Wlachovský radil Hegerovi aj Dzurindovi, toto je jeho príbeh. „Noty z USA? Je to blbosť,“ udrel analytik

26. mája 2023 o 11:23

Miroslav Wlachovský je čerstvým ministrom zahraničných vecí
Startitup sa pozrel na jeho minulosť, začiatky v diplomacii, ale aj krušné životné chvíle

Eduard Heger, Miroslav Wlachovský, Mikuláš Dzurinda

TASR/Martin Baumann, SITA/Diana Čermáková, TASR/Jaroslav Novák

Miroslav Wlachovský je čerstvým ministrom zahraničných vecí
Startitup sa pozrel na jeho minulosť, začiatky v diplomacii, ale aj krušné životné chvíle

Slovensko má historicky prvú úradnícku vládu. Nedávno ju vymenovala prezidentka Zuzana Čaputová a jej súčasťou je aj ostrieľaný diplomat Miroslav Wlachovský. Ten „žezlo“ ministra zahraničia prebral po odchádzajúcom šéfovi rezortu Rastislavovi Káčerovi.

Wlachovský má za sebou úspešnú minulosť ako kariérny diplomat. Svoje si odkrútil na zastupiteľskom úrade vo Washingtone a taktiež bol poradcom expremiérov Eduarda Hegera či Mikuláša Dzurindu.

Zúčastnil sa napríklad aj (ako jediný Slovák) svadby britského princa Williama a Kate Middleton v slávnom Westminsterskom opátstve či osobného stretnutia so záchrancom židovských detí, Sirom Nicolasom Wintonom. Startitup tak zmapoval jeho príbeh.

Diplomacia v krvi

Budúci minister zahraničia už od mala vyrastal takpovediac v diplomatickom prostredí. Teda podľa jeho vlastných slov – v diplomatickom a literárnom. Jeho otec Karol bol totiž riaditeľom Československého a neskôr Slovenského inštitútu v Budapešti a taktiež od 60. rokov literárne kriticky glosoval medzivojnovú literatúru i tvorbu svojich súčasníkov. Avšak jeho otec nebol jediným slávnym členom rodiny.

Ako Wlachovský prezradil v rozhovore pre Denník N, dlhé roky bola na verejnosti známejšou jeho teta Agnesa. „Bola československou reprezentantkou v krasokorčuľovaní a potom bola úspešnou trénerkou Jozefa Sabovčíka,“ vysvetlil zaujímavé rodinné pomery minister denníku. Sabovčík patrí medzi najväčšie slovenské legendy v krasokorčuľovaní.

Miroslav Wlachovský v roku 1994 úspešne dokončil filozofiou a sociológiu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Jeho kariérne začiatky sú spojené so Slovenským inštitútom medzinárodných štúdií, kde pracoval ako šéfredaktor časopisu Medzinárodné otázky. Neskôr, v rokoch 1995 až 1998 bol riaditeľom výskumného centra SFPA.

O jeho prvých profesijných krôčikoch nám, takpovediac, z prvej ruky porozprával bývalý šéf slovenskej diplomacie a zahraničnopolitický analytik Pavol Demeš. Podľa jeho vlastných slov sa poznajú „dlho a dobre“.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM