Z Matovičových vládnych novín sa môže vykľuť drahá propaganda. Mladí ľudia ich aj tak hodia do koša

Vláda Igora Matoviča ešte v apríli oznámila, že chce vydávať vládne noviny. Cieľom je pravidelné informovanie občanov prostredníctvom informačných novín, ktoré dostane každá domácnosť úplne zadarmo, píše sa v Programovom vyhlásení vlády. Noviny majú Slovákov oboznamovať s tým, ako ich ovplyvnia rôzne vládne zmeny, na čo majú nárok, prípadne o čo môžu požiadať.

To, že to súčasná vláda myslí vážne, sa potvrdilo začiatkom mája. Denník N vydal správu, že úrad práce pracuje na obstarávaní na tlač a distribúciu novín. Koncom mája úrad vyhlásil súťaž na vládne noviny. Ako informovali Hospodárske noviny, Matovič plánuje 2-miliónový náklad.

Riaditeľ tlačového a informačného odboru Úradu vlády Richard Pekar pre denník Pravda povedal, že 32-stranové noviny budú vychádzať vo formáte A4 a autormi správ budú hovorcovia jednotlivých ministerstiev. Predbežne uviedol, že pôjde o mesačník, ktorého názov je zatiaľ neznámy.

V neposlednom rade treba poznamenať, že financie na realizáciu novín pôjdu zo štátnej kasy.

Hlina v tom vidí propagandu, Pčolinský zase kritizuje slobodné médiá

Krátko nato, ako vláda ohlásila svoj plán, sa proti myšlienke vládnych novín postavilo niekoľko odporcov. Medzi najznámejších kritikov novín patrí Tomáš Drucker, Alojz Hlina či Miroslav Kollár.

Drucker uviedol, že je zo strany vlády absurdné, aby vláda vydávala noviny zo štátneho rozpočtu, keď je jej beztak venovaný obrovský mediálny priestor. Hlina dokonca na Facebooku oznámil, že spolu s ostatnými politikmi diskutuje o projekte Opozičných novín.

zdroj: TASR/Michal Svítok

Ich realizáciu ale plánuje opačným spôsobom, ako koalícia. Opozičné noviny by boli financované zo súkromných zdrojov a Slováci by si ich našli v schránkach približne dva týždne po distribúcii vládnych novín. „Nech si ľudia urobia svoj názor. A dozvedia sa aj názor mimo vládnej propagandy,“ odkázal Hlina.

Nesúhlas s vydávaním vládnych novín vyjadrili aj viacerí koaliční poslanci. Premiér Igor Matovič však má na svojej strane niekoľkých poslancov, ktorí nápad kvitujú. Jedným z nich je napríklad Peter Pčolinský. „Osobne si myslím, že občania by mali mať pravidelné informácie o tom, čo vláda robí,“ povedal pre TV Pravda.

S rovnakou výpoveďou redaktorku TV Pravda oboznámil aj Erik Ňajraš. Pčolinský je okrem toho presvedčený, že slobodné médiá nedokážu informovať o všetkom, čo prejde ministerstvami. Vládne noviny by preto mali obsiahnuť všetky novinky zo sveta vlády. 

Novinka v Programovom vyhlásení vlády však nerozpútala horlivé diskusie len v parlamente, ale aj naprieč verejnosťou.

Mladí majú internet, starší zase televíziu 

Kým niektorí myšlienku vládnych novín vehementne obhajujú a bránia, iní tvrdia, že by mohlo dôjsť k útoku na demokraciu. Šéfredaktor portálu Aktuality.sk upozornil, že v demokraticky zriadených štátoch sú jednotlivé úlohy prerozdelené. Vláda by mala vládnuť a jej počiny by mali kontrolovať súdy, slobodné médiá alebo mimovládne organizácie. Nezodpovedanou otázkou doposiaľ zostáva, aký vplyv by mohlo mať zlúčenie vlády a médií, strážneho psa demokracie. 

zdroj: Unsplash/Annie Spratt

Opýtali sme sa preto mediálnych analytičiek Emílie Ferikovej a Kataríny Jurčiakovej na to, čo si myslia o pokuse zaviesť vládne noviny. Feriková hneď na úvod prezradila, že vládne noviny zasiahnu predovšetkým staršie ročníky. Dôvodom je posun mladých ľudí do sveta online médií, odkiaľ získavajú potrebné informácie.

S týmto názorom sa stotožňuje aj Jurčiaková. „Mladí, pracujúci ľudia s prístupom na internet, ktorí v súčasnosti uprednostňujú skôr internetové a podcastové verzie denníkov, by ich podľa mňa rovno hodili do koša,“ povedala nám Jurčiaková. Následne ale upozornila, že vládne noviny nemusia zasiahnuť ani staršiu generáciu.

