Zákaz vstupu. Dve dovolenkové krajiny do Schengenu neprijali, tú najobľúbenejšiu však áno

TASR na základe oznámenia českého predsedníctva v Rade EÚ na sociálnej sieti Twitter informovala, že ministri vnútra členských krajín Európskej únie vo štvrtok na zasadnutí v Bruseli rozhodli o prijatí Chorvátska do schengenského priestoru od 1. januára 2023.

Bulharsko a Rumunsko však zatiaľ nebudú členmi európskeho schengenského priestoru. Ministri vnútra členských krajín Európskej únie vo štvrtok v Bruseli nedospeli k jednomyseľnému súhlasu pre ich prijatie. Informáciu pre médiá nakoniec potvrdila eurokomisárka EÚ pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová, ktorá netajila sklamanie nad hlasovaním v Rade EÚ.

Pri Chorvátsku sa zhodli jednomyseľne

Krátko predtým sa členské krajiny jednomyseľne zhodli na tom, že Chorvátsko sa od 1. januára stane v poradí 27. členom schengenského priestoru. V prípade Bulharska a Rumunska už konsenzus nepanoval, čo bolo zrejmé ešte pred začiatkom rokovaní Rady EÚ. Rakúsky minister vnútra Gerhard Karner po príchode do Bruselu oznámil, že Rakúsko bude vetovať vstup oboch uvedených krajín do Schengenu.

„Som sklamaná výsledkom pre Bulharsko a Rumunsko. Tieto dve krajiny si zaslúžia byť plnohodnotnými členmi Schengenu,“ povedala komisárka Johanssonová pred novinármi po ministerských rokovaniach. Zároveň dodala, že eurokomisia vynaloží ďalšie úsilie, aby sa obe krajiny do schengenskej zóny dostali v priebehu nasledujúcich dvoch rokov.

Na otázku, či je šanca, že o otázke pristúpenia Rumunska a Bulharska do Schengenu budú na budúci týždeň rokovať premiéri a prezidenti počas summitu EÚ, Johanssonová odpovedala, že by bola prekvapená, keby sa tak stalo.

Európska komisia aj Európsky parlament opakovane vyjadrili podporu Bulharsku a Rumunsku pre vstup do Schengenu, na čo obe krajiny čakajú už 11 rokov.

Podľa zistení TASR sa české predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré vyvinulo značné diplomatické úsilie, aby sa schengenská zóna rozrástla okrem Chorvátska aj o Rumunsko a Bulharsko, do poslednej chvíle snažilo presvedčiť všetky krajiny, aby vyšli v ústrety aj Bulharom a Rumunom.

Rumunský premiér Nicolae Ciuca v stredu vyhlásil, že jeho vláda zariadila „stretnutia na najvyššej úrovni“ s predstaviteľmi Rakúska, aby zmiernila obavy Viedne.

Spresnil, že cez Rumunsko nevedú migračné toky, „ktoré by vyvolávali obavy“. Aj Rumunsko, aj Bulharsko v snahe zmierniť obavy niektorých členských krajín umožnili v posledných mesiacoch a týždňoch vyšetrovacie misie EÚ za účasti expertov, aby poukázali na to, ako sa niektoré kritizované veci zlepšili.

Rakúsko vstup vetovalo

Rakúsko už pred hlasovaním ozrejmilo, že bude vetovať vstup Rumunska a Bulharska do schengenského priestoru, vyhlásil pred štvrtkovým zasadnutím ministrov vnútra členských krajín EÚ v Bruseli rakúsky minister Gerhard Karner. Informuje o tom TASR na základe správy agentúry AFP.

„Dnes budem hlasovať proti rozšíreniu Schengenu o Rumunsko a Bulharsko,“ citovala Karnera agentúra APA. „Nie je správne, ak sa systém, ktorý na mnohých miestach nefunguje, má na tomto mieste ešte rozšíriť,“ povedal.

Vysvetlil, že Rakúsko tento rok zaznamenalo viac než 100 000 nelegálnych prekročení svojej hranice. Dôkazom nefunkčnosti systému sú aj terajšie mimoriadne hraničné kontroly mnohých štátov vnútri schengenského priestoru, dodal rakúsky minister.

Podľa agentúry Reuters je proti prijatiu Bulharska do schengenského priestoru aj Holandsko, ktoré v tomto prípade okrem nelegálnej migrácie poukazuje aj na problémy s riadením štátu.

Agentúra s odvolaním sa na nemenovaného diplomata činného v Bruseli uviedla, že v prípade odmietnutia si budú musieť Rumunsko a Bulharsko počkať najmenej pol roka alebo rok na opätovné prehodnotenie ich žiadosti o vstup do európskeho priestoru voľného pohybu.