Z Galanty do Silicon Valley: „Na rozbeh biotechnologického startupu som minul menej ako 5 000 eur“

Timotej Szalay je mladý človek, ktorý si na začiatku života vypočul nepríjemné lekárske prognózy. Ako sám hovorí, celý život si pripadal ako klinický test. Narodil sa s jednou obličkou a neskôr sa uňho prejavila aj artritída. 

Napriek ťažkým podmienkam sa nezľakol a videl v tom príležitosť urobiť vo svete niečo svoje. Odovzdať niečo, čo bude mať zmysel nielen pre neho, ale môže pomôcť aj generáciám po ňom. 

Prvý biznis rozbehol ako 16-ročný

Timotej sa dostal do kruhu zaujímavých ľudí zo sveta startupov v Silicon Valley. Jeho projekt ABYA Genomics nedávno získal investíciu od BoostVC aj od Google. Ich víziou je nahradiť klinické testy či zdĺhavý laboratórny výskum umelou inteligenciou.

Na jednej strane by tak eliminovali vysoké náklady, na druhej strane by skrátili čas potrebný na vývoj nových liečiv. Na tomto startupe pracuje od svojich 17 rokov, pričom prvý biznis naštartoval už ako 16-ročný. 

Tim je tak jediným Slovákom, ktorý sa dostal do programu pre 30 startupov na svete s ľuďmi, ktorí založili Silicon Valley a boli prvými investormi do značiek Tesla alebo SpaceX. 

• O čom je startup ABYA Genomics?
• Prečo chce mladý slovenský startup nahradiť klinické testy umelou inteligenciou?
• Ako sa Timo dostal k biotechnológiám napriek tomu, že ich neštudoval?
• Čo ho naučili prvé podnikateľské pokusy už v šestnástich rokoch?
• V čom je technológia ABYA Genomics rýchlejšia ako tradičný výskum?

Keď si mal 12 rokov, riešil si vlastné zdravotné diagnózy. Čo bolo pre teba bodom zlomu?

K technológiám som sa dostal v mladom veku. Sám som začal zisťovať, že nemáme možnosti, ako riešiť určité choroby. Skúmali sme, prečo pri existujúcich technológiách trvá vývoj liekov 10 rokov, kým sa dostanú na kliniku, a prečo je to tak neskutočne drahé – stojí to miliardy dolárov. 

To bol ten prvý moment, že technológiu máme, ale nevyužívame ju správne. Vtedy som si uvedomil, že moje zdravie nie je jednoduchá záležitosť. Narodil som sa len s jednou obličkou a k tomu sa pridala artritída. To nie je práve najlepší scenár, človek si vtedy musí v živote veľa vecí uvedomiť.

zdroj: Startitup/Adrián Pavlačič

Ako sa mení pohľad na choroby a zdravotníctvo, keď si pacientom ešte skôr, ako si sa stal podnikateľom?

Misia alebo vízia za naším startupom je veľmi personálna. O to lepšie sa na probléme pracuje, keď je osobný. Ak niekto premýšľa nad nejakým startupom, odporúčam, aby si našiel problém, ktorý je mu blízky. O to viac ideš skôr za tou víziou ako za peniazmi. Prechádzaš si tým, je to tvoja vlastná bolesť, ale zároveň riešiš problém aj ďalších ľudí – to je extrémny benefit a investori to milujú.

Ja som bol v podstate celý život ako taký klinický test. Chodíš po doktoroch od 12 rokov, približne každý mesiac, a nikam sa to nehýbe. Povedia ti, že budeš mať celý život biologickú liečbu, hoci ti pravdepodobne zničí obličku. Vtedy si začneš uvedomovať, že niečo proste nefunguje tak, ako má.

Bola biotechnológia od začiatku tvojím cieľom, alebo to bola cesta, ktorú si objavil až postupne?

Objavoval som ju postupne, ale vždy som do nej nejako chcel ísť. Nevedel som presne, kde je ten zlom alebo prienik, kedy sa do toho dostanem. Začalo to jednoducho – zaujímal som sa o počítačovú vedu aj umelú inteligenciu (AI). A potom som si ešte lepšie uvedomil, že toto je ten správny smer.

Zaujímajú ťa téma Peniaze & Financie?

Áno Nie

Prečítaj si článok: Banky znižujú úrokové sadzby hypoték

Reklama

Prečítaj si článok

Reklama

Prečítaj si článok

Teraz je ten správny čas začať vyjednávať, zhodujú sa odborníci

Biotechnológia nie je taká náročná, ako si ľudia myslia. Aj ja som si myslel, že to je príliš komplikované a že biotechnológiám rozumie len pár ľudí, ktorí tomu venovali celý život. V skutočnosti sú to veci, ktoré sa dajú pochopiť. Ja napríklad nemám formálne vzdelanie v tomto smere, študoval som informatiku a matematiku na gymnáziu, ale naučil som sa to, pretože som chcel. 

Aký bol tvoj úplne prvý biznis – a akú chybu by si dnes už nikdy neurobil?

Mali sme webovú agentúru, robili sme dizajn pre nejaké firmy. To bol prvý biznis, mal som 16 rokov. Potom sme začali robiť na finančnom trhu, mal som licencie s cennými papiermi, predávali sme zlato, robili sme platformy na obchodovanie s AI.

