Medzinárodný tím odhalil zásoby vody na Marse. Objem rezervoáru je ohromujúci
- Odhalili nízke rýchlosti strižných vĺn
- Tento objav mení naše chápanie Marsu

- Odhalili nízke rýchlosti strižných vĺn
- Tento objav mení naše chápanie Marsu
Mars odjakživa priťahuje našu pozornosť. Predovšetkým ukrýva najdramatickejšie scenérie našej slnečnej sústavy. Navyše, rozsiahle kaňony zatieňujú aj Grand Canyon. Obrovské sopky sa týčia do výšok, o akých pozemské vulkány môžu len snívať.
Rozľahlé pláne pokrýva červený prach. Napriek tomu čoraz viac dôkazov naznačuje, že kedysi hostil značné množstvo tekutej vody. Predovšetkým zábery z obežnej dráhy odhaľujú starobylé riečištia a útvary pripomínajúce vyschnuté jazerá.
Prieskumné vozidlá identifikovali minerály typické pre vodné prostredie. V dôsledku týchto objavov vieme, že Mars zažil teplejšie, vlhšie obdobie pred miliardami rokov. Postupne sa však premenil na suchú planétu, ktorú dnes poznáme.
Informujú o tom weby Universe Today a Eurek Alert.
Medzinárodný tím odkrýva tajomstvá marťanských hlbín
Vedci z Číny, Austrálie a Talianska sa preto rozhodli preskúmať záhadu. Konkrétne skúmali, či tekutá voda stále existuje pod povrchom planéty. Táto voda bola totiž kedysi hojná na starovekom Marse. Ich výskum následne adresuje základné otázky o potenciálnom živote na Marse a budúcom ľudskom prieskume.
Vedúci výskumník Dr. Hrvoje Tkalčić z Austrálskej národnej univerzity to pritom vyjadril jasne: „Voda zahŕňa hlboké otázky o živote a budúcnosti ľudstva na Marse.“
Geofyzici preto analyzovali seizmické údaje z misie NASA InSight. Najmä skúmali vlnové krivky z dvoch meteoritových dopadov. Navyše použili tiež dáta z najväčšieho zaznamenaného zemetrasenia. Ich cieľom bolo predovšetkým odhaliť štruktúru kôry planéty. Výskum nakoniec odhalil nízku rýchlosť strižných vĺn 5,4 až 8 kilometrov pod povrchom. Tento jav teda potvrdzuje prítomnosť tekutej vody na spodku vrchnej kôry Marsu.
Gigantický podzemný oceán mení naše chápanie
Objavy vedcov vskutku transformujú naše predstavy o množstve vody na Marse. Výpočty konkrétne ukázali, že tento vodný rezervoár obsahuje ekvivalent 520 až 780 metrov hlbokej vodnej vrstvy. Táto hodnota pritom platí, ak by voda pokrývala celý marťanský povrch. Také množstvo by následne vytvorilo vrstvu vysokú približne ako päť až osem poskladaných futbalových ihrísk.
Výskumný tím však zdôrazňuje limity svojho objavu. Ich odhad totiž vychádza iba z údajov spod modulu InSight. Navyše nezahŕňa regionálne variácie ani prvotnú vodu inde v kôre. Detekcia značného množstva tekutej vody každopádne poskytuje kľúčové poznatky o vodnom cykle planéty. Definitívne potvrdenie teda prinesú až ďalšie seizmické misie.
Metódy skúmania marťanského podložia
Vedci predovšetkým použili pristávací modul InSight ako obrovské ucho priložené k Marsu. Najmä zachytávali vnútorné chvenie planéty. Meteority narážajúce na povrch potom vytvárajú zvukové vlny. Marťanské zemetrasenia navyše robia to isté. Tieto vlny následne prechádzajú rôznymi vrstvami kôry.
Zároveň sa správajú rozdielne pri prechode rôznymi materiálmi. Teda inak sa šíria cez pevnú horninu, inak cez tekutinu. Analýzou rýchlosti a charakteristík vĺn preto vedci odhaľujú skryté štruktúry. Napokon používajú podobný princíp ako lekári pri ultrazvuku ľudského tela.
Budúcnosť marťanského prieskumu
Táto štúdia jednoznačne radikálne mení naše chápanie Marsu. Predovšetkým dokazuje, že červená planéta svoju vodu nestratila. Naopak ju len ukryla pod povrch. Objav rozsiahleho rezervoáru teda vyvracia dlhodobé predpoklady o vývoji Marsu. Okrem toho dramaticky zlepšuje vyhliadky pre budúci ľudský prieskum. Dostupná voda tak robí založenie marťanských základní reálnejším.
Vesmírne agentúry preto zohľadnia tieto zistenia pri plánovaní misií. Najmä ovplyvnia stanovenie cieľov, výber miest pristátia a využívanie zdrojov. Možno práve tvoja generácia následne uvidí prvých ľudí kráčať po Marse. Títo pionieri potom možno využijú objavené vodné zdroje.
Výskum tiež otvára nové možnosti v astrobiológii. Podpovrchové vodné prostredie totiž môže poskytovať chránené habitaty. Marťanské mikroorganizmy tam navyše mohli prežiť dlho po tom, čo povrch zostal nehostinný. Pod červeným prachom preto môžu existovať mikrosvety plné prekvapení.
Čítajte viac z kategórie: Veda a vesmír
Zdroje: Eurek Alert, Universe Today