Vytúžený úspech môže byť súčasťou aj tvojho života, pomôže ti k tomu neuroveda

Ukázalo sa, že mozog filtruje informácie, ktoré chce človek naozaj absorbovať. Z toho vyplýva, že v našich životoch by sme sa mali zamerať na to, čo je najdôležitejšie pre dosiahnutie našich konkrétnych cieľov. Taktiež je dôležité si uvedomiť, že u ľudí sa nevedome vytvárajú nové neuróny a to práve prostredníctvom vykonávania duševných aktivít. Každý z nás má tak v rukách silu na zlepšenie výkonnosti mozgu a to prostredníctvom mentálneho tréningu, ktorý ovplyvní náš celkový výkon.

Nasledovných niekoľko mentálnych praktík, môže slúžiť ako hodnotný nástroj na dosiahnutie úspechu v práci, v škole či v tvojom osobnom živote.

Mozgový aerobik

Počul si už o takzvanom mozgovom aerobiku? Starať sa o sebe, neznamená len chodiť do fitness centra či na bicykel do prírody. Dopraj trochu tréningu aj tvojmu mozgu a to bez ohľadu na to, koľko máš rokov. Ako na to? Daj šancu napríklad lúšteniu krížoviek, hraniu šachu alebo akejkoľvek aktivite, ktorá podporuje myslenie.

Štúdie dokázali, že ľudia, ktorí sa považovali za neúspešných venovali aktivitám zameraných na myslenie len do 30 minút denne. To vo finále korelovalo s množstvom úspechu, ktorý vo svojom živote dosiahli.

Hľadaj nové nápady

Nové nápady sú základ. Stáť na mieste je to najhoršie, čo sa môže človeku túžiacemu po úspechu prihodiť. Snaž sa každý deň kŕmiť svoj mozog novými nápadmi a myšlienkami. Pusti sa do vecí, ktoré sa ti zdajú zaujímavé a jednoducho ťa lákajú. Vždy si chcel skúsiť jazdu na koni, alebo si zajazdiť na super športe na okruhu v Slovakia Ringu? Choď do toho, nikdy nevieš, kam ti to otvorí pomyselné dvere.

zdroj: unsplash.com

Neustále učenie sa ide ruka v ruke s osobným rastom človeka. Podľa  Jacka Welcha, je úspech predovšetkým o raste samého seba, takže sa nenechaj uspokojiť s tým čo vieš a čo máš. Využi každú príležitosť na zlepšenie a rozvoj nových zručností.

Skúšaj aj veci mimo komfortnej zóny. Mozog totižto potrebuje neustále nové podnety, prostredníctvom ktorých sa zlepšuje a rastie. Skúšaj vecí, ktorých sa bojíš alebo pri ktorých by si sa cítili nepohodlne. Stimuluješ tak mozog, nútiš ho prispôsobovať sa a vymýšľať nové metódy. Donúť sa tak myslieť inovatívne.

Akým človekom sa chceš naozaj stať?

Neboj sa venovať čas vizualizácii toho, kým chcete byť  o 5, 10, či 15 rokov. Nie je nič horšie, než keď netušíš kam smeruješ. Predstava toho, kým sa chceš stať a čo sa chceš naučiť ti okrem iného poskytne potrebnú motiváciu k práci na sebe a to aj v dňoch, keď sa ti nebude chcieť naozaj nič, ani vstať z postele.

Zameraj sa na svoje dlhodobé ciele

Mnoho ľudí, ktorí ochutnali neúspech, si jednoducho len nedokázali stanoviť konkrétny dlhodobý cieľ a robiť všetko pre jeho dosiahnutie. Ak sa v živote na nič úprimne netešíš, je to ako by si nemal svoj herný plán od života. To smeruje k tomu, že si nebudeš istý vo svojich rozhodnutiach a činoch.

zdroj: unsplash.com

Ignorujte stres

O tom, že stres má na ľudský organizmus neblahé účinky niet pochýb. Cirkulácii kortizolu sa venoval aj tím vedcov z Harvardu. Dlhodobý stres môže viesť k chronickému stresovému ochoreniu. Človek, ktorý je vystavený nadmernému stresu, dlhodobo trpí nespavosťou, stratou chuti do jedla a všeobecne o ňom vieme povedať, že neprospieva. Priamy vzťah však existuje aj medzi stresom a ľudskou kreativitou. Vo všeobecnosti platí, že kreativite neprospieva ani dlhodobý stres, ale dobre sa neznáša ani s nudou. Zdravé pracovné nasadenie a pútavé prostredie dokážu človeka motivovať nielen k lepším výkonom.

Snívaj

Vplyv na rozvoj kreativity má aj detská zábava akou je snívanie. To, že si vytvárame vlastnú fikciu a „snívame“, štartuje tvorivé procesy a trénuje mozog. Výskum na Institute of Technology v americkom meste Georgia odhalil, že ľudia, ktorí sa v priebehu dňa oddávajú snom, sú inteligentnejší a schopnejší. Lepšie výsledky dosiahli nielen na kreatívnej úrovni, ale aj v bežných testoch.

„Zvýšená mozgová kapacita vedie k vyššej efektivite mozgu. Pre týchto ľudí je zastaviť snívanie nemožné,“ vyjadril sa v štúdii Eric Schumacher, profesor psychológie na Institute of Technology Georgia.

Schumacher spolu so študentmi, kolegami a hlavnou spoluautorkou Christine Godwin, merali mozgové vzory na viac ako 100 ľuďoch, ktorí ležali pod prístrojom na magnetickú rezonanciu. Od účastníkov vyžadovali, aby sa sústredili na pevný bod po dobu piatich minút. Tím vyhodnotil údaje na základe častí mozgu, ktoré pracovali v súzvuku.

Pokiaľ tvoju myseľ zatemňujú témy, ktoré potrebuješ vyriešit, vytvor si ich zoznam. Následne sa snaž myslieť na veci, ktoré sa ich netýkajú. Hoci na ne vedome nemyslíš, tvoj mozog ich stále spracováva.