Robili sme všetko možné a práve to nás naučilo strašne veľa. Čo sa týka chýb, dnes by som sa už nesnažil, aby bolo všetko perfektné. Veľa sme toho pokazili, ale veľa sme sa naučili. Moja najlepšia rada pre founderov je: nech je prvá verzia toho, čo budujete, hoci aj zlá, ale nech je jednoduchá.

Spravte ju za pár týždňov, majte produkt a hovorte so zákazníkmi – pre feedback. My sme to robili naopak, mysleli sme si, že treba budovať perfektný produkt, aby sme mohli osloviť zákazníkov. Teraz by som išiel ešte ostrejšie a hovoriť so zákazníkmi by som išiel aj bez produktu.

Čo ťa startupy naučili medzi 17. a 18. rokom života, a čo ťa škola naučiť nemohla?

Networking. Ako hovoriť s ľuďmi, ako ich zaujať – to je v podstate len na tebe a škola ťa to nenaučí. Zaujať ľudí v konverzácii, vedieť, či ťa nejako prepoja v budúcnosti a pýtať sa tie správne otázky. To sa naučíš len tým, že to budeš skúšať – a niekedy aj premárniš dobré príležitosti, čo sa stalo aj mne.

zdroj: Archív/Timotej Szalay

Keby si mal projekt ABYA Genomics vysvetliť laikovi jednou vetou, ako by znela?

Naša vízia je nahradiť klinické testy, laboratórny výskum a vedu, ktorá sa deje v labákoch, umelou inteligenciou, aby sa tieto procesy simulovali a predišlo sa vysokým nákladom, chybovosti a rizikám na ľuďoch, čím sa drasticky skráti čas a náklady na vývoj nových liečiv a terapií.

Čo je dnes najväčšia brzda pri vývoji liekov – technológia, regulácie alebo ľudia?

Na to nie je jednoduchá odpoveď, podľa mňa ide o taký mix. Regulácie hrajú rolu, ale napríklad FDA (americký regulátor) je v tomto veľmi optimistický a progresívny a povoľuje veľa nových vecí, aby sa vývoj zrýchľoval.

Technológia v zásade nie je problém, problém je v dátach. Viac dát sa rovná presnejším predikciám a simuláciám. Ale zase – dáta nikdy neboli lacnejšie ako dnes, akumuluje sa ich neskutočné množstvo.

Robíte v ABYA niečo, čo veľké farmaceutické firmy zatiaľ nerobia alebo nedokážu robiť?

Farmaceutické firmy svoje systémy a infraštruktúry postavené úplne inak. V tom je práve naše know-how. Keby nás niekto chcel dnes skopírovať, bolo by to veľmi ťažké, pretože by musel absolútne predimenzovať to, ako celá ich platforma funguje. Spôsob, akým sme prišli na ten problém, je úplne iný ako u štandardnej farmy alebo biotech firmy.

Mileniáli verzus Gen Z: Odborník analyzuje, ktorej generácii to ide s peniazmi lepšie (ROZHOVOR)

Rozdiel je v rýchlosti našich proprietárnych nástrojov – v niektorých situáciách sme boli až 100-krát rýchlejší. Taktiež u nás už funguje automatizované rozhodovanie medzi nástrojmi, ktoré sú vhodné pre daný cieľ. Naši zákazníci tak nemusia strácať čas učením sa s nástrojmi, ale môžu hneď robiť research.

Ako vyzerá moment, keď si biotech startup sadá za stôl s veľkou pharma firmou – kto má vtedy reálne moc?

Ako sa hovorí, zákazník je vždy pán. Ale ty ako startup alebo CEO musíš vždy nájsť správny moment, či vôbec vieš vyriešiť problém toho zákazníka a nestrácať čas nad vecami, ktoré nevieš škálovať. V prvom rade páliš čas tej farme a v druhom rade si robíš zlé meno, keď sa snažíš riešiť niečo, o čom vieš, že to nedokážeš. Takže zákazník je pán, ale to, kto má moc, nie je také jednoznačné. 

Čo konkrétne ti otvorilo dvere k ľuďom, ktorí stáli pri Tesle, Google či SpaceX – bol to nápad, načasovanie alebo niečo iné?

Určite tam hral rolu timing, konkrétne pri programe BoostVC. Práve uzatvárali kolo a ja som na nich narazil na LinkedIne. Poznal som Adama Drapera ako osobnosť a investora, ale nevedel som, že majú otvorený program, lebo tieto rezidencie nerobili desať rokov.

Jeden kamarát, ktorý bol v ich networku, mi poradil, nech to skúsim a urobí mi intro. V tom momente sme boli vo fáze analýz, hovoril som sa s viac ako 100 investormi, ale náš nápad bol pre väčšinu z nich príliš „crazy“. Práve BoostVC má rád nemožné a šialené nápady, takže nás vybrali medzi top 30 ľudí z celého sveta.

zdroj: Archív/Timotej Szalay

Ako vyzerá pitching v Silicon Valley v porovnaní so strednou Európou? Vedel by si to porovnať?

Čítaj viac z kategórie: Inšpiratívni Slováci