Z Bratislavy buduje fintechovú veľmoc. Matej Ftáčnik verí, že na Slovensku dokážu už čoskoro vyrásť startupové unicorny

Do jednej z najmodernejších výškových budov priamo v centre rušného bratislavského downtownu sa pred dvoma rokmi nasťahovala firma Vacuumlabs. Žiarivá ružová identita firmy zo Sky Parku púta pozornosť z loga aj z dizajnových priestorov.

Aj napriek tomu, že Slovensko nie je mekkou svetových technológií, dokázal dnes 34-ročný podnikateľ Matej Ftáčnik vybudovať spolu so svojimi spoločníkmi jedného zo svetových lídrov v oblasti fintechových riešení – bratislavskú firmu Vacuumlabs.

Matej Ftáčnik je v slovenskej podnikateľskej komunite známy tým, že podporuje transparentnosť a diverzitu. Ako sám tvrdí: „Zdieľame medzi sebou veci, pri ktorých sa iné firmy cítia nekomfortne. Ľudia vedia, aký majú navzájom plat či koľko zarábam ja. Rovnako vedia o finančných výsledkoch firmy, o plánoch alebo o spokojnosti v rámci celej firmy.“

Mladý podnikateľ so spoločníkmi firmu založil v roku 2012 na hodnotách, ktorých sa s malými obmenami drží dodnes. Talenty zbiera po celom svete, ľudí vedie k proaktivite a iniciatíve. Na IT scéne sa snaží podnikať eticky a férovo.

Čo vlastne Vacuumlabs robí: Vacuumlabs by bolo klasickou IT outsoucringovou firmou (teda niekto si objedná softvér a Vacuumlabs ho nakódi), keby sa nevenuje fintechu – prominentnému segmentu IT, ktorý sa sústredí na bankovníctvo a financie. Vacuumlabs tak vyvíja platobné metódy a čokoľvek, čo súvisí s digitálnym bankovníctvom.

Keďže má jej zakladateľ startupovú históriu, firma cez svoju holdingovú skupinu Vacuum Group investuje aj do lokálnych startupov – medzi inými napríklad do firmy na ochranu IP a registračných známok Trama či do zdravotníckej firmy Novuma.

• Svet IT je iný ako pred 30 rokmi. Čo sa firma Vacuumlabs snaží na technologickej scéne zmeniť?
• Technológie viac pomáhajú ako škodia. Aké technológie môžeme očakávať do budúcna? 
• Slovensko je na startupovej scéne pozadu. Čím to je?
• Ako by si firmy mali získať talentovaných ľudí?

Čo sa na technologickej scéne snažíte zmeniť? Má sa ešte IT kam posunúť?

Svet IT pred 30 rokmi a svet IT dnes sú dva rozdielne svety. Pred 30 rokmi sme mali počítače, ktoré mali prvý Windows, nemali internet a aj tou jeho prvou stránkou boli skôr statické stránky, kde sa nedalo nakupovať.

Ak sme napríklad chceli robiť nejaké bankovníctvo, museli sme ísť fyzicky do pobočky, celý proces trval niekoľko dní a bolo to náročné. A ak som si chcel zavolať s niekým za oceánom, bolo to takmer nemožné a stálo to šialené peniaze.

Za 30 rokov sa toho veľa zmenilo, dnes vieme presunúť transakcie zo sekundy na sekundu, mať videohovory s ľuďmi po celom svete, dokážeme nakupovať cez internet a mnoho ďalšieho.

Kam sa až dokážeme posunúť?

V technológiách sa vieme dostať do štádia, kedy sa medzi sebou budú stroje automaticky rozprávať. Prostredníctvom technológií bude napríklad možné overiť identitu ľudí. Pomocou virtuálnej reality zas človek môže zažiť niečo, čo bežne nie je možné. 

Technológiami takisto dokážeme znížiť náklady na mnoho vecí a uľahčiť ľuďom život. Dám príklad – niekomu môže banka dať väčší úver za nižšie úrokové sadzby, lebo má dáta o tom, že to je solídny a zodpovedný vo svojej práci. 

Technológie nám otvárajú oči. Ja mám rád vetu, že každá firma je softvérová firma – a tá, čo si to neuvedomuje, čoskoro skrachuje.

Slováci nie sú pozadu, ale Slovensko ako štát áno.

 

Technologický pokrok opisujete s nadšením. Aké sú negatíva?

Industriálna revolúcia, ktorá je tu už posledné tri storočia, vždy robí to, že sa menia formy a typy zamestnaní, ktoré existujú. Zamestnania, ktoré pred 150 rokmi boli tradičné, dnes už tradičnými nie sú. 

V USA bolo kedysi 21 miliónov koní, ktoré ťahali koče a povozy. V tom čase sa hovorilo, že ťažné kone hýbu svetom. Dnes sú v USA už len 3 milióny koní, a tie sú len na športové aktivity či hobby.

Svet sa vyvíja a každý si teda môže položiť otázku – alebo budeme ako konské povozy, ktoré sa neprispôsobili, alebo vytvoríme niečo, čo to posunie na novú úroveň. 

Ak napríklad vytvoríme roboty, ktoré za nás budú pracovať, tak sa nám uvoľnia ruky a budeme môcť robiť to, čo naozaj chceme – napríklad sa venovať umeniu, vzdelávaniu, zlepšovaniu seba samého či pomoci ľuďom v zdravotníctve.

Ja osobne však za posledných 30 rokov vidím, že technológia viac pomáha, ako škodí, ak je správne uchopená. Ak správne využijeme technológie, bude náš svet zdravší aj lepší.

Ako ste sa vôbec dostali na startupovú scénu?

Pred 10 rokmi vznikli na Slovensku prvé stretnutia startupistov – Startup Camp. Zo začiatku nás bolo len 15 a postupne sa to rozširovalo. Na Slovensku sa v tom čase o startupoch nehovorilo, boli to len „internetoví podnikatelia“ a ľudia, ktorí používali IT, ale neboli to startupisti.

Ako sme sa tak stretávali, zistili sme, že startupy sú inovatívne firmy, do ktorých sa dokážu dostať investori, spoja sa technológovia, biznis mudrlanti a projekťáci. Videli sme v tom obrovský potenciál.

Postupne nás na stretnutiach aj v bratislavskom KC Dunaj bolo už 250. Vtedy sme si uvedomili, že potrebujeme vlastný priestor, spojili sme sa s ďalšími ľuďmi, a tak vznikol The Spot – prvý coworkingový priestor na Slovensku. Po čase z toho vznikol akcelerátor a niekedy v tom období sa zrodila aj myšlienka spustiť Vacuumlabs, ktorý mal prepájať špičkových svetových biznismenov so skvelým technologickým talentom zo strednej Európy.

Svet IT pred 30 rokmi a svet IT dnes sú dva rozdielne svety. Byť v kontakte s ľuďmi cez oceán bolo takmer nemožné a stálo to šialené peniaze.

Začínali ste spontánnymi stretnutiami, kde ste sa rozprávali ako rovnocenní ľudia. Nevnímaš však dnešnú slovenskú biznisovú komunitu ako uzavretý kruh ľudí, kam dnes nevidí každý?

Určite nie. V slovenských mestách – či už v Žiline, Trnave alebo v Košiciach – sú krásne priestory, kde sa stretávajú startupisti a vymýšľajú skvelé veci. A existujú rôzne inkubátory a akcelerátory aj v rámci univerzít.

Výhodou startupov je, že sú meritokratické. Jediné, čo tam funguje, je, že sa niečo dobre postaví a predá. A či už človek na tom pracuje z Bali alebo z kancelárie v akejkoľvek slovenskej dedinke, je úplne jedno.  

V rozhovore pre Startitup v marci 2022 si povedal, že Slovensko je na startupovej scéne pozadu. Ktorým smerom by sme sa mali uberať?

Je dôležité povedať, že Slováci nie sú pozadu, ale Slovensko ako štát áno. Šikovní Slováci opustili Slovensko a robia startupy v Berlíne, Prahe, Londýne, San Franciscu a ďalších mestách – ale nie doma.

Principiálne to nie je zlé, lebo zbierame skúsenosti, informácie, znalosti a kontakty z celého sveta. Je tu zároveň priestor na to, aby sme sa s úspešnými ľuďmi v zahraničí spojili aj na Slovensku, aby tam to prepojenie stále bolo. Slovensko z toho môže benefitovať.

Ja osobne som tiež stále zástancom toho, že neexistuje žiadna „slovenská startupová scéna“ alebo „bratislavská scéna“, ale je tu nejaká jedna globálna startupová scéna.

Aj my ako firma sme do veľkej miery prepojení s ľuďmi v New Yorku, Londýne, Tokiu či v Hongkongu. Možno aj viac, ako s niektorými firmami v Bratislave, lebo ide o našich sektorových partnerov.

Nežijeme ľahké časy. Zmenilo to nejakým spôsobom fungovanie Vacuumlabs?

Vôbec nie. My sme ako firma zostali verní našim hodnotám, sme stále veľmi transparentní. Berieme to až tak vážne, že medzi sebou zdieľame také veci, ktoré sú v iných firmách nemysliteľné. Ľudia navzájom vedia, aký majú plat, a vedia aj to, koľko zarábam ja. 

Sú oboznámení s finančnými výsledkami firmy, celkovou spokojnosťou alebo s plánmi do budúcnosti.

