„Záchranári musia byť pripravení na najhoršie.“ Štáty v Európe trénujú nemocnice na masové obete v prípade ruskej agresie

Súčasná geopolitická situácia v Európe, konkrétne na východnom krídle NATO, viedla k zásadným zmenám v oblasti pripravenosti na krízy.

Po ruskej invázii na Ukrajinu, ktorá sa sústreďuje aj na civilnú infraštruktúru, sa krajiny ako Litva, Estónsko a Lotyšsko začali pripravovať na najhoršie scenáre.

Európske nemocnice a záchranári prechádzajú rozsiahlymi cvičeniami, zvyšujú zásoby a investujú do nevyhnutného vybavenia, aby boli schopní zvládnuť masové obete a prípadný vojnový konflikt.

„Iron Wolf“ a iné prípravy

Jedným z príkladov, ako sa krajiny Pobaltia pripravujú na vojnu, je cvičenie „Iron Wolf“ („Geležinis Vilkas“), ktoré sa konalo v Litve. Po výbuchu v meste Jonava, kde sa záchranári museli vyrovnať s prvou masovou nehodou, sa paramedicínsky personál dostal do nezvyčajnej situácie.

Martyna Veronika Noreikaitė, ktorá bola jednou z prvých, ktorá dorazila na miesto, spomína na chaos: „Keď vidíte, čo sa stalo — paniku, krik –, neviete, čo robiť alebo kam ísť. Zabudnete všetko. Rozhodí vás to,“ povedala pre Politico. Cvičenia ako toto sú nevyhnutné, aby zdravotníci a záchranári zvládli situácie, ktoré nikdy predtým nezažili.

V tomto prípade išlo o vojenské cvičenie, ktoré malo za cieľ pripraviť armádu, políciu, hasičov a nemocnice na zvládanie výnimočných okolností. „Toto bolo pre nás niečo nové,“ uviedla Noreikaitė.

Po troch rokoch práce v záchranke bola pripravená na prípadné krízové situácie, no nie na túto. V súvislosti s pripravovanými krízovými plánmi musia teraz štáty na východnej hranici Európy investovať do balistických vest, heliem a do ďalších prostriedkov, ktoré budú nevyhnutné na ochranu zdravotníckeho personálu, uvádza Prima News.

Pripravenosť nemocníc a záchranárov

Kľúčovým aspektom pripravovanosti na vojnu je rekonštrukcia a adaptácia nemocníc. Vilnius, hlavné mesto Litvy, sa nachádza len 50 kilometrov od hranice s Bieloruskom a už vyvíja podzemné infraštruktúry a kryty, ktoré umožnia nemocniciam fungovať aj v prípade výpadkov energie alebo vody.

Tomas Jovaiša, riaditeľ Univerzitnej nemocnice Vilnius, spomína, že každoročné evakuačné cvičenia a pripravenosť na masové prijímanie obetí sú už súčasťou plánov: „V tomto roku plánujeme sedem cvičení s armádou a viac ako desať cvičení civilnej bezpečnosti pre zdravotníckych pracovníkov,“ dodal.

zdroj: Marcel Rebro

Podobne aj Estónsko a Lotyšsko prijímajú ďalšie opatrenia. Satelitné telefóny pre záchranárov, generátory pre nemocnice a podzemné operačné sály sú len niektoré z prístupov, ktoré majú zaručiť fungovanie zdravotníckych zariadení aj počas krízových situácií.

„V prípade výpadkov musíme zabezpečiť a vyvinúť systémy, ktoré nám umožnia pokračovať v práci,“ tvrdí Ragnar Vaiknemets, zástupca generálneho riaditeľa estónskeho Zdravotníckeho úradu.

Zásoby a logistika

Zásobovanie nemocníc je ďalším nevyhnutným prvkom v príprave na vojnu. Estónsko, ktoré je vzdialené len 50 kilometrov od ruských hraníc, vyčlenilo 25 miliónov eur na zásoby pre hromadné nešťastia vrátane ortopedického vybavenia a traumatologických súprav.