Na základe osobnej skúsenosti tvrdí, že starší ľudia sa informujú predovšetkým z televíznych večerných správ. Je preto otázne, či vládne noviny vôbec vzbudia záujem Slovákov.

Financie treba míňať inde, vládne noviny budú neefektívne 

Efektivita vládnych novín je rovnako diskutabilná, ako potreba ich zavedenia. Feriková tvrdí, že vláda v súčasnosti disponuje dostatočným množstvom prostriedkov, ako napríklad verejnoprávnymi médiami, vďaka ktorým môže informovať verejnosť. 

Dodala, že namiesto vytváranie nového, zbytočne nákladného a navyše neefektívneho média by mohla vláda sústrediť energiu a peniaze na zlepšenie a skvalitnenie verejnoprávnych médií. 

zdroj: Unsplash/Bank Phrom

Priemerný náklad štyroch najväčších mienkotvorných denníkov na Slovensku je približne 28-tisíc novín. V prípade vládnych novín by bol náklad niekoľko násobne vyšší, lebo by ich zdarma dostávala každá domácnosť na Slovenku, ktorých je približne 1,8 milióna, upozornila Jurčiaková.

To, že vydávanie vládnych novín bude drahé, potvrdili aj Hospodárske noviny. Cena je zatiaľ nejasná, no pravdepodobne pôjde o státisíce eur. 

Opozičné noviny sú nereálne, tvrdí analytička

Dá sa predpokladať, že s príchodom vládnych novín sa otvoria brány aj opozičným novinám. S myšlienkou ich vydávania súhlasí ako Feriková, tak aj Jurčiaková. Princíp demokracie je založený na existencii minimálne dvoch protistrán, v tomto prípade ide o koalíciu a opozíciu.

Feriková sa preto domnieva, že keby skutočne vznikli vládne noviny, nevidí nijaký dôvod, prečo by nemali vzniknúť aj opozičné noviny. „Stále si však myslím, že takáto forma informovania verejnosti je plytvanie verejnými financiami,“ skonštatovala Feriková.

Iný názor na vec má Jurčiaková, ktorá vidí opozičné médiá v „mainstreamových denníkoch“. Tie plnia úlohu „strážneho psa demokracie“, kritizujú vládu a poukazujú na jej nedostatky. „Ak budú ľudia dostávať vládne noviny, ich význam ešte porastie a dostanú sa do opozície koaličných novín,“ podotkla Jurčiaková.

Podľa jej názoru je vznik akýchkoľvek opozičných novín okrem iného pre súčasnú opozíciu nereálny.

zdroj: Unsplash/Md Mahdi

Novinám by chýbala objektivita

Keď Aktuality v prvej polovici mája vydali podcast na tému vládnych novín, prizvali si do štúdia mediálnu analytičku Miroslavu Kernovú. Priznala, že v Matovičovom pokuse vidí paralelu s maďarským prezidentom Viktorom Orbánom, ktorý hľadal vplyv cez vládne médiá.

Zaujímalo nás, či by sa myšlienka informovania verejnosti prostredníctvom vládnych novín nemohla skĺznuť do čiernych vôd propagandy. Feriková otvorene priznala, že možné to je. „V celom procese myšlienky informovania verejnosti chýba článok, ktorý by zabezpečil objektivitu vládnych novín,“ vysvetlila nám.

Je vysoko pravdepodobné, že koalícia vo vládnych novinách nebude spomínať excesy, kauzy či nedostatky, na ktoré upozorňujú Jurčiakovou spomínané mainstreamové denníky. Nepriamym cieľom vládnych novín je, chtiac-nechtiac, poukázať na pozitíva koalície a vystupovať v očiach verejnosti čo najlepšie.

Kým Feriková berie do úvahy aj možnosť hrozby zo strany vládnych novín, Jurčiaková si tento aspekt nedovolí hodnotiť, dokým noviny neuzrú svetlo sveta. Potvrdila ale, že vláda bude mať v rukách nástroj, ktorým môže získať voličov do ďalších parlamentných volieb. Takémuto nutkaniu politici vedia odolávať len ťažko.

„Skúsenosti so zneužívaním verejnoprávnych médií už máme z obdobia mečiarizmu alebo zo stále sa vyskytujúcich prípadov využívania obecných novín, lokálnych televízií či mestského rozhlasu na získanie priazne voličov,“ uzavrela Jurčiaková.