Zásah na 100 percent. Ukrajinské tajné služby zničili ruský Orešnik priamo pod nosom Moskvy

Veľký úspech pre Ukrajinu. Ukrajinská spravodajská služba SBU tvrdí, že zničila odpaľovací systém pre tri balistické rakety Orešnik. Tie mali byť pripravené na odpálenie z ruskej Astrachánskej oblasti. Informuje o tom web The Kyiv Post.

Podľa šéfa Bezpečnostnej služby Ukrajiny (SBU) Vasyla Maliuka sa operácia stala na území Ruska na raketovej základni Kapustin Jar ešte v lete v roku 2023. Misiu vykonali spoločne sily SBU, ukrajinskej vojenskej spravodajskej služby (HUR) a zahraničnej spravodajskej služby (SZRU).

Vtedy sme ju ešte nepoznali

„Bola to veľmi úspešná misia. (Cieľ) bol zničený na sto percent,“ povedal Maliuk. „Toto je niečo, čo sme doteraz nikdy nezverejnili,“ pokračoval. „Stalo sa to ešte predtým, ako sa názov „Orešnik“ stal tak známym,“ dodal.

Odhad ukrajinského spravodajstva je taký, že Rusko vystrelilo jednu raketu Orešnik a druhú zničilo. To znamená, že aspoň ešte jedna by stále mala byť v arzenáli Moskvy. „Existuje jeden (odpaľovací systém),“ tvrdí Oleh Ivaščenko, šéf zahraničnej spravodajskej služby.

„Domnievame sa, že tento rok ich vyrobili až tri, v pláne majú vyrobiť ďalších šesť,“ zhodnotil Ivaščenko. Ruské štátne médiá tvrdia, že Orešniky sú schopné zasiahnuť kdekoľvek na európskom kontinente.

Dokonca tak majú urobiť za menej ako hodinu s tým, že raketa je vybavená šiestimi nezávisle manévrujúcimi hlavicami, z ktorých každá dokáže niesť atómovú muníciu. Ruské médiá to však tvrdia bez jediného dôkazu.

Rubež alebo Orešnik?

Rusko po prvýkrát použilo Orešniky pri útoku na Dnipro 21. novembra. Je to tiež zatiaľ jediné potvrdené použitie tejto zbrane. Západní odborníci si myslia, že Orešnik je modifikovaná balistická raketa, ktorá sa volá RS-26 Rubež.

To je raketa so stredným doletom, ktorý má byť viac ako 4-tisíc kilometrov a pochádza ešte z čias Sovietskeho zväzu. Rubež vraj môže niesť šesť jadrových alebo konvenčných hlavíc. Každá z nich je nezávisle cielená, čo znamená, že dokáže zasiahnuť až 6 cieľov naraz.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj varoval, že Rusko môže nasadiť Orešniky v Bielorusku, čím by sa do dostrelu dostala aj časť Európy. Rakety by mohli umiestniť na jednej z bieloruských základní.

„Podľa našich informácií je ich približný dosah 5 500 kilometrov,“ tvrdí Zelenskyj. „Existuje tam aj mŕtva zóna široká asi 700 kilometrov. To znamená, že Európania, najmä tí vo východnej Európe, by mali venovať pozornosť tejto skutočnosti,“ pokračoval.

„Všetci ostatní by tak mali tiež urobiť. Musíme byť na pozore pred týmito rizikami,“ doplnil ukrajinský prezident. Mŕtva zóna je oblasť, ktorá nie je ohrozená raketami pozemnej protivzdušnej obrany.

Orešniky v Bielorusku

Plán nasadiť Orešniky na území Bieloruska potvrdil na konci júla aj ruský prezident Vladimir Putin. Šéf Kremľa vtedy uviedol, že sa tak stane do konca roka a armáda už vybrala miesto, kde ich uskladnia.

„Prípravné práce prebiehajú a s najväčšou pravdepodobnosťou ich dokončíme do konca roka,“ povedal vtedy podľa Euronews Putin.

Kde však Moskva Orešniky schová, nie je verejnosti známe. Jedným z kandidátov by mohla byť základňa, ktorá sa nachádza južne od hlavného mesta Bieloruska – Minsk. „Toto by mohlo byť miesto, kde by uskladnili Orešnik,“ povedal o stavbe poľský vojenský expert Konrad Muzyka.

Stojí totižto na mieste, kde sa v minulosti nachádzala sovietska základňa. Bielorusko práve tento rok začalo s výstavbou a obnovou viacerých základní, čo si všimli novinári z Rádia Slobodná Európa.

