Začalo sa to nevinnou zábavou, skončilo stratou kontroly. Herec Lukáš Frlajs otvorene o svojej skúsenosti s hazardom

Slovenského herca a tvorcu Lukáša Frlajsa ľudia poznajú najmä z jeho práce a zo sociálnych sietí. Roky však prežíval aj súkromnú kapitolu, o ktorej väčšina ľudí nevedela. Hazardné hry spočiatku vnímal ako zábavu s kamarátmi. Postupne sa k nim vracal aj sám a peniaze, ktoré vyhral, čoraz častejšie končili späť v automatoch.

„Nemám ambíciu stavať sa do pozície odborníka ani hrdinu,“ hovorí. Svoju minulosť však dnes vníma ako skúsenosť, ktorá môže pomôcť ďalším ľuďom rozpoznať varovné signály skôr, než hranie ovplyvní ich každodenný život.

O svojej skúsenosti už v minulosti verejne prehovoril. Teraz sa stal aj ambasádorom Týždňa zodpovedného hrania 2026, ktorý organizuje Inštitút pre reguláciu hazardných hier. V rozhovore pre Startitup vysvetľuje, prečo ho k hraniu opakovane priťahovali aj výhry, ako sa rozhodol prestať a čo mu pomohlo urobiť rozhodujúci krok.

• Prečo môžu byť veľké výhry začiatkom vážnejších problémov
• Ktoré nenápadné signály Frlajs spätne považuje za varovné
• Ako mu pomohol register vylúčených osôb
• Prečo otvorene hovorí o svojej minulosti 

O hazarde ste už verejne hovorili, dnes ste aj ambasádorom Týždňa zodpovedného hrania. Prečo ste sa rozhodli spojiť svoj príbeh s osvetou?

Keď som sa rozhodol verejne hovoriť o svojej skúsenosti s hazardom, nemusel som to robiť. Bola to súkromná kapitola môjho života, o ktorej väčšina ľudí nevedela. Povedal som si však, že keď už mám za sebou takú tvrdú životnú lekciu, možno môže byť užitočná aj pre ostatných.

Po zverejnení príbehu sa mi ozvalo množstvo ľudí, ktorí prežívali niečo podobné. Vtedy som pochopil, že otvorenosť má zmysel, aj keď prináša určité pracovné riziká. Som človek, ktorý robil nesprávne rozhodnutia, dokázal ich zmeniť a dnes môže niekomu pomôcť. A pokiaľ sa dá, viem si zo seba spraviť srandu. Nie vždy sa to stretne s pochopením, ale je to môj obranný mechanizmus.

S hazardom ste sa stretli už na strednej škole. Ako sa zo zvedavosti stalo hranie?

Na začiatku som hazard vôbec nevnímal ako niečo nebezpečné. S kamarátmi sme chodievali navštevovať známeho, ktorý pracoval v herni, a postupne sme zo zvedavosti začali skúšať aj automaty.

Nebolo za tým žiadne veľké rozhodnutie. Skôr mladícka zvedavosť, zábava a ignorovanie rizika. Práve preto je podľa mňa osveta medzi mladými ľuďmi mimoriadne dôležitá. O niektorých závislostiach sa hovorí otvorene, no hazard sa často bagatelizuje ako obyčajná zábava. Navyše stále vidíme ľudí s dosahom, ktorí ho propagujú, aj množstvo reklamy v médiách.

zdroj: IPRHH

Vo vašom príbehu zohrali veľkú úlohu prvé vyššie výhry. Čo zmenili vo vašom uvažovaní?

Veľké výhry sú paradoxne často nebezpečnejšie než prehry. Človek nadobudne dojem, že objavil niečo, čo sa môže hneď zopakovať.

Mal som obdobia, keď som vyhrával pomerne vysoké sumy. Prestával som ich však vnímať ako peniaze so skutočnou hodnotou. Boli skôr prostriedkom na ďalšie hranie. Nešlo o to, že by som si nevážil prácu alebo peniaze, ktoré som zarobil. Pri hraní som len postupne strácal schopnosť uvažovať o nich racionálne. Radšej som si nič nekúpil a dal ich znovu do stroja. Keď sa na to pozriem s odstupom, je to úplný bizár.

Rizikové hranie sa často rozvíja nenápadne. Ktoré signály ste u seba prehliadali?