Rovnako aj Lotyšsko udržiava trojmesačné zásoby liekov, ktoré sa ukázali byť kľúčové už počas pandémie COVID-19. Agnese Vaļuliene, tajomníčka Lotyšského ministerstva zdravotníctva, sa však vyjadrila, že tieto zásoby nie sú dostatočné na pokrytie všetkých potrieb v prípade vojenského konfliktu.

„Na hraniciach nemôžeme uchovávať zásoby, preto musíme spolupracovať s inými európskymi štátmi a spoliehať sa na spoločnú solidaritu,“ dodala.

Nedostatok pracovnej sily

Kľúčovým problémom pre všetky krajiny Pobaltia je tiež nedostatok zdravotníckych pracovníkov. Estónsko má na obyvateľa len polovicu zdravotníkov, ako má Nemecko, a aj preto musia uvažovať o zložení záchranárskych tímov.

Ako uviedol Vaiknemets, „pacienti z frontových línií nemôžu očakávať rovnakú starostlivosť ako v období mieru.“ Viac než štvrť milióna zdravotníkov v Litve sa v prieskume vyjadrilo, že by počas vojny pravdepodobne utiekli, čo výrazne ovplyvní schopnosť krajiny zvládať situácie v krízových podmienkach.

Mnohé nemocnice a zdravotníci teraz zintenzívňujú tréningy, ktoré sa zameriavajú na vojenskú medicínu. Napríklad Vaiva Jankienė, sestra, ktorá dobrovoľničila na Ukrajine, tvrdí, že najlepším spôsobom prípravy zdravotníkov je vlastná skúsenosť na fronte.

„Zranenia spôsobené dronmi a výbuchmi sú pre nás úplne nové. Na Ukrajine musíme pracovať s pacientmi, ktorí utrpeli amputácie viacerých končatín, čo je niečo, čo nevidíme v civilných nemocniciach,“ povedala Jankienė, ktorá sa zúčastnila viac ako 20 misií na Ukrajine.

Kroky podnikli aj v Bavorsku

Bavorská ministerka zdravotníctva Judith Gerlach požaduje, aby nemocnice v Nemecku boli pripravené na najhoršie možné scenáre vrátane vojenských konfliktov.

Pred hlasovaním Bundestagu o finančných balíkoch na posilnenie Bundeswehru a infraštruktúry ministerka zdôraznila, že pripravenosť zdravotníckeho systému nesmie byť obmedzená len na armádu.

„Civilná ochrana, vrátane zdravotnej starostlivosti počas vojny, musí byť rovnako silná ako armáda,“ povedala Gerlach. Podľa nej je nevyhnutné, aby sa krajina pripravila na schopnosť ošetrovať veľký počet obetí v prípade vojny, a to aj napriek súčasným problémom, ako je nedostatok kvalifikovaných pracovníkov, uvádza Caliber.

Pripravenosť na prijímanie utečencov

Krajiny na východnom okraji Európy sa však nezameriavajú len na pripravenosť vlastného zdravotníckeho systému, ale aj na prijímanie utečencov. Podľa Jos Joostena, zdravotného poradcu pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, bude Európska únia čeliť obrovskej výzve v rámci solidarity v prípade prílevu utečencov zo zasiahnutých krajín. „Ak bude Litva napadnutá, kto bude zodpovedný za Litvu? Európska únia bude stále existovať, ale nie Litva,“ uviedol Joosten.

Európska východná hranica je dnes pod veľkým tlakom. Ako uviedol Vaiknemets: „Kríza nikdy neoznamuje, kedy príde.“ A preto sú krajiny ako Litva, Estónsko a Poľsko nútené pripraviť sa na najhoršie. S očakávaním možného vojenského konfliktu je pripravenosť na krízu kľúčová. Stále však zostáva nádej, že vojna nikdy nepríde. 

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie