Záhadné signály z Antarktídy: Vedci objavili rádiové vlny, ktoré nemajú existovať. Porušujú prírodné zákony

Tisícky kilometrov od civilizácie, kde panuje také ticho, že by si počul padať ihlu. Práve na takomto mieste vedci objavili niečo, čo im úplne zamotalo hlavu. Rádiové signály, ktoré tam jednoducho nemajú čo robiť. Správajú sa úplne inak, ako by mali podľa všetkých známych fyzikálnych zákonov.

Tento objav môže zmeniť naše chápanie vesmíru. Možno nás núti prehodnotiť základné princípy toho, ako funguje realita okolo nás. Vedci z experimentu s názvom ANITA zachytili záhadné rádiové vlny. Správajú sa tak bizarne, že dokonca spochybňujú existenciu doteraz neznámych častíc alebo úplne nových fyzikálnych procesov.

Informuje o tom web Cosmos Magazine a štúdia uverejnená Physical Review Letters.

Antarktická stanica loví vesmírne tajomstvá

ANITA, čo je skratka pre Antarctic Impulsive Transient Antenna, nie je tvoj obyčajný rádiový prijímač. Tento sofistikovaný systém detektorov sa vznáša na balónoch vo výške 37 kilometrov nad zamrznutým kontinentom už od roku 2006. Prečo práve tam? Antarktída funguje ako obrovské prirodzené laboratórium – vzdialené od všetkých rušivých signálov civilizácie. Vedci tu môžu „počúvať“ vesmír bez interferencie.

Experiment sleduje antarktický ľadový štít na vzdialenosť až 700 kilometrov. To predstavuje viac ako milión kubických kilometrov ľadu. Je to ako mať obrovské oko, ktoré neúnavne skenuje jednu z najodľahlejších oblastí planéty. Pôvodne vedci navrhli ANITA na detekciu rádiových vĺn vznikajúcich z kozmického žiarenia – vysokoenergetických častíc, ktoré k nám prichádzajú z hlbín vesmíru.

Štěpanie Wissel, spoluautorka štúdie a profesorka na Pennsylvania State University, vysvetľuje princíp fungovania: „Namiesto priameho zachytávania vysokoenergetických častíc, ako sú neutríny, ANITA zachytáva rádiové vlny, ktoré vznikajú, keď tieto častice narazia do ľadu.“ Tento proces nazývame Askaryanova emisia. Je to v podstate ako sledovanie stôp namiesto samotného zvieraťa.

Signály porušujú zákony fyziky

Tu sa však príbeh stáva skutočne fascinujúcim. Nové výsledky, ktoré vedci publikovali v prestížnom časopise Physical Review Letters, narúšajú úplne všetko, čo sme si mysleli, že vieme o fyzike častíc. Rádiové signály, ktoré ANITA zachytila, sa správali úplne nepredvídateľne – ako keby porušovali základné zákony prírody.

„Rádiové vlny, ktoré sme detegovali, prichádzali v skutočne strmých uhloch, asi 30 stupňov pod povrchom ľadu,“ hovorí Wissel. Na prvý pohľad to možno znie nevinne, ale pre fyzikov je to, ako keby niekto tvrdil, že voda tečie nahor. Signály sa totiž zdali prichádzať spod horizontu. Neodrážali sa od ľadovej plochy, ako by sme očakávali.

Matematické výpočty ukázali, že aby sa takýto signál dostal k detektoru, musel by prejsť tisíckami kilometrov tvrdej horniny. To by ho malo úplne pohltiť a zničiť – signál by nemal mať najmenšiu šancu prežiť takúto cestu. Ako keby si hodil kameň do oceánu a on sa ti vrátil späť cez zemskú kôru.

Temná hmota alebo neznáme častice

Vedci sa snažia nájsť logické vysvetlenie tohto fenoménu, ale zatiaľ sa im to nedarí. Wissel priznáva: „Je to zaujímavý problém, pretože stále nemáme vysvetlenie pre tieto anomálie, ale vieme, že pravdepodobne nepredstavujú neutríny.“

Neutríny sú fascinujúce častice – sú to takmer nehmotní „duchovia“ vesmíru, ktorí prechádzajú cez všetko vrátane nás samotných. „Každú sekundu prechádza cez tvoj nechtík miliarda neutrínov, ale neutríny skutočne neinteragujú,“ vysvetľuje Wissel. „Takže je to problém dvojsečnej zbrane. Ak ich detegujeme, znamená to, že cestovali celú túto vzdialenosť bez interakcie s čímkoľvek iným. Mohli by sme detegovať neutríny prichádzajúce z okraja pozorovateľného vesmíru.“

Špeciálny typ neutrínov, tzv. tau neutríny, môžu interagovať s ľadom a vytvárať častice, ktoré nazývame tau leptóny. Tieto častice postupne strácajú energiu a rozpadajú sa. Pritom vytvárajú rádiové emisie, ktoré poznáme ako vzdušné sprchy. Problém je v tom, že zachytené signály sa nesprávali ani takto, ani žiadnym iným spôsobom, ktorý by zodpovedal matematickým modelom.

Niektorí vedci dokonca navrhli, že by signály mohli súvisieť s temnou hmotou – záhadnou substanciou, ktorá tvorí približne 85 % všetkej hmoty vo vesmíre. Nevieme ju však priamo pozorovať. Táto teória je však nepravdepodobná, pretože iné detektory v Antarktíde, ako IceCube a Auger, nezaregistrovali žiadne korelujúce signály.

Nové technológie odhalia vesmírne záhady

Wissel má však nádej, že riešenie príde s novším a výkonnejším detektorom. „Môj odhad je, že v blízkosti ľadu a tiež v blízkosti horizontu dochádza k nejakému zaujímavému efektu šírenia rádiových vĺn, ktorému úplne nerozumiem. Určite sme preskúmali niekoľko takýchto možností a zatiaľ sme žiadnu z nich nedokázali nájsť.“

Nový vzdušný detektor s názvom PUEO (Payload for Ultrahigh Energy Observations) by mal mať dostatočnú citlivosť a výkon na to, aby pomohol fyzikom určiť pôvod tohto podivného signálu. Pôvodne mali vedci PUEO vypustiť v decembri 2024, ale teraz ho plánujú na tento rok alebo na rok 2026.

„V princípe by sme mali zachytiť viac anomálií a možno skutočne pochopíme, čo to je,“ hovorí optimisticky Wissel. „Mohli by sme tiež detegovať neutríny, čo by v určitom zmysle bolo ešte vzrušujúcejšie.“

Tento objav nám pripomína, ako málo v skutočnosti vieme o vesmíre okolo nás. Antarktída, najodľahlejšie miesto na Zemi, sa stala oknom do najväčších záhad kozmu. Možno práve tieto záhadné signály spod ľadu odhalia nové fyzikálne zákony alebo dokonca existenciu častíc, o ktorých sme ani netušili. Jedno je isté – vesmír skrýva ešte veľa prekvapení, ktoré na nás čakajú na najneočakávanejších miestach.

Čítajte viac z kategórie: Zaujímavosti