Nebolo to zo dňa na deň. Mal som aj dlhé obdobia, počas ktorých som vôbec nehral. Potom však prišiel impulz, najmä viac peňazí, a vrátil som sa k tomu.

Spätne vidím, že varovným signálom bolo, keď som začal do kasín chodiť sám. Už to nebola spoločenská aktivita s kamarátmi, ale niečo, čo som vyhľadával individuálne.

Navonok som pritom fungoval normálne. Pracoval som, venoval sa herectvu, priateľke, tvorbe aj povinnostiam. Problémy s hazardom preto nemožno posudzovať podľa toho, ako človek pôsobí na verejnosti. Mal som zásadu, že nájom musí byť zaplatený, až potom sa môžem hrať. To, že už nie vždy zostalo na jedlo, mi úplne nedocvaklo.

Spomínali ste, že ste už pred výplatou cítili nutkanie ísť hrať. Čo sa vtedy odohrávalo vo vašej hlave?

Boli momenty, keď som vedel, že sa blíži platba za prácu, a zároveň som cítil nutkanie ísť opäť hrať. Racionálne viete, že by ste mali konať inak, ale v určitej chvíli prevážia impulzy a predstava ďalšej výhry.

Neznamená to, že človek celý deň nerobí nič iné, len myslí na hazard. Mal som pracovný aj súkromný život. A práve preto môže byť problém taký nenápadný. Človek dokáže v mnohých oblastiach fungovať zodpovedne a v jednej postupne strácať kontrolu. Navonok na ňom možno vidieť iba únavu. Alebo vôbec nič, ak po prehre radšej zostane doma.

Hranie vás stálo veľa peňazí a spomínali ste aj pôžičky. Aké finančné následky ste museli riešiť?

Boli výrazné a nemám dôvod ich prikrášľovať. Prišiel som o veľa vlastných, poctivo zarobených peňazí a urobil viacero nezodpovedných finančných rozhodnutí. Požičiaval som si od známych, mal som úver v banke aj nebankovke.

Chcem však zdôrazniť, že peniaze požičané od ľudí som vrátil. Dnes nemám voči známym ani blízkym nesplatené záväzky z hrania. Nikoho som nechcel pripraviť o peniaze či prenášať zodpovednosť za svoje rozhodnutia na druhých. A odniesol som si z toho jednu lekciu: peniaze môže človek zarobiť znova, ale čas a energiu, ktoré takto premárni, mu už nikto nevráti.

Dôsledky neboli len finančné. Ako toto obdobie ovplyvnilo vašu psychiku a vzťahy?

Najväčšie dôsledky som pociťoval sám na sebe. Po prehrách prišli výčitky, frustrácia, hnev na vlastné rozhodnutia. A depresia.

Nechcem však tvrdiť, že sa podobný problém blízkych vôbec nedotýka. Už len vedomie, že niekto, na kom vám záleží, prechádza náročným obdobím, môže byť pre rodinu nepríjemné. Ja som s tým rodinu veľmi nezaťažoval, som zvyknutý riešiť si problémy sám. Ale každý potrebuje inú formu pomoci.

Bol by som rád, keby ľudia rozlišovali medzi nesprávnym správaním a charakterom človeka. Jedna problematická etapa nemusí definovať celý jeho život.

Napriek opakovaným predsavzatiam ste sa k hraniu vracali. Čo vás napokon priviedlo k rozhodnutiu prestať?

Vedel som, že mi majú prísť ďalšie peniaze za pracovnú spoluprácu, a uvedomil som si, že nechcem znovu riskovať rovnaký scenár. Pochopil som, že nestačí opakovane si hovoriť, že už hrať nebudem. Potreboval som urobiť konkrétne rozhodnutie s dlhodobým účinkom.

Nikto ma nepristihol ani nenútil niečo riešiť. Rozhodnutie prišlo odo mňa. Zvolil som si dobrovoľné vylúčenie z hazardných hier. Aj keď bolo ťažké dobrovoľne sa odstrihnúť od niečoho, čo som vnímal ako zábavu, spätne to považujem za jedno z najrozumnejších rozhodnutí, ktoré som urobil.

Požiadali ste o zápis do Registra vylúčených osôb. Čo vám tento krok priniesol?

