Zarábajú aj počas krízy. Slováci objavili spôsob, ako si pasívne budovať majetok

Kryptomeny naberajú na popularite nielen vo svete, ale aj na Slovensku. Ich ťažba už dávno nie je doménou len technologických nadšencov či skúsených obchodníkov. 

Naopak, ťažba kryptomien sa stáva dostupnou formou investície aj pre ľudí, ktorí hľadajú alternatívu ku konzervatívnym formám investícií. 

Vďaka moderným riešeniam a podpore housingových centier, kde sa o techniku starajú špecialisti, sa proces ťažby kryptomien výrazne zjednodušil.

„Samotný princíp ťažby je vyťažiť čo najväčší počet tých coinov, resp. tých kryptomien a potom ich predávať, keď je celý trh v zelených číslach,“ vysvetľuje Matúš Murín zo spoločnosti TazbaKryptomeny.sk v Startitup podcaste CashFlow.

Nižšie prinášame podrobný prepis celého rozhovoru.

Ty si nám do štúdia priniesol ukázať zvláštne zariadenie, vidím tu aj nejaké ventilátory. Tak nám popíš, na čo slúži, je to zariadenie, ktoré mi zarobí 1 000 eur?

Áno, v podstate som ti teraz priniesol zariadenie na ťažbu kryptomeny. Je to ASIC miner, stroj, ktorý je určený primárne na ťažbu kryptomeny Kaspa. A áno, aby som ti odpovedal na tvoju otázku, tento stroj ti vie zarobiť aj 1 000 eur. 

Keď si povedal, že to ťaží kryptomeny, tak máme si to predstaviť tak, že akúkoľvek alebo len túto konkrétnu? 

Tento konkrétny stroj ťaží len túto jednu kryptomenu Kaspa, ale sú minery, ktoré ťažia aj iné kryptomeny. Doba strojov už však pokročila, ja to nazývam, že to sú ASIC minery, teda stroje, ktoré sú prispôsobené na ťažbu buď jednej, alebo viacerých kryptomien. 

Ako to v realite funguje, čo si má bežný človek pod tým predstaviť? Kúpim si ten stroj a čo s tým?

Funguje to tak, že si kúpiš nejaký stroj – my ti s tým, samozrejme, poradíme, prevedieme ťa setupom. Ty si vyberieš stroj podľa toho, aký máš budget a aká kryptomena ťa zaujíma.

Potom sa rozhodneš, kde to chceš ťažiť, či napríklad doma alebo u nás v housingových centrách, zvolíš si kryptomenu a kde ju chceš uložiť. My ti stroj napojíme, vytvoríš si peňaženku a v podstate ťažíš. Pozri si viac →

Koľko mi dokáže zarobiť takýto konkrétny ťažobný stroj? Dá sa nejako predstaviť, ktorý typ zariadenia vie priniesť aký zisk?

V podstate každý stroj ťaží nejakú kryptomenu, je to individuálne. My máme aj na webovej stránke rebríčky najziskovejších minerov. Všetko závisí od toho, aká kryptomena sa ťaží, či to je Bitcoin, Litecoin alebo sa ťaží napríklad Kaspa či menšie kryptomeny. 

Takisto je pri ťažbe veľmi dôležitý druhý parameter – cena elektrickej energie. Konkrétne tento miner vyťaží mesačne v čistom zhruba nejakých 300 eur pri aktuálnej cene danej kryptomeny. 

zdroj: Startitup – Matúš Murín v Startitup podcaste CashFlow.

Čiže mesačne v čistom vyťaží okolo 300 eur. A koľko stojí takýto stroj? 

Stojí zhruba 1 000 eur. 

Takže ja si dnes kúpim tento stroj za 1 000 eur. Znamená to, že už o mesiac som stratil len 700 eur?

Áno, presne tak. Návratnosť treba počítať približne štyri mesiace.

To už je očistené aj o cenu elektriny? 

Áno, tak to je. Ale to hovoríme o tomto stroji. Sú oveľa ziskovejšie stroje, ale všetko závisí od toho, kde máš stroj umiestnený a koľko mesačne platíš za elektrinu. 

