Za jeho činy odsúdili 14 nevinných. „Vitebský škrtič“ roky vyšetroval vlastné vraždy, manželku obdarúval šperkami obetí

Sovietsky sériový vrah, prezývaný ako Vitebský maniak alebo škrtič, celým menom Gennady Modestovich Mikhasevich sa narodil 7. apríla 1947 v dedine Ist vo Vitebskej oblasti. Rodina, do ktorej prišiel na svet, nepatrila medzi funkčné – jeho otec bol závislý od alkoholu a v domácnosti často dochádzalo k násiliu. Svoju agresivitu si vybíjal najmä na manželke, ktorú opakovane fyzicky napádal, a nie je vylúčené, že násilie smerovalo aj voči malému Gennadymu.

Začiatky temnej cesty škrtiča

Ako informuje portál Serial Killer Calendar, Gennady Mikhasevich pôsobil navonok ako úplne obyčajný človek. Dobrý rodinný typ, abstinent, človek, ktorý slúžil v armáde, neskôr vyštudoval vysokú školu, v roku 1976 sa oženil a mal dve deti.

Okrem toho bol členom komunistickej strany, kde ho zvolili za tajomníka, a zároveň pôsobil aj v Dobrovoľnej ľudovej družine, ktorá pomáhala pri udržiavaní verejného poriadku. Tento kontrast medzi jeho verejným obrazom a skutočným životom patril k najznepokojivejším aspektom jeho osobnosti.

Zlomovým momentom v jeho živote bol návrat z armády. Jeho prvá priateľka, ku ktorej sa vracal s očakávaniami, sa medzičasom vydala za iného muža. Gennady sa po tomto zistení plnom sklamania a frustrácie chcel obesiť. Preto sa vybral do lesa, kde bol pripravený ukončiť svoj život. Písal sa vtedy 14. máj roku 1971, v tento deň spáchal svoju prvú vraždu. V lese natrafil na ženu, na ktorej si vybil svoj hnev. Odtiahol ju do lesa a uškrtil.

Prvá vražda sa mu pravdepodobne zapáčila natoľko, že neskôr toho istého roka zabil opäť – dvakrát. V roku 1972 mal na svedomí už 4 obete. Pri prvých obetiach čakal na odľahlých miestach a hľadal svoje obete. Neskôr sa rozhodol križovať cesty svojim autom. Žiadna žena nikdy neodmietla do auta nastúpiť.

Modus operandi škrtiča

Gennady nenosil so sebou žiadne zbrane, všetky svoje obete odviezol na odľahlé miesto, kde ich najskôr dusil, v bezvedomí zneužil a na dokonanie svojho činu ich následne uškrtil lanom. Niekedy používal „exotickejšie“ prostriedky na spáchanie zločinu, ako šnúru vyrobenú z raže.

Svoje obete okrádal o peniaze, cennosti, ktoré darovával svojej manželke alebo o domáce predmety, ako nožnice. Bezvládne telá žien pohadzoval na kraji cesty. A až v 80. rokoch 20. storočia mladý vyšetrovateľ Nikolaj Ignatovich pripustil možnosť, že všetky tieto vraždy spolu súvisia a v oblasti Vitebska a Polocka vyčíňa sériový vrah. Polícia preto začala vyšetrovanie a požiadala Dobrovoľnú ľudovú družinu, aby im pomohli vypátrať vraha.

Škrtič začal vyšetrovať vlastné vraždy

Kľúčovým pre vyšetrovanie sa stalo auto, červený záporožec, ktoré sa podľa svedkov malo pohybovať v miestach, kde došlo k vraždám. Polícia začala preverovať všetkých obyvateľov v oblasti, ktorí toto auto vlastnili. Mikhasevich sa týchto akcií zúčastňoval s vedomím, že hľadá vlastne sám seba. Ako člen družiny sa vedel policajtom efektívne vyhýbať. Presne vedel, kedy a kde sa polícia nachádza.

Do roku 1984 vraždil už 14-krát. Rok 1985 bol pre škrtiča mimoriadne „plodný“. Iba v tomto roku spáchal 12 vrážd.

Od anonymného listu k odhaleniu

V Gennadym sa začal hromadiť strach a pravdepodobne kvôli vlastným obavám urobil osudovú chybu, píše portál Red Ink Letters. Chcel zmariť vyšetrovanie, preto poslal anonymný list do miestnych novín v mene organizácie „Patrioti Vitebska“. V liste písal, že všetky vraždy spáchali oni a že sa snažia zbaviť oblasť obscénnych žien.

Polícia si spočiatku myslela, že ide o chorý vtip, ale keď sa ručne písaný list podpísaný Patriotmi Vitebska objavil aj na mieste činu, vyšetrovatelia začali zisťovať rukopisy všetkých mužských obyvateľov v oblasti. Skontrolovali až 556-tisíc vzoriek. Po ich pretriedení experti na grafológiu odhalili, že rukopis Gennadyho Mikhasevicha sa nápadne podobá rukopisu na odkazoch vrahov. Až ďalšie vyšetrovanie prinieslo ďalšie dôkazy svedčiace o vine Gennadyho ako Vitebského škrtiča.

Zatkli ho 9. decembra v roku 1985. Keď mu nasadili putá, svojej žene povedal, že ide o chybu a hneď sa vráti späť. Spočiatku svoju vinu nepriznával. Až keď sa ho vyšetrovatelia opýtali, či je patriotom Vitebska, zlomil sa. Vyšetrovateľov priviedol na miesto, kde ukrýval veci svojich obetí a priznal sa, že niektoré predmety dal svojej žene ako darčeky.

V jednom prípade dokonca roztavil dva snubné prstene svojich obetí a použil ich na výrobu koruniek pre svoju manželku. Pri vypočúvaní uviedol, že aj keď obete zneužíval, najväčšie potešenie mu spôsobovalo ich zabitie. Gennady bol odsúdený na smrť zastrelením a popravený bol pravdepodobne v roku 1987.

Prípad Gennadyho Mikhasevicha bol v tejto oblasti zásadný, keďže odhalil neschopnosť polície a korupciu orgánov činných v trestnom konaní. V čase, keď zatkli Gennadyho Mikhasevicha, už odsúdili 14 ľudí. Vyšetrovatelia ich pravdepodobne prinútili priznať sa k zločinom mučením alebo iným nátlakom.

Niektorých z nich dokonca ešte pred odhalením skutočného vraha odsúdili na smrť a popravili za činy, ktoré nespáchali. Úradníci, ktorí tieto justičné omyly spôsobili, mali niesť zodpovednosť a čeliť obvineniam za svoje konanie.

Čítaj viac z kategórie: Krimi