Za 4 roky nám nebolo takto zle: Slovenskú ekonomiku zachraňujú len výdavky domácností (ANALYTIK)

Slovenská ekonomika prudko spomalila: Rast len 0,3 % nebol zaznamenaný za 15 štvrťrokov. Analytici varujú pred ďalším zhoršením.

Priemerná mzda stúpla na 1 707 eur. Slováci si napriek tomu môžu kúpiť menej

Slovenské hospodárstvo sa nebezpečne priblížilo k stagnácii. V treťom štvrťroku 2026 vzrástlo medziročne len o 0,3 %, čo predstavuje najslabší výsledok za takmer štyri roky. Priemysel stráca dych, firmy zápasia s vysokými nákladmi a ekonomiku držia nad vodou najmä výdavky domácností. 

Prihlás sa na odber notifikácií a najnovšie info dostaneš medzi prvými.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Slovenská ekonomika počas leta výrazne spomalila. Podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu SR vzrástol hrubý domáci produkt (HDP) v treťom štvrťroku medziročne iba o 0,3 %. Taký slabý rast Slovensko nezaznamenalo od prvého štvrťroka 2023.

V porovnaní s predchádzajúcimi tromi mesiacmi sa ekonomika po sezónnom očistení zväčšila len o 0,1 %. Krajina sa tak pohybuje tesne nad hranicou stagnácie.

„Slovenská ekonomika v treťom štvrťroku 2026 vzrástla po sezónnom očistení medzikvartálne len o 0,1 %, pričom v medziročnom porovnaní rast HDP spomalil na 0,3 %, čo predstavuje najslabší výsledok za posledných 15 štvrťrokov. Výsledok zaostal za našimi očakávaniami aj trhovým konsenzom, ktoré počítali s medziročným rastom okolo 1 %,“ uvádza analytik SLSP Marián Kočiš. Slovensko podľa neho zároveň výrazne zaostáva za priemerným ekonomickým výkonom Európskej únie.

Ekonomiku zachraňujú nákupy Slovákov, priemysel sa trápi

Národná banka Slovenska upozorňuje, že hospodárstvo brzdia slabnúca konkurencieschopnosť priemyslu, neistota a drahé komodity. Priemyselná výroba zostala utlmená. Slabšie výsledky zaznamenala najmä elektronika, zatiaľ čo automobilový priemysel si udržal stabilnejší výkon. Pomohlo aj oživenie výroby kovov.

Najvýznamnejšou oporou ekonomiky sa stali domácnosti, ktoré naďalej nakupujú tovary a služby. Podľa Štatistického úradu SR rast podporili aj podnikové investície.

Kočiš upozorňuje na rozdielny vývoj jednotlivých odvetví: „Mesačné ekonomické ukazovatele za tretí štvrťrok poskytovali zmiešaný obraz. Pozitívne signály prichádzali najmä z maloobchodu a zahraničného obchodu, zatiaľ čo priemyselná produkcia zostávala utlmená.“

Podľa analytika bude dôležité aj to, ako sa na výsledku podpísali zásoby a zahraničný obchod. Ich presný vplyv ukážu až podrobnejšie štatistiky.

Vyššie dane, odvody a energie brzdia firmy

Za slabším výkonom ekonomiky vidí Kočiš kombináciu domácich aj zahraničných faktorov.

„Rast slovenskej ekonomiky zostáva utlmený, pričom okrem nepriaznivých vonkajších vplyvov ho naďalej brzdia konsolidačné opatrenia, vyššie daňovo-odvodové zaťaženie a zvýšené náklady na energie.“

Ako vnímaš aktuálny vývoj slovenskej ekonomiky?

Tieto faktory podľa neho obmedzujú spotrebu, výrobu aj investície. Pre bežných Slovákov to znamená najmä riziko pomalšieho rastu miezd a menšej ochoty firiem prijímať nových pracovníkov. Slabá ekonomika totiž znižuje priestor podnikov na zvyšovanie platov či rozširovanie prevádzok.

Zatiaľ však nejde o plošný prepad zamestnanosti. Štatistický úrad SR evidoval v treťom štvrťroku 2,433 milióna pracujúcich, čo predstavovalo medziročný nárast o 0,1 %.

NBS však upozorňuje, že pracovné miesta ubúdajú v priemysle a obchode. Nové pracovné príležitosti pravdepodobne vznikajú najmä v službách.

hdp, inflacia, rast

Inflácia klesla na 3 %, bývanie a energie však ďalej zdražujú

Popri slabom raste ekonomiky priniesli októbrové údaje aspoň priaznivejšiu správu o cenách. Medziročná inflácia dosiahla 3 %, čo predstavuje najnižšiu hodnotu za posledných 22 mesiacov.

„Najnovšie údaje potvrdzujú priaznivejší vývoj inflácie, než sme pôvodne očakávali, hoci vo viacerých kategóriách naďalej pretrvávajú výrazné cenové tlaky,“ vysvetľuje Kočiš.

Potraviny boli medziročne lacnejšie o 3 %, no bývanie a energie zdraželi o 7,8 %. Ceny pohonných látok medziročne vzrástli približne o 25 %. Infláciu v októbri zmiernili aj lacnejšie cestovné lístky po vládnych opatreniach. Takéto zníženie cien však nemusí vydržať.

„Administratívne zníženie cien síce krátkodobo tlmí nameranú infláciu, nemusí však znamenať oslabenie podkladových cenových tlakov. Prípadné ukončenie zliav by naopak mohlo viesť k opätovnému zvýšeniu cien dopravy a dočasne zrýchliť infláciu,“ upozorňuje analytik.

Nižšia inflácia pritom neznamená, že sa ceny vracajú na pôvodnú úroveň. Znamená predovšetkým to, že celková cenová hladina rastie pomalšie.

Výhľad na rok 2026 sa zhoršuje, nádej prichádza až v roku 2027

Najnovšie hospodárske výsledky prinútili analytikov prehodnotiť očakávania.

„Po dnešnom predbežnom výsledku za 3Q26 vnímame zvýšené riziko smerom nadol pre našu aktuálnu prognózu rastu HDP na úrovni 0,9 % v roku 2026. Po zverejnení podrobnej štruktúry HDP preto nevylučujeme jej revíziu smerom nadol,“ uvádza Kočiš.

V roku 2027 očakáva zrýchlenie rastu na 1,7 %. Pomôcť by mal silnejší zahraničný dopyt a nové výrobné kapacity v automobilovom priemysle.

Riziká však zostávajú. Slovenské firmy naďalej čelia vysokým nákladom, ekonomiku ovplyvňuje neistota v zahraničí a verejné financie obmedzujú možnosti štátu podporovať hospodársky rast. Kočiš zároveň znížil prognózu priemernej inflácie v roku 2026 z 3,7 na 3,5 %. V roku 2027 očakáva jej zmiernenie smerom k 3 %.

Pre slovenské domácnosti tak najbližšie mesiace prinášajú zmiešaný obraz. Ceny rastú pomalšie, no ekonomika stráca dynamiku. A práve od jej schopnosti opäť zrýchliť bude závisieť aj priestor na rast miezd, nové pracovné miesta a investície.

Čítaj viac: Ekonomika
Zdroje: ŠÚSR, NBS, SLSP

Viac z: Ekonomika

Najnovšie videá

Viac z: Ekonomika

Trendové videá