„Západ, ako sme ho poznali, už neexistuje,“ vyhlásila Von der Leyen. Európa musí prevziať vedenie

„Západ, ako sme ho poznali, už neexistuje,“ vyhlásila predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v rozhovore pre nemecký denník Die Zeit. Jej slová odrážajú zásadný posun vo vnímaní medzinárodného poriadku. Kedysi jednotný Západ sa podľa nej rozpadá na fragmenty, v ktorých Európska únia musí prevziať novú, aktívnu úlohu.

Spojené štáty sa čoraz viac uzatvárajú do seba a ich zahraničná politika je čoraz menej predvídateľná. Von der Leyen tento vývoj kontrastuje s európskou politikou stability a spolupráce. „Každý dnes žiada viac obchodu s Európou – nejde len o ekonomiku, ale aj o spoločné pravidlá a predvídateľnosť,“ vysvetlila.

Podľa nej sa z Európy stáva partner, na ktorého sa svet môže opäť spoľahnúť. Táto predvídateľnosť je čoraz cennejšia v ére globálneho chaosu, obchodných vojen a rastúceho napätia medzi veľmocami.

Bez „bráškov“ a oligarchov

Von der Leyen kriticky reagovala aj na spôsob, akým je dnes vedená americká politika. Hovorila o vplyve tzv. „bráškov“ – technologických miliardárov ako Elon Musk, ktorí podľa nej spoluurčujú pravidlá americkej spoločnosti. „Nemáme bráškov ani oligarchov, ktorí určujú pravidlá,“ uviedla a odlíšila tak európsky model, ktorý sa opiera o demokratické inštitúcie a širšie rozdelenie moci.

Zatiaľ čo Spojené štáty čelia prehlbujúcej sa sociálnej nerovnosti a klesajúcej životnej úrovni, Európa podľa Von der Leyenovej ostáva miestom, kde má silná stredná trieda stále centrálnu úlohu. „V Európe môžu deti navštevovať kvalitné školy bez ohľadu na príjmy rodičov, máme nižšie emisie, vyššiu očakávanú dĺžku života a akademickú slobodu,“ zdôraznila.

Európa sa učí z kríz

Od nástupu Von der Leyenovej do čela Komisie čelila EÚ jednej kríze za druhou – od pandémie COVID-19 až po vojnu na Ukrajine. Tieto výzvy však podľa nej neviedli k oslabeniu Únie, práve naopak – každá kríza prispela k jej upevneniu, píše britský denník The Times.

„Európa vyšla z každej veľkej krízy silnejšia a jednotnejšia,“ vyhlásila. Práve táto skúsenosť je podľa nej základom dôvery v to, že Únia môže hrať aktívnu úlohu aj v tvorbe nového svetového poriadku.

Európa dnes investuje miliardy do spoločnej obrany a zvyšuje konkurencieschopnosť – ešte pred niekoľkými rokmi by to bolo nepredstaviteľné. „Rozhodnutie o posilnení obranného priemyslu za 800 miliárd eur by pred pár rokmi znelo ako fantázia,“ dodala.

Spojenectvá budúcnosti

Von der Leyen síce ostáva verná atlantickému partnerstvu, no zároveň pripúšťa, že váha USA v globálnom obchode už nie je dominantná. „Iba 13 % svetového obchodu pripadá na USA – zvyšných 87 % je s ostatnými krajinami,“ upozornila.

Práve preto sa Európa čoraz viac orientuje na nové partnerstvá po celom svete – od Islandu po Filipíny, od Kanady po Južnú Ameriku. „Všetci chcú obchodovať s Európou. A nielen kvôli ekonomike – ide aj o pravidlá a dôveru,“ uviedla.

Svet podľa nej hľadá stabilitu, ktorú môže ponúknuť práve Európa. A to nielen ako obchodný partner, ale aj ako miesto, kde sa oplatí žiť. „Peniaze môžete zarábať hocikde. Ale kde chcete vychovávať svoje deti? Kde chcete byť, keď ochoriete?“ pýta sa Von der Leyen.

V dobe, keď starý Západ stráca svoj tvar, Európa chce byť znovu svetlom stability, solidarity a slobody. Podľa Von der Leyenovej je na to nielen pripravená – ale už sa tak aj deje.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie