Šéf startupu v Silicon Valley: „Zmena sveta sa neodkladne blíži“ (ROZHOVOR)

Amin Toufani je generálny riaditeľ spoločnosti T Labs, startupovej fabriky, ktorú založil v Silicon Valley. Zameriava sa na využívanie akcelerujúcich technológií na riešenie veľkých výziev ľudstva.

Pre Startitup poskytol exkluzívny rozhovor po prednáške na Orange Biznis konferencii 2025 v Bratislave. Zamerala sa na budúcnosť kyberbezpečnosti, umelej inteligencie a manažovaných služieb pre firmy v rýchlo sa meniacej digitálnej ére. 

Medzi jeho projekty patrí včasná detekcia rakoviny (Zeromics™), organizačná agilita (Adaptability.org) a superproduktívnosť pracovnej sily (Nano.com).

Kľúčom jeho úspechu je vďačnosť

Amin má okrem iného aj jeden titul v oblasti umelej inteligencie a je tiež jedným z mála ľudí, ktorí súčasne študovali a získali tituly na Harvarde a Stanforde. 41-ročný úspešný podnikateľ každé ráno vstane s vďačnosťou. Prezradil, čo považuje za kľúčové faktory umožňujúce úspech.

Okrem ostatných projektov má jeho firma T Labs ambície umožniť včasnú detekciu rakoviny. Ako zakladateľ verí, že v budúcnosti ľudí nebudú vďaka AI trápiť podobné choroby už vôbec. 

• Bude rakovina raz úplne preventabilná?
• Aké 3 vlastnosti u ľudí vo svojom tíme Amin nestrpí?
• Prečo je dôležité vedieť sa veci odučiť?
• Ako vyzerá typický deň CEO T Labs?
• Čo je kľúčom k Aminovmu úspechu?
• Ako pripraviť rodičov na fakt, že svet, ktorý poznajú, o 5 rokov nemusí existovať?

Ako ste sa dostali k tejto kariére?

Myslím si, že príležitosť vytvárať hodnotu vo svete nikdy nebola taká vzrušujúca ako dnes. Najväčším rizikom dnešnej doby je nemyslieť vo veľkom. A aby si mohol tak myslieť, musíš uvažovať o technológii, obchodných modeloch, ale aj o politike, pretože tento trojuholník sa hýbe spoločne. 

Myslím si, že pohyb v tomto trojuholníku je kľúčový. A to zrkadlí aj moju vlastnú kariéru. Mám titul z umelej inteligencie. Študoval som ekonomickú politiku na Harvarde a MBA som získal na Stanforde. A všimol som si, že tieto tri svety spolu málo komunikujú. Ale to sa rýchlo mení.

Prečo ste sa rozhodli zamerať na témy ako skorá detekcia rakoviny?

Myslím si, že príležitosť priniesť istotu do neistého sveta je obrovská. To je to, čo umelá inteligencia prinesie. To je to, čo prinesie digitálne zdvojovanie. Keď vytvoríme digitálne reprezentácie nášho sveta, vrátane biomarkerov, potom dokážeme použiť umelú inteligenciu na predpovedanie toho, čo sa stane ďalej. A rakovina je len jeden príklad.

zdroj: Orange

Používame rovnakú metodológiu aj na predpovedanie toho, či bude niekto dobrý zamestnanec alebo napríklad či niekto uspeje vo svojom fitness cieli. 

Veríte, že rakovina bude raz úplne preventabilná?

Absolútne. Myslím si, že prvou fázou bude, že budeme schopní rakovinu odhaliť čoraz skôr. Koncept tzv. detekcie v štádiu nula – nielen pri rakovine, ale pri akejkoľvek chorobe – sa stane realitou. To znamená, že ešte skôr, než lekár dokáže ochorenie odhaliť, umelá inteligencia ho už zistí. A v tom bode máš celý rad možností, ako chorobu liečiť. Ak odhalíš rakovinu skôr, ľudia na ňu zvyčajne nezomierajú. Miera prežitia stúpa na viac ako 95 %. Takže to bude prvý prelom. 

Druhý bude v optimalizácii životného štýlu až do bodu, kedy ochorenie a naša náchylnosť na choroby prestanú byť problémom. Dúfame, že budeme schopní prekonať takéto situácie a možno jedného dňa úplne odstránime choroby a starnutie z ľudského života.

Ktorú z veľkých výziev ľudstva podľa vás najviac podceňujeme?

Myslím si, že všetci masívne podceňujeme našu schopnosť odučiť sa. Ak sa ako bytosti zlepšíme v odučení, pustíme veci z minulosti, ktoré nám už neslúžia, môžeme sa hýbať rýchlejšie, s väčšou obratnosťou a prispôsobivosťou. 

Som zakladateľ adaptability University – adaptability.org. Vytvorili sme rámec s názvom the Adaptability Quotient (AQ)™, ktorý predpovedá, ako dobre niekto reaguje na zmenu. Vo výskume sme zistili, že približne 83 % z nás verí, že sme nadpriemerne prispôsobiví – čo je matematicky nemožné.

Takže si myslím, že všetci nadhodnocujeme, ako dobre reagujeme na zmenu. Keď sa v tom zlepšíme, keď sa zlepšíme v odučovaní. Technológie ako umelá inteligencia robia takmer akúkoľvek oblasť omnoho zvládnuteľnejšou. Ale začína to pri nás samých. Keď zmeníme seba, môžeme zmeniť svet.

Ako sa niekto môže odučiť niečo? Je to vôbec možné pre niektorých ľudí?

Absolútne. Všetkých desať dimenzií AQ – adaptability quotient – je možné trénovať a rozvíjať. Jedným z najrýchlejších spôsobov odučovania, ktoré sme objavili, je pauza a reflexia o tom, čo vieš, že nevieš. Veľmi často sú to predpoklady o tom, čo si myslíme, že vieme, ktoré nám bránia povedať si – možno sa mýlim. Takže zameranie sa na proces kladenia otázky: „Čo viem, že neviem?“

Predstav si kruh. Vo vnútri je všetko, čo vieš. Mimo kruhu je všetko, čo nevieš. Hrana kruhu sú otvorené otázky – to sú veci, ktoré vieš, že nevieš. A práve na hrane kruhu sa deje mágia. Tam sa deje odučovanie. Problém je, že nemáme radi tráviť čas na hrane kruhu. Snažíme sa sústrediť na to, čo vieme, a nesústredíme sa na to, čo vieme, že nevieme – teda hrana kruhu. 

Aký je váš kľúč k úspechu? Máte nejakú rutinu?

Moja rutina sa zakladá na pár konzistentných faktoroch. Jedným je fyzické zdravie – starostlivosť o telo. Telo je chrám. Telo je sídlo mysle. Ak cvičíš každý deň, ak buduješ svaly, ak sa staráš o seba a o to, čo ješ, potom dokážeš lepšie myslieť.

A ak chceš lepšie myslieť nad rámec tela, vždy začni vďačnosťou. Takže pred spaním a hneď ráno, keď sa zobudím, sa snažím premýšľať nad tým, za čo som vďačný. Môžeš mať najhorší deň, kedy nič nevyšlo, a aj tak, keď si sadneš a zamyslíš sa, nájdeš veci, za ktoré môžeš byť vďačný. Vždy je zoznam. A vždy ma prekvapí, aký dlhý ten zoznam je, keď sa sústredím na vďačnosť.

To robí mozog prispôsobivejším. Máme problém prispôsobiť sa zmene, pretože reakcia na zmenu často znamená, že si berieme situácie osobne. Keď sa stane niečo zlé, mozog prejde troma štádiami. Prvé je odmietanie – to sa nemôže diať. Druhé je – prečo ja? Cítime sa ako obete. Je to nespravodlivé. Nemalo sa to stať mne. Tretie je – dobre, stalo sa to, poďme nájsť riešenie.

zdroj: Orange

V štúdii ninja osobností – teda ľudí, ktorých nazývame ninjami – najprispôsobivejších, najobratnejších a najmenej toxických ľudí, akých sme skúmali – sme si všimli, že majú neuveriteľnú schopnosť skrátiť prvé dve fázy. Všetci sme ľudia. Všetci prechádzame týmito troma fázami – šok, otázka „prečo ja?“ a potom riešenie. Ale ninja ľudia dokážu prvé dve fázy skrátiť. 

