Zamestnanci presedlali z výroby automobilov Lada na zbrane. Prácu im dal Kalašnikov

Ide o jedno z opatrení „na zachovanie ľudských zdrojov spoločnosti“ a „zabezpečenie slušnej mzdy pre pracovníkov.“ Všetko, samozrejme, na pozadí sankcií a nedostatku komponentov na výrobu automobilov v Rusku.

Zamestnanci zodpovední za montáž najnovšej Lady Vesta tak nebudú nečinne čakať na obnovenie výroby áut. Lada ich vďaka dohode so zbrojárskym koncernom Kalašnikov presunie do továrne na zbrane. Namiesto Lada budú montovať útočné zbrane.

Desiatky montérov Lady skutočne neštandardne nachádzajú uplatnenie pri montáži zbraní. To však nie je koniec. Možný je aj rozvoj spolupráce, keďže zbrojárske závody sa musia vyrovnať s nárastom zbrojnej výroby nariadeným úradmi.

Závod Lada v Iževsku bol v koncerne AvtoWAZ zodpovedný za výrobu najnovších modelov Lada Vesta. Po zavedení západných sankcií boli práce v závodoch pozastavené. Aktuálne sa Lade podarilo obnoviť len montáž najlacnejšieho modelu Grant, ktorý sa vyrába v továrni v Togliatti.

Legendárna zbraň

Legendárna útočná puška AK-47, známa pod názvom Kalašnikov, si vďaka svojej jednoduchosti a spoľahlivosti získala popularitu po celom svete. Michail Kalašnikov, ktorého životná púť skončila v roku 2013, bol na svoj vynález patrične hrdý, ale vrásky mu vždy robilo zneužívanie tejto zbrane rôznymi zločincami a teroristami.

Kalašnikov žil od roku 1947 v Iževsku. Aj v pokročilom veku bol konštruktérom kancelárie pre strelné zbrane iževskej akciovej spoločnosti Ižmaš. Zo svojej zbrane nedostal ani halier, pretože nebola patentovaná. 

zdroj: Wikimedia/Sgt. Chris Lawson

Kalašnikov sa ale na tento fakt nikdy nesťažoval. Jeho vlasť sa mu vraj dostatočne odmenila, okrem iného dostal chatu a štvorizbový byt a žil z penzie. Bol tiež nositeľom tých najvýznačnejších sovietskych i ruských vyznamenaní.

Pred rokmi však uzavrel dohodu s jednou nemeckou firmou, ktorá jeho meno zvečnila na rôznych výrobkoch. S manželkou Jekaterinou, ktorá zomrela v roku 1977, mali tri dcéry a syna.

Obdivovatelia Kalašnikova, ktorý sa v modernejších verziách vyrába dodnes, považujú túto zbraň za symbol dokonalosti. Je podľa nich úhľadná, ľahká a jednoduchá.

Kalašnikov zostáva funkčný aj v ťažkých podmienkach, odoláva piesku, vode a bahnu. S nadhľadom sa hovorí, že v niektorých častiach zemegule sú tieto pušky bežnejšie ako chladničky, telefóny alebo kanalizácie. Slávna zbraň má dokonca aj svoje vlastné múzeum.

Podľa odhadov sa týchto pušiek vyrobilo už desiatky miliónov a zbraň sa objavila aj na štátnych znakoch niekoľkých krajín. Zdobí napríklad vlajku Mozambiku.

Rodený vynálezca

Jeden z najslávnejších Rusov sníval o kariére vynálezcu už od detstva. Narodil sa v dedine Kurja na Altaji v roku 1919. Pochádzal zo 17 detí, z ktorých sa dospelosti dožilo šesť bratov a dve sestry. V roku 1938 bol povolaný do armády a narukoval k tankistom.

zdroj: Wikimedia/Russian Post

Už počas vojenskej služby prejavil talent vynálezcu. Centrom jeho záujmu sa stala napríklad palebná sila a kadencie tankového guľometu. Mladého majstra si všimlo velenie a Kalašnikov bol po ukončení tankovej školy prevelený do vtedajšieho Leningradu (teraz Petrohrad).

„Nebyť vojny, asi by som vynašiel nejaké poľnohospodárske nástroje,“ spomínal neskôr muž, ktorý sa pôvodne chcel venovať priemyselnému návrhárstvu.

Po napadnutí Sovietskeho zväzu Nemeckom narukoval na front ako veliteľ tanku. Pri prvých bojoch bol ale vážne zranený a evakuovaný. Na nemocničnom lôžku začal premýšľať o zbrani, ktorá by nahradila málo výkonné pušky a nepresné samopaly. A z každej zbrane si nakoniec vzal to najlepšie.

Jeho puška tak spája rýchlosť streľby samopalu s dostrelom a priebojnosťou klasickej pušky. Bez oficiálneho povolenia zostavil model novej zbrane a v roku 1947 uspel v súťaži návrhov nového samopalu v konkurencii s vtedy známymi konštruktérmi. Jeho AK-47 s rážou 7,62 milimetra bol neskôr zavedený do armádnej výzbroje.