Tvorivosť Slovákov sa môže naplno prejaviť. WHO žiada ľudí o pomoc pri hľadaní nového názvu pre opičie kiahne

Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), ktorá chce zmeniť názov opičích kiahní, vyzvala v utorok verejnosť, aby jej pomohla vymyslieť menej stigmatizujúce označenie pre toto rýchlo sa šíriace ochorenie.

Ako informovala agentúra AFP, odborníci už dlhší čas upozorňujú, že zaužívaný názov môže byť stigmatizujúci pre primáty, po ktorých bola choroba pomenovaná, aj keď pri jej šírení zohrávajú len malú úlohu. Rovnako môže poškodzovať aj africký kontinent, s ktorým sa tieto zvieratá často spájajú.

AFP pripomenula, že nedávno boli v Brazílii zaznamenané prípady, keď ľudia napadli opice pre obavy z choroby.

„Ľudské opičie kiahne dostali svoj názov skôr, ako sa začali používať súčasné osvedčené postupy pri pomenovávaní chorôb,“ vysvetlila novinárom v Ženeve hovorkyňa WHO Fadela Chaibová.

Dodala, že WHO chce nájsť názov, ktorý nebude stigmatizujúci, a informovala, že pre tento účel bola vytvorená špeciálna webová stránka.

Opičie kiahne dostali svoj názov preto, lebo vírus bol v roku 1958 identifikovaný u opíc chovaných na výskum v Dánsku. Táto choroba sa však vyskytuje u mnohých zvierat, a najčastejšie u hlodavcov.

U ľudí bolo ochorenie prvýkrát zistené v roku 1970 v Konžskej demokratickej republike. Následnej sa jeho šírenie medzi ľuďmi obmedzilo najmä na niektoré štáty západnej a strednej Afriky, kde je endemické.

V máji sa však prípady tohto ochorenia, ktoré spôsobuje horúčku, bolesti svalov a veľké kožné lézie podobné vredom, začali rýchlo šíriť po celom svete, a to najmä medzi mužmi, ktorí majú pohlavný styk s mužmi.

Podľa WHO bolo od začiatku roka na celom svete potvrdených viac ako 31 000 prípadov nákazy opičími kiahňami. Dvanásť ľudí tejto chorobe podľahlo.

10 nakazených na Slovensku

Na Slovensku minulý týždeň pribudli dva prípady opičích kiahní. Celkový počet potvrdených prípadov sa tak zvýšil na desať. TASR o tom informoval hlavný hygienik SR Ján Mikas.

V oboch prípadoch ide podľa neho o osoby vo vekovej skupine 20 až 59 rokov. „Zatiaľ sa medzi nimi nepreukázala vzájomná epidemiologická súvislosť, tá sa rovnako nepreukázala ani s predchádzajúcimi, už potvrdenými prípadmi,“ ozrejmil.

Prvá osoba mala podľa neho v cestovateľskej anamnéze pobyt v zahraničí. „K nákaze došlo vysoko pravdepodobne mimo územia Slovenska,“ skonštatoval Mikas. Informoval, že osoba je v domácej izolácii a hospitalizácia nebola potrebná.

 V prípade druhej osoby je cestovateľská anamnéza negatívna, k nákaze preto podľa hlavného hygienika mohlo dôjsť na území Slovenska. „Osoba je hospitalizovaná,“ priblížil. Protiepidemické opatrenia sa podľa neho v oboch prípadoch zabezpečili.

Skonštatoval, že rozsiahle epidémie sa nepredpokladajú, no počíta sa s tým, že výskyt opičích kiahní bude na našom území narastať. „Zachovávajte si preto obozretnosť a nepodceňujte výskyt príznakov,“ zdôraznil.