Snažím sa tráviť veľa času vo svojej osobnej ninja zóne, ktorá začína vďačnosťou. Pretože ak si v stave vďačnosti, zapájaš svoju superschopnosť efektívne reagovať na zmenu.

Takže sa treba zamerať na pozitívne veci? Existuje tu nejaká hranica s toxickou pozitivitou?

Prielom prijatia je o uznaní toho, čo je. Nie o tvrdení, že všetko je pozitívne. Mnohé veci pozitívne nie sú. Nejde o to, či je niečo pozitívne. Ide o to – čo to je.

Keď prijmeš, čo je, dokážeš sa z toho odraziť a ísť ďalej akýmkoľvek potrebným procesom. Ale prielom prijatia vzniká z prijatia toho, čo máš pred sebou, namiesto snahy zmeniť minulosť alebo predvídať budúcnosť. A keď to máš, len nebo je limit. 

Ako vyzerá typický deň CEO T Labs?

Zvyčajne vstávam okolo 4:30 alebo 5:00 ráno. Svoj deň začínam vďačnosťou – cvičením vďačnosti. Tiež mám cvičenie na manifestáciu, kde sa snažím vizualizovať svet, ktorý sa snažím vytvoriť, a každý deň cvičím. 

A potom sa začne chaos. Počas dňa optimalizujem svoj príjem bielkovín – veľmi sa na to sústreďujem. Som vegetarián a zároveň som na ketogénnej diéte – teda nízky príjem sacharidov. Väčšina ľudí prijíma buď príliš málo bielkovín, alebo príliš veľa živočíšnych bielkovín, čo nie je zdravé. Ja prijímam všetky bielkoviny z rastlín.

zdroj: Startitup

Počas dňa beriem okolo 40 doplnkov stravy na optimalizáciu zdravia a dlhovekosti. Beriem si aj veľa mentálnych prestávok. Som fanúšikom krátkeho spánku počas dňa, pretože si myslím, že je to skôr o manažovaní energie než času. Ak máš energiu, vieš podávať výkony. A mojou posadnutosťou počas dňa je nájsť ľudí, ktorí sú múdrejší než ja, a presvedčiť ich, aby sa pripojili k mojej firme. 

Ako si vyberáte ľudí do tímu? Čo musí mať ideálny človek?

Myslím si, že extrémne vysoké IQ, adaptability quotient – čo je psychometrický nástroj, ktorý sme vyvinuli – veľmi vysokú agilitu, schopnosť pohybovať sa rýchlo, veľmi nízku toxicitu. Toxicitu definujeme ako neúprimnosť, neúctu, nezáujem a drámu.

Efektívnejšie povedané: ninja. Zamestnávam len ninjov. Ľudí rozdeľujeme podľa ich prispôsobilosti na ninjov, assassinov a korytnačky. Všetci potenciálni zamestnanci prejdú našimi testami, ktoré sme vymysleli, aby sme ich mohli identifikovať. Najprv sme ich vymysleli pre seba, ale je po nich veľký dopyt, napríklad aj slovenská Tatra banka ich použila. 

Ak by ste mali neobmedzené zdroje a top tím, aký problém by ste riešili ďalej?

Vedomie. Téma vedomia – čo to je, ako ho môžeme posilniť, ako ho možno zachovať aj mimo fyzického tela. Sú to obrovské otázky, na ktoré dnes nikto nemá odpovede. Mojím osobným cieľom v tomto momente je nájsť spôsob, ako tento problém uchopiť.

Máte nejaké plány do budúcnosti, o ktorých sme ešte nehovorili?

Dúfam, že raz vybudujem veľký výskumný program zameraný na vedomie. To je môj životný cieľ.

Ak by ste dnes stretli svoje 20-ročné ja, čo by ho na vašom súčasnom živote najviac prekvapilo?

Dve veci. Myslím, že moje 20-ročné ja by bolo prekvapené mojou obratnosťou a zdravím. Obratnosť znamená schopnosť pohybovať sa rýchlo. A dnes sa hýbem rýchlejšie, než keď som mal 20 – a ani vtedy som nebol pomalý. 

zdroj: Orange

Druhá vec, ktorá by ho asi prekvapila, je to, do akej miery som dokázal využiť AI na optimalizáciu svojho osobného zdravia. Beriem viac ako 40 doplnkov denne, cvičím každý deň a som v najlepšom zdravotnom stave v živote. Čo by 20-ročnému, ktorý by sa pozeral na 41-ročného, prišlo prekvapivé.

Čo by ste povedali odkázali mladým ľuďom, ktorí pracujú na podobných veciach ako vy?

Pretekajme sa až do cieľa (smiech). Najväčším rizikom je nemyslieť vo veľkom. A naša schopnosť siaha za hranice našej predstavivosti. Toto neviem dosť zdôrazniť. Takže ak dnes premýšľaš o produkte alebo službe, premýšľaj o platforme. Ak premýšľaš o platforme, mysli na operačný systém. Mysli väčšie. Mysli za hranice svojho súčasného trhu. Za hranice ziskovosti.

Pretože ak pomáhaš miliardám ľudí, peniaze prídu. Skutočne všetkých vyzývam, aby mysleli vo veľkom, hýbali sa rýchlo a odučili sa predstavy o tom, čo všetko sme kedysi potrebovali na vybudovanie veľkých vecí. 

Ako môžem pripraviť svojich rodičov na to, že možno o päť rokov už svet, ktorý poznali, nebude existovať? 

Moje prvé odporúčanie je: nesnaž sa nikoho presviedčať. Budú presvedčení čoskoro. Pravda je, že presviedčanie ľudí – najmä rodinných príslušníkov – si vyžaduje veľa energie. A brzdí ťa to v rýchlosti. Ak tomu veríš, to je jediné, na čom záleží. Oni tomu časom uveria.

Ale ak potrebuješ dať niekomu, kto už skoro verí, nejaké príklady, môžeš spomenúť napríklad – minulý rok predstavili ChatGPT medicíne a ChatGPT sa ukázal byť presnejší než ľudskí lekári. Zložil americkú lekársku licenčnú skúšku – USMLE.

A všetci hovorili – ale ako môže mať AI empatiu? Potrebujeme ľudskú empatiu, ľudský dotyk. Vedci sa pozreli na empatiu a zistilo sa, že ChatGPT bol voči pacientom empatickejší než ľudskí lekári.

Traja členovia nášho tímu odišli od svojich ľudských terapeutov a používajú ChatGPT vo voice móde ako terapeuta – a pred rokom to bolo nemožné. Väčšina ľudí si to stále neuvedomuje. Takže moje hlavné odporúčanie je: neplytvaj čas presviedčaním. Namiesto toho vytváraj hodnotu – a každý bude čoskoro presvedčený.

Čo sa stane s ľuďmi, ktorí sa rozhodnú zostať zaseknutí „v starom“ svete?

Touto otázkou sme posadnutí, pretože sa to nestane len niekoľkým ľuďom. Stane sa to miliónom ľudí po celom svete. A nazvali sme to identitná inverzia. Je to moment, keď sa človek z kompetentného profesionála premení na neschopného amatéra – kvôli AI. A to čaká nás všetkých. Netýka sa to iba jedného odvetvia alebo profesie. A problém je, že sa to ešte nikdy v dejinách ľudstva nestalo.

V tom momente si všetci uvedomíme, že to, čo nás robí výnimočnými ako ľudí, nie sú naše zručnosti, ale naša ľudskosť. Iné rozmery sa stanú dôležitejšími – náš zmysel života, ktorým nie je práca.

Nemyslím si, že práca by mala definovať našu identitu – aj keď to tak bolo väčšinu histórie. Myslím, že sa to zmení. Tento koncept sa musíme odučiť. Prácu nepotrebujeme na to, aby sme mali identitu. Potrebujeme zmysel, účel. A zmysel môžeš mať aj bez toho, aby si na ňom zarábal. A to bude krásna nová realita. Aby sme sa tam dostali, musíme prejsť pomyselným mostom. A ten most je veľmi desivý.

Čítajte viac z kategórie: Biznis a startupy