Z protestu rovno na front. V Rusku vraj posielajú zadržaných okamžite do armády

Po búrlivých protestoch, ktoré vyvolalo oznámenie ruského prezidenta Vladimira Putina, zatkli viac ako 1 300 ľudí. Práve tí majú byť okamžite povolaní aj na front. 

Ako informuje portál OVD-News, polícia postupovala počas protestov nekompromisne a tvrdo. Podľa dostupných informácií prišlo oznámenie o povolaní už z niekoľkých moskovských policajných oddelení.

Z protestu rovno na front

Rusko potrebuje podľa úradov celkom 300-tisíc zmobilizovaných ľudí, ktorí majú „relevantné skúsenosti“ a vojenskú špecializáciu. Avšak podľa vývoja súčasnej situácie to nemusia byť hlavné kritériá. V dokumente sa okrem toho nepíše o „čiastočnej“ mobilizácii, ale jednoducho iba o „mobilizácii“, o ktorej nie je jasné, kedy vlastne skončí.

Zároveň je možné, že Rusko bude môcť vďaka údajnému článku 7 vyhlásenia povolať až 1 milión ľudí, povedal nemenovaný člen Putinovej vlády, informovala Novaja Gazeta z exilu.

V Moskve mali počas protestu zadržať najmenej 530 ľudí, pričom z 15 policajných oddelení bola prijatá informácia, že zadržaným mužom už odovzdali povolania na vojenskú službu. Jednému z nich dokonca hrozilo trestné stíhanie, pretože ho odmietol prevziať.

Rovnaká situácia nastala aj v ruskom meste Voronež, kde mali zadržať najmenej 17 protestujúcich, ktorí okamžite dostali povolanie na vojenskú službu. Počas masových protestov však nezadržali iba mužov. V meste Samara dokonca mali policajti zatknúť aj ženu s dvoma deťmi.

Prezident Zelenskyj vedie Ukrajinu vo vojne proti okupantom

GALÉRIA+ 12

Putinovo „primerané“ rozhodnutie

Putin počas vyhlásenia čiastočnej mobilizácie obvinil Západ z „jadrového vydierania“ a upozornil na údajné „vyjadrenia niektorých vysoko postavených predstaviteľov vedúcich štátov NATO o možnom použití jadrových zbraní hromadného ničenia proti Rusku“.

„Tým, ktorí si dovoľujú voči Rusku takéto vyjadrenia, chcem pripomenúť, že naša krajina má tiež rôzne ničivé prostriedky a sú modernejšie ako tie, ktoré majú krajiny NATO. A ak bude územná celistvosť našej krajiny ohrozená, na ochranu Ruska a našich ľudí určite použijeme všetky dostupné prostriedky,“ vyjadril sa.

Putinov prejav nasledoval deň po tom, ako Ruskom okupované regióny na východe Ukrajiny zverejnili plány na referendá o pripojení sa k Rusku.

Referendá, ktoré sa očakávali už v prvých mesiacoch ruskej invázie na Ukrajinu, sa začnú konať v piatok v Luhanskej a Chersonskej oblasti a na teritóriách Záporožskej a Doneckej oblasti, ktoré sú pod kontrolou ruských síl. Snahy Kremľa zhltnúť štyri oblasti by mohli Moskve otvoriť cestu k ďalšej eskalácii vojny po ukrajinských úspechoch.

Rozhodnutie pre čiastočnú mobilizáciu je podľa Putina „úplne primerané hrozbám, ktorým čelíme, konkrétne ochrane našej vlasti, jej suverenity a územnej celistvosti, zaisteniu bezpečnosti našich ľudí a ľudí na oslobodených územiach“.

zdroj: TASR/AP/Russian Presidential Press

Zákaz pre ruských občanov

Pobaltské štáty Litva, Lotyšsko a Estónsko nebudú poskytovať azyl ruským občanom, ktorí zo svojej vlasti utekajú po vyhlásení čiastočnej mobilizácie obyvateľstva. V stredu to uviedli ich ministri zahraničných vecí. TASR správu prevzala z agentúry Reuters.

„Odmietnutie splniť si občiansku povinnosť v Rusku nie je dostatočný dôvod na to, aby (utečencom) zabezpečil udelenie azylu v inej krajine,“ vyhlásil šéf estónskeho rezortu diplomacie Urmas Reinsalu.

Aj lotyšský minister zahraničných vecí Edgar Rinkévičs v stredu na Twitteri napísal, že rozhodnutie neposkytovať útočisko padlo z obáv o bezpečnosť v jeho krajine. Litovský rezort diplomacie vyhlásil, že každá žiadosť o azyl bude posudzovaná individuálne.

Tieto tri pobaltské štáty spolu s Poľskom začali zamietať vstup Rusov do krajiny už v pondelok o polnoci. Ako dôvod uviedli, že Rusi by „nemali cestovať, keď je ich vlasť vo vojne s Ukrajinou“.

Zákaz sa netýka ruských disidentov, vodičov nákladných áut, osôb s trvalým pobytom v EÚ ani tých, ktorí chcú navštíviť svojich rodinných príslušníkov.