Najdôležitejšie bolo prestať sa spoliehať iba na vlastnú vôľu a vytvoriť si konkrétnu prekážku, ktorá mi hranie znemožní. Preto som požiadal o zápis do registra. Vďaka nemu sa nemôžem zúčastňovať na hrách u prevádzkovateľov, na ktorých sa vzťahujú slovenské pravidlá, ani vstúpiť do herne či kasína.

Pamätám si, keď som sa potom pokúsil prihlásiť do online kasína a systém mi oznámil, že mám zakázanú účasť na hre. Prekvapivo to nebolo sklamanie, ale obrovská úľava. A vylúčili ma veľmi rýchlo.

Nie preto, že by sa tým automaticky vyriešilo všetko, ale preto, že som konečne urobil konkrétny krok k zmene. Samovylúčenie by podľa mňa nemalo byť vnímané ako hanba. Je to prejav zodpovednosti voči sebe samému.

Po samovylúčení ste navštívili aj psychologičku. V čom vám odborná pomoc pomohla?

K psychologičke som nešiel výlučne kvôli hazardu. Riešil som aj iné osobné témy a hranie bolo jednou zo súčastí našich rozhovorov. Je dôležité vedieť sa na svoje správanie pozrieť s odstupom a pochopiť, prečo človek v niektorých situáciách konal určitým spôsobom.

Nechcem však, aby môj príbeh vyznieval ako univerzálny návod. To, že mne pomohlo predovšetkým samovylúčenie a vlastné rozhodnutie, neznamená, že niekto iný nebude potrebovať intenzívnejšiu odbornú pomoc. Vyhľadať odborníka nie je slabosť, ale zodpovedný krok.

Odstup od hrania si udržiavate aj dnes. Stáva sa, že sa staré impulzy vrátia?

Snažím sa k tejto téme pristupovať s rešpektom a nepodceňovať ju. Jedným rozhodnutím človek automaticky nezabudne na všetky staré návyky.

V Česku som napríklad prechádzal okolo herne a na chvíľu mi napadlo, že by som mohol vojsť. Neurobil som to. V tom vidím posun. Kedysi by som podobnému impulzu možno podľahol, dnes sa dokážem zastaviť a rozhodnúť inak. Hazard už nie je súčasťou môjho života a nechcem, aby sa doň vrátil.

zdroj: Canva

Po zverejnení príbehu prišli rôzne reakcie. Čo vám ukázali o tom, ako verejnosť vníma rizikové hranie?

Kým som o svojej skúsenosti nehovoril, ľudia ma poznali cez prácu, herectvo a tvorbu. Keď som otvorene priznal niečo zo súkromia, pre niektorých sa táto jedna kapitola zrazu stala dôležitejšou než všetko ostatné. Pritom ja som sa tým priznaním nezmenil. Verejnosť sa len dozvedela niečo, čo predtým nevedela.

Mrzí ma, keď sa úprimnosť stane dôvodom na odsudzovanie. Ak budeme ľudí za otvorenosť automaticky nálepkovať, mnohí sa radšej nepriznajú a pomoc nevyhľadajú.

Na druhej strane som dostal veľa podporných správ, najmä od ľudí s podobnou skúsenosťou. Tie mi potvrdili, že malo zmysel prehovoriť. Človeka by sme nemali navždy definovať jedným obdobím, ale aj tým, čo robí preto, aby svoje chyby neopakoval.

Týždeň zodpovedného hrania sa tento rok sústreďuje najmä na mladých ľudí. Čo by ste odkázali im aj tým, ktorí už strácajú nad hraním kontrolu?

Predovšetkým, aby si nemýlili hazard s možnosťou zárobku alebo skratkou v živote. Výhra môže vytvoriť nebezpečnú ilúziu, že našli jednoduchú cestu k peniazom. A hlavne: nikdy nie je neskoro prestať.

Tým, ktorí už cítia, že nad hraním strácajú kontrolu, by som povedal, aby sa nebáli o tom hovoriť. Nemusia čakať, kým prídu o všetko. Bol by som rád, keby sme boli k ľuďom s podobnou skúsenosťou empatickejší. Nie preto, aby sme ospravedlňovali ich rozhodnutia, ale aby sme ich neodrádzali od riešenia problému.

Ja dnes minulosť nezmením. Môžem však ovplyvniť, ako sa správam v prítomnosti a čo si z nej odnesiem do budúcnosti. Človeka by nemala definovať len chyba, ktorú urobil, ale aj to, ako sa k nej postavil a čo urobil pre nápravu.