Tvrdenia novinárov sú založené na mape, ktorú zhotovili na základe fotiek, ktoré medzi rokmi 2022 a 2025 urobili satelity spoločnosti Planet Labs.

Mapa obsahuje nielen nové, ale aj staré vojenské základne, letiská a cvičiská, ktoré boli opravené a modernizované. Minsk sa takto môže pripravovať na presun ruskej armády. „Všeobecne nie je až také prekvapujúce, že budujú nové základne, rozširujú vojenské zariadenia a podobne. Chcú sa pripraviť,“ myslí si Muzyka.

Minsk sa zrejme na niečo pripravuje

Obavy dávajú historicky zmysel. Rusko v roku 2022 použilo Bielorusko ako odrazový mostík pre inváziu na Ukrajinu, a to najmä do Kyjevskej oblasti.

„Ak Rusko naozaj plánuje novú rozsiahlu inváziu na Ukrajinu alebo do niektorého z členských štátov EÚ z územia Bieloruska, nebude to môcť urobiť bez masívneho presunu lietadiel na bieloruské letiská,“ povedal letecký expert Anatolij Chrapčinskij pre Slobodnú Európu.

„Musíme pozorne sledovať nielen prítomnosť lietadiel, ale aj výstavbu obrannej infraštruktúry,“ pokračoval Chrapčinskij. „(Napríklad) výstavbu hangárov na úkryt lietadiel, budovanie nových opevnení pre protivzdušnú obranu a inštaláciu protidronových sietí nad parkoviskami a technikou,“ vysvetľuje letecký expert.

„To bude priamy indikátor toho, že nepriateľ pripravuje základne nie na cvičenia, ale na bojové použitie v podmienkach hrozby útoku,“ dodal Chrapčinskij. No cieľom nemusí byť iba Ukrajina. Čoraz častejšie sa ako ďalší potenciálny cieľ ruskej agresie skloňuje Pobaltie.

Je Pobaltie ďalšie na rade?

Podobné obavy v minulosti vyjadril napríklad estónsky minister obrany Hanno Pevkur. V prípade mieru by totižto malo Rusko podľa neho k dispozícii 300 až 600-tisíc vojakov, ktorí momentálne bojujú na Ukrajine.

„Je nám jasné, že ak sa vojna naozaj skončí, Rusko veľmi rýchlo presunie svoje jednotky. To znamená, že úroveň ohrozenia takisto stúpne veľmi rýchlo,“ povedal Pevkur v rozhovore pre The Financial Times. Podľa neho by sa ruskí vojaci nevrátili domov, lebo ich plat je päť až desaťkrát vyšší v armáde ako bežný plat v Rusku.

Podobnú rétoriku má aj litovská ministerka obrany Dovilė Šakalienė. Tá minulý týždeň povedala, že Rusko využije čas po dohode o mieri na to, aby zrýchlilo budovanie svojej armády.

„Rusko už má obrovskú armádu, ktorá sa v budúcnosti ešte zväčší. Problémom je aj fakt, že ich vojaci už majú skúsenosti s reálnou vojnou,“ dodala. Tie sú podľa analytikov veľmi cenné, napríklad aj pre Ukrajinu, keďže vojna na takejto veľkej škále bola v dnešnej dobe vzácnosťou.

Východné krídlo NATO oslablo

Ministri obrany Litvy aj Estónska sa obávajú aj presunutia vojakov NATO z ich krajín ako mierových jednotiek na Ukrajinu. Podľa Pevkura by pobaltské krajiny nemali spadnúť do pasce, kde by ich vojaci bránili Ukrajinu a nechali bez ochrany svoje hranice.

Obavy sa dokonca aj potvrdili, no nie pre pobaltské krajiny. Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa naozaj stiahla vojakov z východného krídla NATO. No urobila tak v Rumunsku.

„Americké rozhodnutie spočíva v zastavení rotácie brigády v Európe, ktorá mala jednotky v niekoľkých krajinách NATO,“ uviedlo rumunské ministerstvo obrany, o čom píše Reuters. Podľa ministerstva bolo toto rozhodnutie očakávané vzhľadom na zmeny v prioritách Washingtonu, ale približne tisíc amerických vojakov bude naďalej umiestnených v Rumunsku.

Pobaltie, ktoré je od začiatku invázie jedným z najväčších podporovateľov Kyjeva a oponentov Moskvy, sa už dlhšie pripravuje na možnú inváziu. Podľa portálu The Kyiv Independent viaceré spravodajské služby a západní politici varovali, že Kremeľ je schopný do piatich rokov opäť začať bojovať na starom kontinente.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie