich je tam zhruba o 80 viac, než by ich na takom území malo byť. Pre Tatrancov je podľa Štefánka už priam nemožné ísť do práce na nočnú (vtedy je medveď najviac aktívny) a nestretnúť medveďa.

Je to veľmi nebezpečné zviera… Každé stretnutie s touto šelmou je nebezpečné,“ tvrdí ďalej Štefaňák.

 
 
 
 
 
Pozrite si tento príspevok na Instagrame
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 

Príspevok, ktorý zdieľa WildlifeSlovakia 🇸🇰 (@wildlifeslovakia)

Krátko pred týmto rozhovorom sa však objavil v médiách aj iný, Denník N vyspovedal ochranára a vedúceho Zásahového tímu pre medveďa hnedého Jaroslava Slašťana.

Každý druhý, tretí deň chodím za medveďmi, aj tak ich zbadám za rok len desať,“ znie už samotný nadpis rozhovoru, ktorý nám tvrdí niečo výrazne odlišné ako predchádzajúci rozhovor Rattaja a Štefaňáka.

Ako často v lese stretávaš medveďa?

Slašťan taktiež upokojuje chýry o nebezpečnom medveďovi a pripomína, že za posledných 100 rokov nie je u nás evidovaný ani jeden prípad usmrtenia človeka medveďom a že ku všetkým prípadným útokom v posledných rokoch došlo mimo turistických chodníkov. „My ľudia nie sme pre medveďa potravou a zdravý jedinec kontakt s človekom nevyhľadáva, radšej sa mu vyhne,“ vysvetľuje.

Pocit z prvého i druhého rozhovoru je jednoducho výrazne odlišný už na prvý pohľad.

Rattaj so Štefaňákom navyše predkladajú nové riešenia „problému“ s medveďmi: „Keď vieme kastrovať psov a mačky, keď im vieme dávať niektorým zvieratám antikoncepicu, prečo už nebolo prijaté také opatrenie, aby sa nám medvede nerozmnožovali?“

„Nie som si istý, ako im to chcú podávať (úsmev). Nebude to mať ale žiadny efekt. Medvede nie sú len v Smokovci. Ak by sa tam nemnožili, tak prídu mladé medvede zo Západných Tatier, pretože tam bude pre ne dostatok miesta. Jediné naozaj fungujúce riešenie je to, aby sa medvede nemali šancu dostať k potrave od ľudí. To nám stále nefunguje a lesníci ešte navyše medvede aktívne kŕmia,“ reaguje pre Startitup na riešenie antikoncepciou známy ochranár a aktivista Erik Baláž.

Zdroje: Denník N, Poľovníctvo a rybárstvo, archív Startitup, Topky

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK

Fontech