Záhada tinitusu: Nevysvetliteľný jav, aktívny iba počas špecifického stavu mozgu, dokáže umlčať nepríjemné zvuky v hlave

Podľa portálu ScienceAlert trpí tinitusom približne 15 percent svetovej populácie. Ide o subjektívny zvuk – pískanie, bzučanie či šumenie – ktorý nepočuje nikto iný. Zatiaľ čo mnohí zažívajú fantómové vnemy len počas spánku, pri tinni­te sa objavujú aj počas bdenia, často nepretržite. Napriek množstvu hypotéz neexistuje známa príčina ani liek.

Vedec Linus Milinski z University of Oxford uviedol pre ScienceAlert, že jeho tím začal skúmať tinitus a spánok pre ich pozoruhodné podobnosti. „Obe stavy sa spoliehajú na spontánnu mozgovú aktivitu a ich prepojenie sa dlhý čas prehliadalo,“ vysvetlil. Podľa neho môže práve toto spojenie otvoriť nové cesty k liečbe.

Milinski označuje tinitus za „phantom percept“ – mozgový klam, pri ktorom sa aktivujú oblasti zodpovedné za vnímanie zvuku aj vtedy, keď žiadny zvuk neexistuje. Fantómové vnemy pritom ovplyvňujú aj spánok samotný.

Prepojenie medzi hlbokým spánkom a tinitusom

Výskum Oxfordu publikovaný v roku 2024 na zvieracom modeli ukázal, že tinitus a spánkové poruchy sa rozvíjajú súbežne. Podľa ScienceAlert ferrety vystavené hluku, ktoré neskôr vykazovali tinitus, zároveň začali horšie spať. „Videli sme, že problémy so spánkom sa objavili v tom istom čase ako tinitus,“ uviedol Milinski.

Zároveň sa ukázalo, že počas hlbokého non-REM spánku sa hyperaktivita v oblastiach mozgu zodpovedných za zvuk dočasne potláča. To naznačuje, že hlboký spánok môže prirodzene tlmiť tinnitové signály. Tento mechanizmus vedcov priviedol k hypotéze, že mozgové „spánkové vlny“ dokážu utlmiť abnormálnu aktivitu spôsobujúcu tinitus.

Výskum z Číny z roku 2024, citovaný v ScienceAlert, ukázal podobné výsledky: ľudia s tinitusom nedokážu pri zaspávaní potlačiť hyperaktivitu „bdelého mozgu“, no počas najhlbšieho spánku sa táto aktivita tlmí.

Ako spánok formuje tinitus a naopak

Podľa portálu The Conversation môže tinitus výrazne narušiť prechod mozgu do jednotlivých spánkových fáz. tinitus zvyšuje mozgovú aktivitu v oblastiach sluchu aj počas noci, čo môže zabrániť vzniku kvalitného hlbokého spánku. Tým sa vytvára cyklus, v ktorom sa obe stavy zhoršujú.

tinitus je tiež intenzívnejší pri strese, pričom nesprávny spánok zvyšuje citlivosť na stres. „tinitus môže zhoršiť spánok a zlý spánok môže zhoršiť tinitus. Môže to byť začarovaný kruh,“ uviedol Milinski pre ScienceAlert.

Autori z The Conversation tvrdia, že tinitus znižuje množstvo hlbokého spánku a zvyšuje podiel ľahkého spánku, počas ktorého hyperaktívne mozgové oblasti pretrvávajú. No aj napriek týmto problémom hlboký spánok zostáva čiastočne zachovaný a pravdepodobne v ňom dochádza k prirodzenému potláčaniu tinnitových signálov.

Spánkové vlny môžu narušiť komunikáciu medzi mozgovými oblasťami, čím bránia hyperaktívnym centrálnym skupinám buniek, aby rušili ostatné časti mozgu. To môže vysvetľovať, prečo aj pacienti s výrazným tinitusom dokážu prejsť do hlbokého spánku.

Spánok ako terapeutický cieľ. Vedci hľadajú nové prístupy

Podľa ScienceAlert aj The Conversation sa tinitus v priebehu dňa mení, a presne to môže byť kľúč k budúcim terapiám. Sledovanie zmien počas spánku by mohlo odhaliť, čo mozog robí v momentoch, keď tinitus slabne.

Vedecké tímy preto skúmajú, ako konkrétne spánkové fázy ovplyvňujú príznaky. Jednou z možností je posilnenie hlbokého spánku pomocou tzv. „sleep restriction“ – metódy, ktorá zvyšuje intenzitu a kvalitu spánkových vĺn tým, že pacient ide spať len vtedy, keď je výrazne unavený.

Táto stratégia môže odhaliť účinok hlbokého spánku na tinitus a raz možno pomôže navrhnúť cielené liečby. Ako uvádza The Conversation, manipulácia so spánkom môže v budúcnosti priniesť nové možnosti, najmä ak sa podarí sledovať mozgovú aktivitu a tinitus súčasne.

Milinski verí, že výskum posunie tému bližšie k verejnosti. „Dúfam, že naše zistenia zvýšia povedomie o tinituse a otvoria nové cesty pre jeho skúmanie,“ uviedol pre ScienceAlert.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti