Za deň pred kamerou môžeš zarobiť tisíce eur. Slovák, ktorý pracoval pri Spielbergovi, radí, kde začať

Do Krakova odchádzal ako študent filmovej produkcie, ktorý chcel vidieť Stevena Spielberga pri práci. So spolužiakmi poslali vopred fax, no odpoveď, aby necestovali, ich už nezastihla. Na nakrúcanie Schindlerovho zoznamu sa napokon dostali cez komparz. Richard Kardhordo tam sledoval, ako funguje štáb, ktorý musí zosúladiť stovky ľudí, kostýmy, techniku aj režisérovu predstavu. Z návštevy sa stal zážitok, ktorý nasmeroval jeho ďalšiu kariéru.

Dnes stojí za castingovým štúdiom Cine-Jessy a pomáha vyberať ľudí do reklám aj filmov. Vie, koľko práce sa skrýva za niekoľkými sekundami na obrazovke. Pri jednej kampani jeho tím oslovil viac ako 500 žien, aby napokon našiel päť účinkujúcich. Sám pritom zažil aj opačnú situáciu. Na casting prišiel iba ako sprievod profesionálneho herca, no úlohu vo filme s Bruceom Willisom a Colinom Farrellom získal on.

Po rokoch v brandži sa pustil aj do technologického biznisu. Rozvíja castingovú platformu ready2star, ktorá prepája uchádzačov s ponukami a produkciám umožňuje organizovať výber online. Podľa Kardhorda už eviduje vyše 20 000 aktívnych uchádzačov.

V rozhovore pre Startitup vysvetľuje, ako sa vo filme rozhoduje o peniazoch, prečo ani zaujímavá tvár nemusí stačiť a na čom si môže človek pokaziť šancu ešte skôr, než sa postaví pred kameru.

 

• Ako sa študent dostane na hollywoodske nakrúcanie?
• Čo ho naučil Spielbergov štáb?
• V čom sa slovenské produkcie líšia od zahraničných?
• Čo všetko platí klient pri castingu?
• Ako sa hľadá tvár veľkej reklamnej kampane?
• Kedy dostane príležitosť aj úplný amatér?

Ako ste sa ako študent dostali na nakrúcanie Schindlerovho zoznamu v Krakove a čo sa tam odohralo, keď ste mali možnosť sledovať Stevena Spielberga pri práci?

Študoval som filmovú produkciu na VŠMU a kdesi som si prečítal krátku správu o tom, že sa Spielberg chystá nakrúcať film v Krakove. Nadšený som o tom porozprával spolužiakom. Keď sa v susednom Krakove rozbehlo nakrúcanie takého gigantického projektu, akým bol Schindlerov zoznam, bol to pre nás magnet.

Chceli sme dôležitosť návštevy ešte posilniť, tak sme si vypýtali odporúčanie z filmového ústavu. Poslali sme ho faxom spolu so správou, že sa tam chystáme ako študenti VŠMU. Prišla odpoveď: „Nejazdite.“ Tú sme však našťastie nedostali, pretože sme už boli na ceste do Krakova.

Podarilo sa mi dostať priamo na námestie, kde práve nakrúcal štáb. Priestor však chránili policajné zátarasy a ochranka. Tam sme sa napokon stretli s tlačovou tajomníčkou filmu, ktorá nám objasnila, že nám faxom posielali správu, aby sme necestovali, pretože sa žiadne stretnutie nekoná.

To nám však vôbec nebránilo dostať sa medzi filmárov ako komparzisti. Prihlásili sme sa do miestnej agentúry, ktorá mala na starosti organizáciu komparzu do filmu. Dostali sme špeciálne visačky, kostýmy a rozpis dní, keď budeme hrať. Tam sa začalo pravé dobrodružstvo.

Zažili sme sira Bena Kingsleyho, Liama Neesona a Ralpha Fiennesa priamo pred Spielbergovými kamerami, a to dokonca doslova, pretože okrem režírovania niekoľkokrát sedel aj za kamerou. Videl som a na vlastnej koži zažil organizáciu stoviek komparzistov, ktorých bolo treba zorganizovať, obliecť do kostýmov, namaskovať, dopraviť na pľac a tam usmerňovať, aby vytvorili autentickú kulisu hercom.

Mal som možnosť sledovať Spielberga pri práci. Pamätáte si, ako som spomínal, že sme dostali visačky? Boli takmer identické s tými, ktoré nosil štáb. Vďaka visačke a drzosti sme sa teda dostali aj na miesta, kde sme nemali čo robiť.

Nakrúcalo sa v nejakom kostole. Sledoval som režiséra a keď som nabral odvahu, prisadol som si k nejakým Američankám, ktoré tam boli pri ňom. Jednej som sa opýtal: „Prepáčte, poznáte Spielberga?“ Odpovedala: „Tak trochu, ja som jeho žena…“

Skoro som spadol z kostolnej rímsy. Predo mnou sedela Kate Capshaw, jeho druhá manželka, známa z druhej časti Indiana Jonesa. Stihol som sa jej čo-to opýtať, dala mi podpis do indexu a potom si po mňa prišla ochranka, ktorá nevedela zistiť, kto som. Od tohto incidentu zmenili dizajn visačiek pre komparzistov!

Ale to, čo som potreboval vidieť a zažiť, sa stalo. Videl som človeka, ktorý s obrovskou pokorou, ale zároveň absolútnou precíznosťou riadi obrovský medzinárodný štáb. Vtedy som pochopil, čo znamená skutočná filmová réžia a svetová úroveň. Štáb bol nastavený tak, aby naplnil režisérovu víziu. Keď sa spustili kamery a zaznelo „Akcia!“, štyristo ľudí v štábe sa zastavilo a na pľaci bolo hrobové ticho.

Pamätáte si konkrétny moment zo Spielbergovho štábu, pri ktorom ste si povedali, že film chcete robiť profesionálne? Čo vás na fungovaní hollywoodskej produkcie najviac prekvapilo?

Najviac ma prekvapila absolútna disciplína a precízna organizácia práce celého štábu, kde každý detail mal svoje miesto a presný čas. Zlomový moment prišiel, keď som videl, ako dokáže režisér v masovej scéne viesť komparz a hercov tak, že z toho sála hlboká emócia. Povedal som si, že chcem byť súčasťou sveta, ktorý dokáže takto formovať a ovplyvňovať milióny ľudí.

Študoval som filmovú produkciu, ktorá je viac o organizácii, príprave a plánovaní. Po takomto zážitku som vedel, že chcem do konečného výsledku zasahovať ešte viac a kreatívnejšie. Tam sa zrodila túžba byť pomocným režisérom a castingovým režisérom.

Ak porovnáte štáb veľkej zahraničnej produkcie so slovenským nakrúcaním, v čom je dnes najväčší rozdiel v peniazoch, organizácii a profesionalite?