Ľudí vedieme k proaktivite a iniciatíve. Sme veľmi otvorení diverzite – nebojíme sa prijať ľudí zo zahraničia, z iných sexuálnych menšín a tiež sa snažíme mať mnoho žien na vedúcich pozíciách.

Sme fanúšikmi hodnotového nastavenia, talentu, znalostí a skúseností. Diverzní sme preto, lebo ja osobne fundamentálne verím v to, že inovácie a špičkové veci vzniknú na priesečníku zdanlivo nespojiteľných vecí.

Myslíš si, že práve takýto prístup je kľúčom k tomu, aby sa Slováci vrátili späť na Slovensko?

Áno, aj. Ľudia na Západe – alebo vo veľkých mestách v zahraničí – sú zvyknutí na istý štandard práce, komunikácie, inkluzivity, tolerancie aj manažérskeho štýlu. A to je niečo, čo by slovenskí podnikatelia, ktorí chcú naskillovaných ľudí pritiahnuť naspäť, mali vnímať.

Čo by si z vašich princípov mal vziať každý jeden podnikateľ, aby sa nám na Slovensku žilo lepšie?

Ak to rozdelím na základné vlastnosti, tak by sa človek mal správať k ostatným tak, ako chce, aby sa oni správali k nemu. S transparentnosťou a dôverou človek ďalej zájde.

Podnikateľ by mal hľadať ľudí, ktorí sú špičkoví a múdrejší ako on. Nemal by sa báť ľudí iných, ako je on sám.

V roku 2021 ste boli súčasťou rebríčka, ktorý tvorilo 40 top fintech firiem z celého sveta. Ako si sa vtedy cítil?

Človek by nemal robiť veci len preto, že dostáva nejaké ocenenia alebo je v nejakých rebríčkoch a zoznamoch. Má to robiť preto, že je to vec, v ktorú verí, a je to správne.

Všetky tie ocenenia sú len vedľajším efektom tohto celého. Dôležité je sa zamyslieť, prečo to robím a čo je ten fundament, ktorý ma ťahá dopredu.

Vacuumlabs pôsobí v oblasti fintechu, krypta či bankovníctva. Pre nás neexistuje nič krajšie ako to, že zlepšíme ľuďom prístup k peniazom – a tým im zásadne zlepšíme kvalitu ich života. 

Nerobíme to napriamo, keďže nemáme vlastnú banku, ale s partnermi po celom svete. A za tie roky, dovolím si povedať, sa naše technológie dotkli miliónov ľudí.

Jediným slovenským unicornom je ESET. Česko ich má dvoch. Ako startupový odborník – kedy sa dočkáme ďalšieho?

Je dobré si položiť otázku, na čo je dobrý unicorn (=firma s dolárovou valuáciou 1 mld.) v danej krajine. Z jedného pohľadu je to super, aby sa krajina dostala viac na mapu a bola relevantnejšia z globálneho hľadiska.

Z druhého pohľadu je unicorn dôležitý pre vzdelávanie a inšpiráciu – ľuďom ukazuje, ako sa robí úspešný globálny biznis, a tí si následne založia vlastné firmy.

Na Slovensku síce žiadna firma nie je blízko, ale rozhodne tu máme firmy, z ktorých unicorny môžu vyrásť.

Každá firma hľadá IT-čkárov, nedostatok IT odborníkov je celosvetovým problémom. Ako s ním bojuje Vacuumlabs?

Globálnym recruitmentom – pozeráme sa po celom svete. Ľudí máme z Gruzínska, Rumunska, Srbska či Filipín.

Ako z HR hodnotíte príchod ukrajinských utečencov, ktorí so sebou prinášajú aj kvalitný IT skillset? Sú pre vás alebo pre iné domáce IT firmy využiteľní?

Vojna na Ukrajine spôsobila veľkú disrupciu v rámci pracovného prostredia a spôsobila, že západné firmy, ktoré mali vývojárske centrá v Rusku a Bielorusku, ich tam už nemôžu mať. A spôsobila aj to, že niektorí muži, ktorí pracovali v IT firmách na Ukrajine, to už nerobia a aktuálne bojujú.

Teda tých zmien je mnoho a zasiahli aj nás, museli sme sa prispôsobiť. Podporujeme našich ľudí na Ukrajine maximálne, ako vieme – či už programujú alebo robia iné aktivity, určené priamo na pomoc Ukrajine.

A k otázke – určite som otvorený hľadaniu talentov z Ukrajiny. My sami už spolupracujeme s niekoľkými Ukrajincami na Slovensku aj v Česku. Národnosť pre mňa nie je výberovým kritériom, je mi to úplne jedno. Tak, ako máme vo firme ľudí z Palestíny, Sýrie či USA, ktorí žijú v Bratislave, tak máme aj Ukrajincov.