Zakla­da­teľ kon­cer­nu IKEA naku­pu­je v seká­čoch

Alexandra Dulaková / 15. marca 2016 / Business

A cel­ko­vo veľ­mi nerád míňa. Či už ide o bana­li­ty ako účet u kader­ní­ka, ale­bo zásad­né otáz­ky ako odvá­dza­nie daní, Ingvar Kom­prad sa nerád lúči so svo­ji­mi peniaz­mi. Dôvod je však vraj prag­ma­tic­ký — sna­ží sa ostat­ným ísť prí­kla­dom.

Byť šetr­ný a neroz­ha­dzo­vať penia­ze na nepot­reb­né zále­ži­tos­ti je jed­ným zo základ­ných pra­vi­diel na ces­te k úspe­chu. Ešte nikto pred­sa neza­ro­bil miliar­dy tým, že všet­ky svo­je úspo­ry oplies­kal na dra­hé autá, síd­la a iné sti­mu­lá­to­ry ľud­ské­ho ega. (Väč­ši­na to uro­bi­lax až po zaro­be­ní spo­mí­na­ných miliárd.) Nie­kto­rí z tej hor­nej sve­to­vej desiat­ky sú zná­mi tým, že svet módy sku­toč­ne nerie­šia — naprí­klad aj otec Face­bo­oku, Mark Zuc­ker­berg, kto­rý kaž­dý deň nosí to isté šedé trič­ko, miki­nu a rif­le. A potom sú tu takí, kto­rých vycho­va­la cel­kom iná doba. Ako naprí­klad Ingvar Kom­prad, kto­rý sto­jí za sve­to­zná­mym reťaz­com menom IKEA a na glo­bál­nom zozna­me miliar­dá­rom sa umiest­nil na štvr­tom mies­te.

Malý Ingvar v dre­ve­nom autíč­ku

Ingvar-Kamprad-as-a-boy

foto: sweden.se

Svoj šetr­ný postoj k nará­ba­niu s peniaz­mi pri­pi­su­je svo­jim kore­ňom v juž­nom švéd­skom regi­ó­ne Sma­land, kto­rý sa vždy veno­val naj­mä poľ­no­hos­po­dár­stvu. Oblas­ti s podob­ným zame­ra­ním nikdy nebý­va­li tie naj­bo­hat­šie. Kom­prad, kto­rý one­dl­ho oslá­vi 90-tku, sa pre­to švéd­skej tele­ví­zií pri­znal, že prav­de­po­dob­ne všet­ko jeho oble­če­nie pochá­dza zo second han­du. Tým­to spô­so­bom sa sna­ží nie­len ušet­riť, ale aj byť dob­rým prí­kla­dom pre ostat­ných.

To je na jed­nej stra­ne sku­toč­ne šľa­chet­ná vec — maso­vá výro­ba oble­če­nia s krát­kou dobou trvan­li­vos­ti zaťa­žu­je naše život­né pro­stre­die (na kto­ré si IKEA potr­pí), lac­nú pra­cov­nú silu, kto­rá ho zho­to­vu­je v nedôs­toj­ných pod­mien­kach, ale aj naše peňa­žen­ky, kto­ré v drvi­vej väč­ši­ne prí­kla­dov podob­né výdav­ky vôbec nepot­re­bu­jú. A pres­ne o to Kom­pra­do­vi celý život ide — vyhnúť sa zby­toč­ným výdav­kom.

Ingvar Kamprad

foto: richestcelebrities.org

Ten­to leit­mo­tív jeho život­nej filo­zo­fie ho okrem stra­te­gic­ké­ho sťa­ho­va­nia cez pol Euró­py, aby mohol pla­tiť čo naj­niž­šie dane (nako­niec zakot­vil vo Švaj­čiar­sku a Lich­ten­šte­in­sku) dovie­dol aj k pár sku­toč­ne bizar­ným roz­hod­nu­tiam. Naprí­klad vla­sy si dáva stri­hať len v roz­vo­jo­vých kra­ji­nách, pre­to­že tam je to lac­nej­šie, ako v rám­ci západ­né­ho sve­ta. (Aj keď, je otáz­ne, čo je pre Ingva­ra Kom­pra­da, kto­ré­ho maje­tok sa odha­du­je na vyše 65 milárd, roz­vo­jo­vá kra­ji­na. Mož­no aj Slo­ven­sko.) A pri jed­nej náv­šte­ve Holand­ska neča­ka­ný výda­vok 22 eur roz­ho­dil jeho plá­ny natoľ­ko, že ku kader­ní­ko­vi nešiel vôbec.

mossa_898593a

foto: hd.se

Taký­to prí­stup k výdav­kom, nech je ako­koľ­vek pros­peš­ný, však vysie­la zmie­ša­né sig­ná­ly. Je prav­da, že naša civi­li­zá­cia míňa čas­to zby­toč­ne, pri­ve­ľa a naj­mä na veci, kto­ré vôbec nepot­re­bu­je, s peniaz­mi, kto­ré čas­to ani poriad­ne nemá. Na dru­hej stra­ne nie je vôbec zlé si občas — v prí­pa­de, že tie penia­ze sú a je ich pri­me­ra­ne — dopriať nie­čo prí­jem­né ako odme­nu za vyna­lo­že­nú sna­hu. Pokiaľ nemáš neja­kú zvlášt­nu úchyl­ku, cif­ry na účte — a nikde inde — ťa šťast­ným isto neuro­bia.

A okrem toho, nikto nemá rád čle­na par­tie, kto­rý si od kaž­dé­ho pri dele­ní účtu pýta aj ten posled­ný cent a nikdy niko­ho nikam nepoz­ve. (Nebuď teda úpl­ne ako Ingvar!) Nedá sa však pove­dať, že by nič pre ostat­ných neuro­bil a celý čas si len počí­tal penia­ze. Sto­jí pred­sa za jed­nou z naj­po­pu­lár­nej­ších nábyt­ko­vých sie­tí, kto­rej náby­tok a dopl­n­ky máme doma snáď kaž­dý z nás. Na svoj­ské manie­re teda má nárok. 

Ingvar Kamprad

foto: metro.se

Kom­prad sa z nábyt­ko­vé­ho kon­cer­nu pred pár rok­mi stia­hol a pre­ne­chal ho svo­jim synom. Odvte­dy si uží­va život zaslú­ži­lé­ho dôchod­cu a snáď by mu neja­ké to ples­nu­tie po vrec­ku po for­me poriad­ne­ho hips­ter­ské­ho úče­su od švéd­ske­ho kader­ní­ka veľ­mi neub­lí­ži­lo, no nie? No mož­no sa v tých švéd­skych second-han­doch skrý­va­jú naozaj­st­né pokla­dy, nie­len vyťa­ha­né svet­re z Tuze­xu, kto­ré nosi­la ešte tvo­ja babič­ka keď bali­la tvoj­ho ded­ka.

Zatiaľ čo ty sa nešťast­ne pre­tŕčaš v kús­ku zo Zary, kto­rý má na sebe kaž­dý dru­hý oby­va­teľ Slo­ven­ska, Ingvar si spo­koj­ne mäd­lí ruky ode­tý do exklu­zív­ne­ho kús­ku, kto­rý nikto iný okrem neho nevlast­ní. Nie­len vďa­ka tomu, ale aj kvô­li svoj­mu pokor­né­mu prí­stu­pu k živo­tu, je obľú­be­ným prí­kla­dom ľud­ských pod­ni­ka­te­ľov, kto­rí napriek bohat­stvu nestra­ti­li kon­takt s rea­li­tou a pro­stred­níc­tvom svoj­ho život­né­ho die­la sa sna­žia sve­tu všte­piť pozi­tív­ne hod­no­ty 

IngvarK_IKEA

foto: facts world

Zdroj: The Guar­dian, Inha­bi­tat, zdroj titul­nej foto­gra­fie: sli­de sha­re

Pridať komentár (0)