Z milého suseda atentátnik. Polarizácia spoločnosti dáva páchateľovi pocit, že sú extrémne činy nevyhnutné

Ľudia, ktorí sa rozhodnú uskutočniť zločin, ako je atentát, majú často komplexný psychologický profil. Na úrovni individuálnej psychológie môžu zažívať intenzívne emocionálne stavy, vrátane hnevu, frustrácie alebo beznádeje.

Psychologička PhDr. Eva Smiková, PhD., objasňuje, čo presne sa odohráva v hlave osoby, ktorá je rozhodnutá konať agresívne:

„V prvom rade treba povedať, že každý prípad je vždy jedinečný, tak ako sme jedineční ako ľudia. Prezentácia jednotlivých prípadov v médiách nás nabáda konštruovať, resp. konšpirovať o agresorovi, o jeho motívoch či myšlienkach v čase spáchania trestného činu. Až dôsledná analýza, napr. prostredníctvom súdnoznaleckého posúdenia a vypracovania odborného znaleckého posudku, môže vniesť viac svetla o biologickej, sociálnej, rodinnej, školskej, kriminálnej anamnéze a motivácii k trestnému činu.“

Psychologické štúdie však ukazujú, že rozhodnutie uskutočniť atentát nie je zväčša spontánnym činom, ale skôr výsledkom dlhodobého procesu, ktorý môže zahŕňať postupnú radikalizáciu a zvyšovanie oddanosti určitej ideológii alebo osobnej vendete.

Fico je druhý deň v nemocnici: Smrti unikol len o vlások, priblížil Pellegrini

Psychologické procesy zahŕňajú aj kognitívne deformácie. Tie dokonca umožňujú jedincovi ospravedlniť pre seba extrémne činy, ako je násilie voči iným. Tieto deformácie môžu viesť k tzv. „tunelovému videniu“, kde atentátnik vidí iba jedno riešenie svojho vnímaného problému, a to elimináciu svojho cieľa.

Rozhodovací proces pred atentátom je teda často dlhý a komplexný, zahŕňajúci nielen osobný vnútorný boj a ideologické presvedčenie, ale aj plánovanie a prípravu, čo svedčí o tom, že ide skôr o premyslený čin ako o momentálny skrat.

Echo-chamber efekt v spoločnosti

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Dočítať článok

V článku sa po odomknutí dozvieš

• Ako polarizácia spoločnosti uľahčuje radikalizáciu názorov?
• Aké psychologické faktory vedú jednotlivcov k extrémnym činom?
• Prečo sa atentáty nepovažujú za spontánne činy?
• Ako echo-chamber efekt prispieva k radikalizácii jednotlivcov?
• Čo znamená koncept kompartmentalizácie v psychológii?
• Aké sú prejavy správania u potenciálneho atentátnika?
• Ako sociálne siete zintenzívňujú radikalizáciu?
• Ako môže ideologické presvedčenie potlačiť pud sebazáchovy u atentátnikov?

Po odomknutí tiež získaš

• Články bez reklám
• Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom

Zdroj: NIH