Zákulisie mieru v Gaze: Kto rozhýbal zablokované rokovania? Všetko zmenil nečakaný krok z Washingtonu

Oznámenie Donalda Trumpa o jeho „mierovom návrhu“ minulý týždeň spustilo kolo nepriamych rokovaní medzi H*masom a Izraelom v egyptskom letovisku Šarm aš-Šajch pri Červenom mori. O týždeň neskôr, vo štvrtok večer, Izraelčania a Palestínčania oslavovali, keď H*mas a izraelská vláda začali prípravy na implementáciu dohody o prímerí. Tá sľubuje trvalé ukončenie krvavého dvojročného konfliktu, ktorý si vyžiadal desaťtisíce obetí, destabilizoval veľkú časť Blízkeho východu a vyvolal protesty po celom svete.

V Gaze podľa The Guardian zavládla radosť, mnohí vyjadrili obavy, že nová dohoda skolabuje a prinesie spustošenému územiu ďalšie utrpenie. 

Následne, približne 24 hodín po tom, čo sprostredkovatelia oznámili dohodu o prepustení izraelských rukojemníkov výmenou za palestínskych väzňov v prvej fáze iniciatívy amerického prezidenta Donalda Trumpa, izraelský kabinet súhlasil s dohodou.

Čo sa dialo za zatvorenými dverami?

Americký server Politico hovoril s tromi anonymnými zdrojmi, ktoré boli oboznámené s priebehom rokovaní. Opísali, ako došlo ku kľúčovým kompromisom znepriatelených strán za pomoci mediátorov zo Spojených štátov amerických. 

Podľa zdrojov rozhovory o prímerí medzi Izraelom a H*masom začiatkom tohto týždňa viazli, až kým sa neobjavili americkí vyslanci Steve Witkoff a Jared Kushner, aby nadiktovali kľúčové kompromisy. „Nebola tam žiadna ochota ustúpiť v kľúčových otázkach,“ povedal jeden zo zdrojov.

Rokovania sa týkali otázok, kam sa stiahnu izraelské jednotky, ako prebehne prepustenie rukojemníkov a výmena väzňov, prísun pomoci do Gazy a pôvod palestínskych väzňov v izraelských väzniciach, uviedol zdroj.

Posun v prístupe Trumpovej administratívy

V stredu tohto týždňa dorazili Witkoff a Kushner spolu s katarským premiérom Mohammedom Abdulrahmanom Al Thanim. Predložili sériu podmienok a naliehali na obe strany, aby ich rýchlo prijali.

„Rýchlosť, s akou sa dohoda uzavrela po zapojení Witka a Kushnera, ukazuje intenzívny tlak, ktorý všetci cítili po týždňoch, keď prezident Donald Trump opakovane tvrdil, že je „veľmi blízko,“ píše americký server.

Zároveň to podľa serveru naznačuje posun v prístupe Trumpovej administratívy – smerom k posilňovaniu oboch strán. Vyplýva to aj z nedávneho stretnutia s izraelským premiérom Benjaminom Netanjahuom, počas ktorého ho Trump prinútil ospravedlniť sa Kataru za útok na vyjednávačov H*masu v Dauhe.

Podľa ďalšieho zdroja administratíva žiadala, aby Izrael začal sťahovať jednotky ešte pred prepustením rukojemníkov. Išlo o jeden z kompromisov, ktoré pomohli dohodu uzavrieť.

Diskusie trvali do noci. Dohoda sa začala rysovať. Okolo 2:30 ráno vo štvrtok v Egypte mal Trump poslednú konzultáciu so svojimi vyjednávačmi, po ktorej na Truth Social oznámil koniec konfliktu, uviedli vysokí americkí predstavitelia.

Nečakane rýchla dohoda

Hoci Witkoff a Kushner pomohli upevniť dohodu, kľúčovú úlohu zohrali aj predstavitelia Egypta a Turecka, ktorých vplyv na Ha*as posunul rokovania dopredu. Mnohí pritom čakali na príchod amerických zástupcov, aby boli prijaté konečné rozhodnutia.

Rýchly zlom v stredu večer prekvapil viacerých účastníkov, ktorí podľa dvoch zdrojov predpokladali, že rokovania potrvajú až do víkendu. „Mysleli sme si, že budeme potrebovať ešte päť dní,“ povedal jeden z nich.

Podmienky, ktoré stanovili Witkoff a Kushner, majú viesť k prepusteniu zostávajúcich izraelských rukojemníkov a stoviek palestínskych väzňov, k počiatočnému stiahnutiu izraelských vojsk a k zvýšeniu humanitárnej pomoci do Gazy – čím by sa mohla ukončiť dvojročná vojna s tisíckami obetí.

Prímerie visí na vlásku

V nasledujúcich dňoch však hrozia komplikácie a Trumpova administratíva sa snaží zabrániť kolapsu dohody.

Po rokovaniach v Šarm aš-Šajchu odleteli Kushner a Witkoff do Káhiry, kde informovali prezidenta Abdala Fattáha as-Sísího a požiadali o jeho podporu pri realizácii plánu. Následne sa presunuli do Jeruzalema, aby spustili prvú fázu dohody. Vo štvrtok večer sa asi na hodinu stretli s izraelským kabinetom, kde vysvetlili výhody dohody a dôvody jej podpory zo strany Washingtonu. Kabinet ju schválil o niekoľko hodín neskôr, uviedli podľa Politico americkí predstavitelia.

Biely dom sa k rokovaniam odmietol vyjadriť nad rámec brífingu. Americký prezident Donald Trump by mal podľa izraelskej tlače, ktorú cituje ČTK v pondelok krátko navštíviť Izrael. Očakáva sa, že by mohol odcestovať na Blízky východ potom, čo začne platiť prvá fáza mierového plánu, ktorý predložil. Trump by v pondelok mal vystúpiť v izraelskom parlamente.

Aktuálne

Izraelská armáda sa v piatok 10.10. začala sťahovať z častí Pásma Gazy po tom, čo izraelská vláda v noci na dnešok schválila dohodu o prímerí s palestínskym teroristickým hnutím H*mas, ktorá okrem iného predpokladá oslobodenie rukojemníkov. Podľa svedkov však Izrael na mnohých miestach ešte dnes ráno podnikal vzdušné údery, okrem iného v okolí Chán Júnisu na juhu pásma, informuje spravodajský server BBC. Podľa neho oslavy, ktoré prepukli po ohlásení prímeria, vystriedala neistota ohľadom toho, ako sa bude situácia vyvíjať v najbližších hodinách.

Izraelská armáda sa podľa svedkov citovaných BBC premiestnila zo severozápadného predmestia mesta Gaza na východ k takzvanej žltej línii obsiahnutej v pláne postupného sťahovania izraelských síl. Na mnohých miestach, ktoré mala armáda opustiť podľa schválenej prvej fázy amerického mierového plánu, však zostávajú tanky a obrnené vozidlá, a to vrátane Chán Júnisu a cesty pozdĺž pobrežia.

Táto fáza, s ktorou v noci na dnešok oficiálne súhlasila aj izraelská vláda, má viesť k zastaveniu bojov v Pásme Gazy, odovzdaniu izraelských rukojemníkov, prepusteniu skoro 2 000 palestínskych väzňov a k navýšeniu objemu humanitárnej pomoci pre Pásmo Gazy. Odovzdávanie rukojemníkov by podľa médií mohlo začať cez víkend či v pondelok. Podľa izraelských médií sa armáda stiahne na pozície dojednané v odsúhlasenom pláne do dnešného poludnia miestneho času (11:00 SELČ).