Preto aj zákazníkom radíme a robíme také poradenstvo, že keď chce človek naozaj reálne začať ťažiť, tak odporúčame všetko dávať cez nás do datacentier, v ktorých má človek umiestnený miner. Nemá s tým spojené nejaké extra starosti s uskladnením či napájaním. 

Zároveň elektrinu platí za zlomkovú cenu, keďže na Slovensku máme zhruba killowatthodinu za približne 15 až 20 centov. Ako vyzerajú minery →

Poďme teda na ten základ – ťažba kryptomeny. Keď si to človek takto povie, ľudia možno v tom nie sú až takí znalí, tak čo vôbec ťažba kryptomeny znamená? Ja mám napríklad 31 rokov, odporučil by si mi, že Adam, choď ťažiť, kúp si stroj, daj ho k nám a budeš zarábať? Je to také jednoduché?

No, neviem, či si v tom už zbehlý, či si sa stretol s kryptomenami, či si už kupoval možno niekedy cez Fumbi. Treba to vždy rozlišovať – máš nákup kryptomeny a potom máš ťažbu kryptomeny, to je mining. Bez tej ťažby by kryptomeny vo svete možno neboli tak, ako sú dnes. 

Ťažba spočíva v tom, že v podstate si zakúpiš miner, ktorý samotný robí dosť zložité operácie, a on ťaží napríklad kryptomenu Bitcoin.

Hľadá nejaké, ja to nazývam heslá, v blockchaine, a keď nájde to heslo alebo vyrieši nejakú zložitú operáciu, tak ty za odmenu dostaneš nejaký blok toho Bitcoinu.

Čiže to je princíp ťažby, že ten stroj hľadá nejaké heslo alebo kódy, a keď ho nájde, tak ty ako ťažiar dostaneš to, na čo máš napojený stroj na sieti, čiže odmenu vo forme kryptomien.

Aký je rozdiel v tom, keď ja si cez nejakú online tradingovú platformu kúpim tú kryptomenu alebo keď si zakúpim takýto stroj a môžem to reálne ťažiť? 

V podstate pri kúpe alebo pri tradingu je možno väčšie riziko, že môžeš o tie peniaze prísť, pokiaľ nemáš skúsenosť. Ľudia často kupujú nejaké kryptomeny, kde nemajú vedomosť o tom, čo kupujú. 

Hlavne môže prísť bear market, čo znamená, že príde fáza na trhu, kedy sú všetky meny v mínuse alebo v červených číslach. No a potom človeku ostávajú len oči pre plač. 

Pri miningu si v podstate kúpiš stroj a môžeš ťažiť – či už je trh v zelených číslach alebo červených číslach. 

zdroj: TazbaKryptomeny.sk – Na obrázku je miner Fluminer.

Takže tá hodnota samotnej kryptomeny mi neovplyvňuje mesačný zárobok? 

Ovplyvňuje, ale teraz sa vrátim k tomu samotnému miningu a princípu ťažby. Pri ťažbe sa v podstate nepozeráme na to, koľko stojí daná kryptomena, koľko stojí Bitcoin, koľko stojí Litecoin. 

Samotný princíp ťažby je vyťažiť čo najväčší počet tých coinov, resp. tých kryptomien a potom ich predávať, keď je celý trh v zelených číslach.

To je taká naša filozofia, aj to, čo radíme klientom – vyťažiť čo najväčší počet mien a následne to predávať, keď je kryptomena na číslach, ktoré investor očakáva. Ako sa ťažia kryptomeny →

Keby som mal dnes 10-tisíc eur alebo 5-tisíc eur a chcel by som sa venovať takejto ťažbe, čo by si mi odporučil? 

Určite by to záviselo od toho, aký si typ investora – či chce viac riskovať, čiže ťažiť riskantnejšiu kryptomenu, alebo niečo stabilnejšie. My skôr ťažíme Bitcoin a to odporúčame aj našim klientom.

V dnešnej dobe je to najstabilnejšia kryptomena, všade sa to spomína, je to také kvázi digitálne zlato. Čiže určite by som ti to odporučil.

Čo by si mi povedal v prípade, že ja som tvoj potenciálny zákazník, nič o tom skoro neviem a chcel by som investovať nejaké peniaze. Napríklad by som chcel ťažiť Bitcoin. Čo by som mal urobiť? 

V prvom rade, by si mi mal povedať, akú máš predstavu a aký máš budget. Keď mi povieš, že máš tých 10-tisíc eur, ja by som ti vedel zhruba na mieru za tie peniaze vyskladať nejaké portfólio možno 2-3 strojov, ktoré by ti ťažili Bitcoin. 

S tým, že by som ti pekne vedel urobiť aj nejakú cenovú kalkuláciu, že za koľko mesiacov by sa ti tá investícia vrátila. Dohodli by sme sa, že stroje by išli do housingu a vedel by si, koľko sa platí za elektrickú energiu. Pripojili by sme ti peňaženku a sledoval by si si ťažbu.

V prípade Bitcoinu, ak by si mi odporučil nejaké 3 stroje, tak vieme zhruba povedať, že kedy by sa mi tých 10-tisíc eur vrátilo alebo kedy by som vedel vyťažiť prvý Bitcoin? To sa dá takto povedať?

Určite sa to dá povedať, ak myslíš jeden celý Bitcoin, tak zhruba za tých 10-tisíc eur by si ten jeden celý Bitcoin mohol ťažiť približne 5 rokov. 

To nie je až taká dlhá doba, keď vidíme, že jeden Bitcoin má dnes cez 105-tisíc dolárov, takže vlastne za 5 rokov to môže mať tú hodnotu 105-tisíc, ale očistenú od všetkých nákladov.

Samozrejme, ide hore a tak aj tá návratnosť toho samotného stroja klesá. Čiže sa ti skôr vráti investícia, keď Bitcoin stúpa. Chcem vedieť viac →

Aký je rozdiel v tom, keby som napríklad tie stroje od vás len kúpil a zapojil ich doma v obývačke, oproti tomu, keby som ich dal vám? Prečo sa mi to oplatí?

Nie, že sa to oplatí, ale veľa ľudí je v dnešnej dobe pohodlných, niekomu sa to nechce mať doma, sú s tým spojené starosti a hlavne niektoré tie stroje vážia 10, 15, 20 kg.

Okrem toho sú aj hlučné. Nie každému teda vyhovuje ich mať doma, a preto veľa ľudí zvolí práve možnosť housingu. A keď bývaš napríklad v byte, veľa tých strojov vytvára teplo.

My sme napríklad mali napojených 10 strojov v kancelárii a na termostate ukazovalo nejakých 43 stupňov Celzia. Takže sme to rovno posielali do housingu.

Aj kvôli tomu ľudia preferujú viac housing, že sa im stroje nechce doma napájať a riešiť to, že čo keď vypadne a podobne. 

Takže vy robíte aj kompletný servis toho, že keď ja prídem a poviem, že chcem ťažiť takúto konkrétnu menu, mám toľkoto finančných prostriedkov, tak vy mi viete presne vytvoriť plán, zapojiť mi to u vás a ja potom už len sledujem, ako sa tomu darí.

Áno, presne tak. My vieme podľa toho, aký máš budget, akú máš predstavu, či si konzervatívny alebo možno skôr rizikovejší investor, že chce skôr rizikovejšie portfóliá, tak mi už na mieru robíme investorom ťažobné portfólia.

Je po takomto niečom veľký dopyt? Sú Slováci ťažiari kryptomien? 

Ja by som povedal, že tu na Slovensku, možno na slovensko-českom trhu ľudia favorizujú tie stroje aj kryptomeny. Niekoľko rokov dozadu, samozrejme, nie, ale teraz je tá komunita väčšia a pociťujem to aj ja. 

Aj tá staršia generácia sa už začína zaujímať nielen o kryptomeny, ale aj o samotnú ťažbu, a ľudia, ktorí sú napríklad z nejakého podnikateľského sektoru, sa zaujímajú hlavne o Bitcoin.

Hovorí sa o tom, že investovanie do Bitcoinu alebo všeobecne do kryptomeny je často rizikové. Ide o rizikovú investíciu. Povedal by si aj ty takéto niečo, je to rizikové?

Ťažba samotného Bitcoinu riziká určite nemá – my sa na to pozeráme z dlhodobejšej perspektívny, čiže za nás určite nemá. 

Máme nejaké targety aj nejaký časový horizont, kedy by sme ten Bitcoin chceli vidieť aj na tých 200-tisíc dolároch. 

To by mohlo byť kedy?

My si myslíme, že koncom tohto roka.

Čiže to vlastne znamená, že keď trh rastie, tak rastú aj moje zisky z ťažby, a keď trh klesá, klesajú mi zisky.

Áno, zisky vtedy klesajú, ale tebe je jedno, či trh klesá alebo rastie, pretože stroj ti stále ťaží. A cieľom je predávať to, čo vyťažíš až vtedy, keď to bude stáť napríklad, ja neviem, 300-tisíc alebo 400-tisíc dolárov a dovtedy ho vlastne budem ťažiť.

Čiže človek napríklad za rok vyťaží 0,5 Bitcoinu na nejakom silnejšom stroji a ťaží ďalej, pokiaľ nevyťaží 2-3 Bitcoiny. A potom, keď bude ten Bitcoin stáť 400-tisíc, tak ho predá. 

zdroj: Startitup – Podľa Matúša by hodnota Bitcoinu mohla do konca roka stúpnuť na 200-tisíc dolárov.

Poďme si dať takú modelovú situáciu, že chcem vyťažiť pol Bitcoinu alebo 1 Bitcoin ročne, tak akú veľkú investíciu musím dať do prístrojov, aby som to vyťažil za ten rok?

Ak by si chcel ročne vyťažiť pol Bitcoinu, tak tvoja investícia do minerov by musela byť približne 60-tisíc eur alebo 70-tisíc eur. 

Ja som videl na vaše stránke, že tam máte aj minery za 30-tisíc eur. To sú práve tie, o ktorých sa bavíme?

To sú práve tie najdrahšie stoje na Bitcoin alebo Litecoin, ktoré stoja okolo tých 25-tisíc eur.

Koľko takých strojov máte aktuálne? 

Aktuálne máme také stroje zapojené 4. Ale ťažíme rôzne kryptomeny, okrem Bitcoinov, máme desiatky litecoinových strojov, ale aj rizikovejšie kryptomeny, na ktoré máme približne 10-15 minerov.

Na týchto strojoch ťažíme už niekoľko rokov a všetko v tretích krajinách kvôli tomu, že cena elektriny je tam lacnejšia.

Počas tých rokov vidíte, že sa dopyt zvyšuje? 

Určite áno, ale nielen po mineroch, ale dopyt sa zvyšuje aj všeobecne po krypte. Téma kryptomien je stále spomínaná nielen v médiách, ale aj na sociálnych sieťach.

Odkedy bol v Amerike zvolený prezident Donald Trump, tak sa vytvára aj bitcoinová rezerva. A nielen v USA, ale aj iné krajiny sa snažia si tvoriť tú bitcoinovú rezervu. 

Ľudia na Slovensku to tiež sledujú a reagujú na to, tým, že sa zaujímajú o kryptomeny, o mining a chcú byť nejako viac mimo tej sféry konzervatívnych investícií.

zdroj: TazbaKryptomeny – Na obrázku je miner Fluminer.

Vrátim sa ešte k tomu, o čom sme sa na začiatku rozprávali – keby som mal 10-tisíc alebo 5-tisíc eur, tak niekto hovorí, že daj to do akcií, iný zase do krypta. Čo je podľa teba lepšie – dať všetko do napríklad minerov alebo to rozdeliť?

Určite by som všetko nedával len na jednu kartu. Aj keď by som mohol povedať, že áno, daj všetko do minera, ale za mňa je určite dobré diverzifikovať. 

Čiže môžeš si za tých 10-tisíc kúpiť nejaký menší lacnejší stroj a z toho, čo vyťažíš, môžeš napríklad kúpiť ďalší stroj, je to však individuálne. 

Ako konkrétne funguje spolupráca s vami? Že ja teraz rozmýšľam, že by som si niečo kúpil, kontaktujem vás a potom čo?

Keď nás osloví zákazník so záujmom o ťažbu kryptomien, vždy sa najprv snažíme zistiť, aký typ investora je. Zaujíma nás, aký má rozpočet a či preferuje konzervatívnejší prístup, alebo je ochotný ísť do niečoho dynamickejšieho – napríklad do Bitcoinu, ktorý síce nesie vyššie riziko, ale má rýchlejšiu návratnosť.

Na základe toho mu pripravíme návrh zostavy – teda konkrétnych ťažobných zariadení. Klient si stroje u nás zakúpi, my ich zabezpečíme a spoločne sa dohodneme, kde budú umiestnené.

Ak si zvolí tzv. housing, teda profesionálne uloženie a správu strojov, zariadime aj pripojenie a vytvoríme mu kryptomenovú peňaženku – ku ktorej má prístup výhradne on.

Po zapojení zariadení už klient len sleduje priebeh ťažby a raz mesačne uhrádza spotrebu elektrickej energie. Má k dispozícii jednoduché online rozhranie, v ktorom si vie dobíjať kredit na pokrytie elektriny. Ak napríklad jeden miner spotrebuje za mesiac elektrinu v hodnote 50 eur, zákazník si túto sumu do systému jednoducho pošle – a ťažba beží ďalej. Pozri si viac →

To znamená, že ten stroj ide nonstop? Aké sú potom náklady na elektrickú energiu?

Každý stroj má iný výkon – niektorý 500 wattov, iný má 7 kilowattov. Tie bitcoinové sú, samozrejme, náročnejšie. Ale my sa snažíme tých klientov orientovať, že keď majú stroj, ktorý spotrebuje veľa energie, tak odporúčame všetko dávať do housingu do tretích krajín. 

Čo to znamená, dávať to do tretej krajiny?

Na Slovensku máš cenu 15 až 20 centov za kilowatt. To znamená, že napríklad stroj, ktorý má spotrebu 7 kilowattov, tak mesačne by si na Slovensku platil za elektrinu 1 000 eur. 

Keby si to poslal do tretej krajiny, kde máme housingové centrá, tak cena elektriny za kilowatt sú 4 centy. Čiže namiesto 1 000 eur, čo by si platil na Slovensku, platíš 200 eur.  

zdroj: Canva – O bitcoinovú rezervu sa podľa Matúša snažia po celom svete.

Takže ja ten stroj, ktorý si kúpim, viem dať vám a vy ho pošlete do housingového centra?

Áno, cez nás to ide. On je stále v tvojom vlastníctve alebo vo vlastníctve firmy.

A v ktorých krajinách to máte?

Teraz to je Etiópia, Nigéria, Afrika – celosvetovo je tam najnižšia cena elektrickej energie. Hlavne majú výborné podmienky pre manažérov ťažiarov. 

A ako to tam funguje? Vy tam máte nejakých partnerov, ktorým posielate stroje, alebo tam máte vy nejaké priestory?

Väčšinou to funguje cez partnerov alebo partnerské spolupráce. Máme tam v podstate dohodnuté voľné miesta v datacentrách. Predstav si nejaký kontajner alebo malé domčeky, v ktorých sa nachádzajú tie minery. 

Všetko je to 24/7 pod kamerami a starajú sa o to technici. Takže my tie stroje posielame rovno tam, čiže potom už len klient platí 4 centy za kilowatthodinu namiesto 20 centov, ktoré by platil na Slovensku.

V prípade nejakého servisu, vy ho viete zaobstarať takto na diaľku, aby tie stroje fungovali tak, ako majú?

Keď sú stroje v tretích krajinách, tak to funguje tak, že sú tam ľudia 24/7. Tí sú schopní reagovať v prípade, že napríklad nejaký stroj vypadne alebo je nejaká porucha. Štandardne sa tie stroje dajú reštartovať na diaľku, čiže nie je potrebný ľudský faktor.

Čiže ten servis sa my snažíme mať na 100 %, a ak majú ľudia nejaký problém, tak vždy volajú a my to riešime. 

Môže sa stať, že sa ten stroj pokazí?

Môže sa to stať. Štandardne je tam záruka aj z našej strany na minere. Výrobcovia udávajú životnosť 5 až 10 rokov, ale ešte sa nám nestalo, že by nejaký stroj úplne odišiel.

Pri tých bitcoinových strojoch často narážame na problém s chladením, lebo je tam vysoká teplota. Zvyknú sa teda prehrievať.  Stalo sa nám v Afrike aj v Dubaji, že sa stroje prehriali a niektoré boli aj na odpis.

Čiže zvyknú sa meniť nejaké komponenty, ale celý stroj ti neumrie úplne. Vymení sa nejaká základová doska alebo niečo a potom má stroj životnosť ďalších 5 rokov.

Čo sa deje v takom prípade? Vy tam vycestujete osobne alebo tam pošlete nejakého technika? 

Boli situácie, v Dubaji konkrétne, v určitých housingových datacentrách. Oni aj sledujú počasie, keďže sú tam stroje za stovky či tisíce eur, dokonca milióny. Je tam, samozrejme, aj poistenie. 

Bola ale taká situácia, že sa predikovala piesočná búrka a nestihli včas vypnúť datacentrum, lebo štandardne sa vypína celé. No a bolo neskoro, nafúkalo tam piesok a tým pádom bol stroj na odpis. Vtedy vznikla dosť veľká škoda. Preto aj z Dubaja sťahujeme dosť veľa strojov a už ich tam ani neposielame. 

Aké sú napríklad najväčšie mýty? Keď sa pozrieme na to, že ľudia majú nejaké predsudky, možno voči ťaženiu kryptomien.

Veľa ľudí si myslí, že ťažba je možno pre veľké firmy alebo veľkých investorov, že doma nevieš ťažiť a že je to drahé. Ale sú stroje, ktoré si vieš kúpiť aj za 1 000 eur aj za 2 000 eur.

Dokonca sú aj také, ktoré si vieš kúpiť za menej ako 1 000 eur. Tie síce neťažia také obrovské zisky, ale stačia ti. Neťažia ti jeden Bitcoin ročne, ale vieš ťažiť aj doma. Sú to tiché maličké stroje, napríklad do kancelárie.

zdroj: Unsplash.com

Dobre a tento konkrétny stroj, ktorý máme na stole, stojí 1 000 eur. Urobí mi mesačný zisk 300 eur. Keď si kúpim 5 takýchto strojov za 5 000 eur, môže mať mesačne 1 500 eur v čistom?

Áno, ale tento konkrétny stroj nie je do domácich podmienok, lebo je hlučný. Ale v princípe áno. No a to je jeden z mýtov, že ľudia si myslia, že tie stroje a ten minig, že je to predražené a len pre nejaké veľké firmy alebo korporácie. 

A neviem, možno nejaký ďalší mýtus je ten, že je elektrina drahá. Ale ono sa to dá stále optimalizovať. 

Stáva sa niekedy situácia, že je predpoklad, že takýto stroj mi vyťaží 300 eur mesačne, ale ja sa na to potom pozriem a vidím, že mi vyťažil napríklad len 50 eur mesačne?

Určite, napríklad v prípade, že by klesla hodnota kryptomeny, išiel by trh dole. Ale tak, ako som už viackrát spomínal, pri tej ťažbe sa veľmi nepozeráme na cenu trhu, ale ťažíme kryptomeny preto, aby sme ich neskôr predávali, keď bude trh v zelených číslach.

Čiže to je ten náš cieľ aj s klientom. Preto odporúčame, aby klienti zvolili dlhodobejšiu stratégiu, nielen to, že ťažím rýchlo, aby som zarobil, a vyberám si to každý mesiac. 

Často to tam ľudia majú, že to krypto kúpia, čakajú mesiac-dva a potom to rýchlo predajú. Vy sa teda snažíte tak, aby to bola dlhodobá stratégia a to bohatstvo sa akumulovalo. 

Áno, presne tak.

Akých máte zákazníkov? Sú to obyčajní ľudia alebo sú to veľké firmy?

Povedal by som, že je to zhruba 50 na 50 – závisí to aj od ročného obdobia, aj od geopolitickej situácie vo svete. Keď sa viac hovorí o kryptomenách, keď je v médiách častejšie spomínaný Bitcoin, prirodzene sa zvyšuje záujem.

Či už zo strany nováčikov, alebo aj manažérov a riaditeľov. Samozrejme, firmy nás oslovujú pravidelne s tým, že si chcú vytvoriť vlastné portfólio alebo si začať budovať firemnú Bitcoin rezervu, ako to ja nazývam. Takže to rozdelenie záujmu je naozaj približne pol na pol.

Dnes mnohí ľudia rozmýšľajú, čo budú robiť na dôchodku alebo ako si zabezpečiť pasívny príjem do budúcnosti. Môže byť ťažba kryptomien jedným zo spôsobov, ako si dlhodobo budovať finančnú rezervu?

Určite áno. Ťažba môže byť dlhodobou stratégiou – niekto si to nastaví tak, že ťaží 20 až 30 rokov a v budúcnosti z toho vidí konkrétne výsledky. Zariadenia sa dajú pravidelne obmieňať alebo dopĺňať – môžeš si postupne budovať vlastné ťažobné portfólio.

A čo je zaujímavé, niektorí ľudia si za to, čo vyťažia, dokupujú ďalší Bitcoin, iní zas diverzifikujú – napríklad polovicu z výnosov prevedú do zlata.

Už sme mali aj takých klientov, ktorí chceli kombinovať krypto a fyzické aktíva. Stratégie sú rôzne, každý má tú svoju.

Naša úloha je najmä poradiť, usmerniť a pomôcť vybrať cestu, ktorá dáva zmysel práve im. Často sa nám klienti ozývajú s konkrétnymi otázkami – ako na to, čo dokúpiť, kam smerovať výnosy.

Čiže už ste pomaly investiční manažéri. 

Tak snažíme sa postupne aj tak. Pozri si viac →

zdroj: TazbaKryptomeny – Projekt TazbaKryptomeny.sk vytvorili dvaja kamaráti z Košíc, Matúš Murin (vpravo) a Samuel Pižont (vľavo).

Vyvíjajú sa ťažobné stroje v čase? Ak už mám zariadenie napríklad 2-3 roky, viem ho neskôr predať a kúpiť si novší model, alebo po určitom čase stratí hodnotu a nepredám ho výhodne?

Áno, stroje sa neustále vyvíjajú, ale stále sú tvojím majetkom – teda kedykoľvek ich môžeš predať, či už po mesiaci, po roku alebo po dvoch.

Samozrejme, ich hodnota závisí od viacerých faktorov, ako je typ kryptomeny, ktorú ťažíš, alebo dopyt po konkrétnych modeloch. Niektoré stroje majú dokonca tendenciu stúpať na hodnote.

Napríklad pred pár rokmi si jeden náš zákazník kúpil stroj na ťažbu kryptomeny Litecoin – to je jedna z najstarších kryptomien. Stroj ho vtedy vyšiel na približne 2 000 eur. Dnes má ten istý model hodnotu okolo 10 000 eur.

Takže nielen, že zarobil na samotnej ťažbe, ale ešte aj na tom, že vlastnil ten stroj. Takéto prípady nie sú výnimočné – záleží na načasovaní, stratégii a na tom, ako sa trh vyvíja. Ale určite sa dá povedať, že stroje nestrácajú hodnotu automaticky a predaj je vždy možnosťou.

Otázka je, že aký typ kryptomeny vôbec ťažiť, keď som neznalý. Chápem, že to závisí aj od toho budgetu, ktorý mám nastavený, ale povedal by si mi rovno, že choď ťažiť Bitcoin alebo Litecoin? Ako sa mám rozhodnúť, čo ťažiť? 

Tak určite podľa budgetu, samozrejme, ale za mňa určite Bitcoin. Bitcoin a Litecoin sú také najkonzervatívnejšie meny, ktoré majú z dlhodobého hľadiska najväčší potenciál.

To v prípade Etherea napríklad, tam sa to nedá? 

Ethereum sa už neťaží. Niekoľko rokov dozadu sa ešte dalo ťažiť, ale prešlo na proof-of-stake, čiže Ethereum vieš stakovať, čiže vieš ho znásobiť tým, že si ho budeš držať. 

Vidíš nejaké iné kryptomeny, ktoré sa do budúcna budú môcť ťažiť? Alebo sú také, že už by sa oplatilo sa na ne pozrieť?

Určite je ich veľa, hlavne anonymné kryptomeny teraz sledujeme a dávame trošku pozor na to. Napríklad Monero kryptomena – tí, čo sú v kryptomenovom svete, tak určite poznajú. Sú to staré kryptomeny. 

Ale teraz, skrz aj to, že prichádzajú nejaké regulácie vo svete, centrálne banky, inštitúcie, Európska únia, tak tlačia na to, aby to bolo nejako regulované a sledované. 

Akú rolu bude mať tá prípadná regulácia?

Má byť v platnosti od roku 2027, no a preto aj za nás a aj môj osobný názor je, že tá anonymita v tých kryptomenách bude práve vtedy dôležitá. 

A v realite to bude ako vyzerať? Bude tu nejaká regulácia trhu a tá anonymita čo zabezpečí?

Zabezpečí to, že ten pohyb tých anonymných kryptomien sa nebude dať vystopovať. Čiže ty môžeš niekomu poslať anonymnú kryptomenu, ako napríklad Monero, Zcash alebo inú, a transakcia nebude spätne dohľadateľná cez blockchain.

Naopak, pri Bitcoine je už každá transakcia transparentná – dá sa vystopovať, podobne ako v banke. A práve preto je anonymita pre mnohých ľudí stále zaujímavá.

Mnohí sa snažia vyhnúť tradičným spôsobom prevodu peňazí a hľadajú alternatívy, kde si môžu uchovať viac súkromia. Ako na to →

zdroj: Unsplash.com

Keď mám svoju kryptopeňaženku, kde vidím, čo som vyťažil – môžem tieto prostriedky reálne používať aj v bežnom živote? Alebo ich musím najprv previesť, vybrať a až potom s nimi niečo robiť?

Áno, výťažky sú úplne tvoje a môžeš s nimi voľne nakladať. Existujú rôzne platformy a burzy, ktoré ponúkajú aj možnosť platobnej karty.

To znamená, že si prostriedky jednoducho pošleš na burzu, prepojíš si ju s kartou a následne môžeš normálne platiť – v obchode za kávu, obed, oblečenie, alebo pokojne aj zaplatiť nájom. Takže áno, s tým, čo vyťažíš, sa dá plnohodnotne fungovať aj v bežnom živote.

A dnes už tá doba pokročila, čiže už vieš platiť aj priamo v kryptomenách. Na Slovensku síce asi ešte nie, ale tak viem, že Česi, Maďari a okolité krajiny už ponúkajú možnosť platiť v kryptomenách aj DPH.

Čo by si odkázal odporcom kryptomien, ktorí tvrdia, že je to veľmi volatilné, riskantné a že nikto presne nevie, čo bude s kryptomenami ďalej? Navyše, že to zatiaľ nemá takú stabilitu, ako napríklad zlato, a že regulácia ešte len príde?

Je pravda, že kryptomenový trh je ešte relatívne mladý – najmä ak ho porovnáme s akciovým trhom alebo so zlatom. No napriek tomu už kapitalizácia Bitcoinu dokázala v určitých obdobiach predbehnúť aj zlato, čo nie je zanedbateľné.

Samotná technológia, ktorá stojí za Bitcoinom a ďalšími kryptomenami, má podľa mňa obrovský potenciál do budúcnosti. Volatilita je síce prirodzená pri mladých aktívach, no rovnako to bolo kedysi aj pri iných revolučných technológiách.

Napríklad s tým sa stretávam často, že peniaze sú kryté zlatom a vlastne kryptomena nie je ničím krytá.

Peniaze sú kryté zlatom, Bitcoin je decentralizovaná kryptomena, čiže tam zase inštitúcie nemajú nejaký dosah, nejaký vplyv na to, čiže preto je to aj zaujímavé.

Ale zároveň ten Bitcoin sa tu nebude ťažiť donekonečna, lebo je obmedzený počet jeho kusov. Takže aj preto tá cena bude vždy stúpať. 

Kedy sa už nebude dať ťažiť Bitcoin?

Odhad presného roku je ťažký, ale vieme, že Bitcoin má vopred stanovený maximálny počet mincí. Keď sa tento počet raz vyťaží, už sa nové Bitcoiny ťažiť nebudú.

Tým sa vytvorí pevne obmedzená ponuka, a to prirodzene zvyšuje jeho hodnotu. Pokojne môže mať jeden Bitcoin v roku 2050 hodnotu aj 100-tisíc alebo dokonca milión eur. Každým dňom ich je menej a menej, to množstvo je obmedzené a aj preto jeho hodnota stúpa. 

Aký najdrahší stroj ste predali zákazníkovi? 

No, to je tá S21 za tých 22-tisíc eur. To je najvýkonnejší stroj na Bitcoin, ktorý nám môže za rok vyťažiť pol Bitcoinu. Chcem vedieť viac →

Čítaj viac z kategórie: Financie a kryptomeny