Zdravá výživa alebo šikovný marketing: Výživový poradca odhaľuje najväčšie potravinové podvody (ROZHOVOR)

V čase, keď sa zo všetkých strán valia rady o zdravej výžive, je čoraz ťažšie rozlíšiť, čo nášmu telu skutočne prospieva. Od bezlepkových potravín cez rastlinné náhrady až po rôzne detox kúry – mnohí ľudia podliehajú trendom, ktoré nemusia byť vždy podložené odbornými poznatkami.

Jednoduchý marketing alebo skutočne zdravé jedlo

Potravinový marketing využíva silné slová, ktoré nás majú presvedčiť, že daný výrobok je pre naše zdravie to najlepšie. No za lákavým dizajnom a modernými výrazmi sa často môžu skrývať produkty s pochybnou výživou pre naše telo.

O tom, ako sa v množstve výživových informácií nestratiť, nám porozprával výživový poradca Tomáš Hadžega. V rozhovore sa venujeme najčastejším mýtom o jedle, rozdielu medzi marketingom a reálnou výživovou hodnotou, ale aj tomu, prečo nie všetko, čo sa tvári ako zdravé, musí byť pre naše telo skutočne prospešné.

• Ako sa nenechať oklamať potravinovým marketingom? 
• Znamená slovo BIO automaticky kvalitu potravín? 
• Ako ovplyvňujú naše stravovacie návyky influenceri? 
• Na čo by si si mal dávať pozor pri nakupovaní? 

Zdravá výživa sa dnes stala trendom aj biznisom. Ako sa v tom vyznať a nenechať sa oklamať marketingom? 

Základom je používať zdravý rozum. Vyberať si informácie od ľudí, ktorí majú niečo za sebou. Avšak primárne je naučiť sa počúvať vlastné telo. To nám totiž dokáže veľmi dobre signalizovať, ktoré potraviny mu robia dobre a ktoré, naopak, nie. Naše telo totiž žiadny marketing na to, aby rozpoznalo, čo mu prospieva a čo škodí, nepotrebuje.

Sociálne siete zaplavili výživové odporúčania. Máme im veriť alebo si radšej vypočuť odborníka? 

To je individuálne. Opäť záleží na tom, koho budem počúvať. Buď budem nekomfortný a budem si hľadať informácie mimo najhlasnejších hlavných prúdov (mimo sociálnych sietí a influencerov), čo je ťažšie a prácnejšie, alebo pôjdem s davom a vo väčšine prípadov si budem ubližovať.

Rady odborníka môžu človeku urýchliť cestu k jeho cieľu, ale hlavne mu môžu pomôcť ušetriť škody na zdraví. Niektorí jednotlivci odborníka nepotrebujú. To je v poriadku. Každý si môže vybrať vlastnú cestu. Avšak mal by neskôr za ňu potom prevziať zodpovednosť.

Na aké potravinové podvody alebo klamlivé označenia najčastejšie narážate vo svojej praxi? 

Tých je naozaj mnoho. Ale najčastejšie sú podľa mňa dôležité dve oblasti. Po prvé zázračné produkty, ktoré za mnoho peňazí sľubujú zdravie a vyriešenie zdravotných problémov. Problém je, že účinok týchto produktov a ich vplyv na zdravie v podstate nejde odmerať. Ako napríklad odmeriate, či vám produkt na detoxikáciu naozaj pomohol? Možno by to išlo pod lekárskym dohľadom a laboratórnym sledovaním konkrétnych parametrov, to však nikto v praxi nerobí.

Po druhé diéty na chudnutie, ktoré sľubujú nereálne rýchle výsledky, mnohokrát, bohužiaľ, aj za cenu poškodenia zdravia. Toto je nekonečná téma a boj, ktorý stále pokračuje, hlavne kvôli výborne cielenému marketingu a ohýbaniu faktov. Napr. sľubované výsledky chudnutia −10 kg za mesiac, bez úpravy stravovania a pohybového režimu nie sú podľa mňa prirodzené, reálne a ani zdravé. Tieto marketingové heslá však znejú veľmi lákavo. Pohodlne sľubujú odmenu bez práce. To je nezmysel, takto to v živote nefunguje. Nemôžem čakať zmenu iba tým, že budem jesť stále rovnako, nehýbať sa a chcieť schudnúť. To je definícia šialenstva, o ktorej hovoril už Albert Einstein.

Slovo „BIO“ dnes nájdeme takmer na každom obale. Znamená to automaticky aj kvalitu a bezpečnosť? 

Slovo BIO by sa ideálne malo používať iba na základe overenia od kompetentných orgánov, ktoré napríklad zastrešuje Európska únia alebo dozorné orgány na národnej úrovni jednotlivých štátov. 

Značka BIO by totiž mala spĺňať určité normy, ktoré sú vopred nastavené a kontrolované. Tieto normy by mali byť dodržiavané, aby konkrétna značka mohla použiť označenie BIO. V celkovom zmysle by teda slovo BIO malo znamenať vyššiu kvalitu a bezpečnosť potravín.

Do akej miery sú „trendy“ potraviny, ako sú napríklad mandľové mlieko, kombucha či bezlepkové produkty, naozaj prospešné? 

Niektorým ľuďom môžu pomáhať. Skôr si však myslím, že sú prospešné najmä pre ľudí, ktorí majú určité zdravotné obmedzenia a nemôžu konzumovať niektoré druhy potravín. Napríklad rastlinné mlieka môžu byť vhodné pre ľudí s laktózovou intoleranciou či v prípade neznášanlivosti bielkoviny kravského mlieka. Pre týchto ľudí môže byť prínosná taktiež kombucha.

Bezlepkové produkty sú úplne v poriadku pre ľudí s celiakiou alebo problémami so stráviteľnosťou lepku. Pre zdravého človeka však podľa mňa tieto potraviny nie sú úplne nutné. Skôr by som ich vnímal ako alternatívu pri zdravotných ťažkostiach.

Niektoré trendy sľubujú zázračné účinky takmer zo dňa na deň. Kde je hranica medzi zdravým jedlom a výživovým mýtom? 

Vo výsledku. Každý, kto vám tvrdí, že schudnete alebo sa uzdravíte za pár dní, klame. Nepozná vaše telo ani vás. V podstate o vás vôbec nič nevie. Nepozná váš zdravotný stav, osobnosť, prostredie, v ktorom fungujete, pracujete, žijete atď. 

My, ľudia, nie sme strojová výroba. Tvrdiť, že jeden produkt pomôže každému rovnako a ešte k tomu niekedy na úplne odlišný problém, je nezmysel. To nedokážu ani liečivé bylinky, aj tie môžu mať na každého človeka iný účinok. Ľudské telo aj samotný človek sú komplexné bytosti. Tak by sme na ne mali nazerať a nie ako na dve rovnaké autá, ktoré vyjdú z výrobného pásu.

Dnes si mnohí vyberajú jedlo podľa influencerov, nie podľa výživových hodnôt. Ako to ovplyvňuje naše stravovacie návyky? 

Vyberať si jedlo podľa influencerov či tabuliek nie je šťastné. Ideálne by ste si jedlo mali vybrať podľa chuti. A úplne ideálne ešte predtým, než vám niekto ukáže či prikáže, čo by ste mali jesť napr. na raňajky či večeru. 

Podľa mňa by sme mali sami vedome poznať, po akom jedle je nám dobre a po akom nie. Niekto mi môže ukázať zdravé jedlo, ktoré mal dnes na obed, ale čo keď ja na neho nemám chuť? Čo keď ho zjem a nesadne mi, pretože som chcel zjesť niečo úplne iné? Čo potom? Potom zjem pravdepodobne niečo nezdravé, pretože som nebol spokojný s jedlom, ktoré som mal. Bolo síce zdravé, odporučila mi ho „autorita“, ale ja som ho nechcel.

Rastlinné alternatívy zaplavili pulty obchodov. Sú naozaj lepšou voľbou pre každého? 

Znovu bude záležať na zdravotnom stave konkrétneho človeka. U ľudí s potravinovými intoleranciami alebo alergiami môžu mať svoje miesto. Pre zdravého človeka, ktorý v nich nájde uspokojenie svojich chutí, taktiež. Nemyslím si, že je to však ideál úplne pre každého. Táto myšlienka mi už skôr pripomína biznisový marketing.

Strach z „chemikálií“ v potravinách sa stal novým strašiakom. Máme sa ich naozaj báť? 

Na toto existujú dve jednoduché odpovede. Za prvé – keď má produkt viac ako 5 ingrediencií, nekupujte ho. Za druhé – kupujte produkty od lokálnych výrobcov. V menších obchodoch. Sú drahšie? Vo väčšine prípadov áno. Ale otázka je, sú drahšie preto, že je toto ozajstná cena kvalitnej potraviny, alebo sú nekvalitné potraviny v supermarketoch až nereálne lacné? Veď si odpovedzte sami. Aký kvalitný produkt asi bude potravina, ktorá stojí pár centov či eur? Čo asi bude obsahovať? Ako bola skladovaná? Ako bola vyrobená? 

Fastfoody a donášky sú obľúbené hlavne medzi mladými. Je ich častá konzumácia skutočne až taký problém pre zdravie?

Existuje množstvo vedeckých štúdií, ktoré jednoznačne potvrdzujú, že jedlá z fastfoodov (pre neprimerané množstvo olejov, soli a tuku) sú zdravotne škodlivé. 

Mladé a zdravé telo si s týmito potravinami poradí ľahšie, avšak podľa mňa by si človek mal položiť základnú otázku: Ako sa po tomto jedle cítim? Je mi po ňom dobre? Som spokojný? Alebo sa mi chce spať, som podráždený, unavený, mám plný žalúdok, tráviace problémy a riešim to energetickým nápojom alebo kolou, aby som si uľavil?

Veľa spracovaných potravín obsahujú skrytý cukor, soľ a tuk. Na čo by si mali spotrebitelia dávať najväčší pozor pri nákupe? 

Je ľahké otvoriť si večer pred telkou čipsy a zjesť celý balík. Ale my si potrebujeme uvedomiť jednu vec, tieto výrobky sú vyrobené tak, aby sme si ich znovu kúpili. Je to kokteil cukru, soli a tuku, ktorý nám má chutiť. To nie je náhoda, je to zámer.

Výrobcovia týchto potravín nás poslušne „vychovali“ ku konzumácii týchto výrobkov. Prečo? Pretože sme sa odpojili od skutočných chutí a potrieb nášho tela, a preto tak často konáme ako zhypnotizovaní jedinci.

Zaregistrovali ste konkrétny prípad, keď marketing alebo nesprávne pochopenie výživových odporúčaní viedlo k zdravotným problémom? 

Veľmi často. Od tráviacich problémov, zápalov tráviaceho traktu a vypadávania vlasov v dôsledku užívania koktejlov na chudnutie cez vysoký tlak po užití nevhodného nápoja na chudnutie, hospitalizácie a vyčerpanie organizmu spôsobené nedostatkom spánku a nadmerným cvičením až po čoraz častejší výskyt bulímie a anorexie.

Čo by ste poradili bežnému človeku, ktorý sa chce stravovať zdravo, ale nechce podľahnúť mýtom a módnym vlnám?

Aby si sadol v pokoji. Bez mobilu, sociálnych sietí a internetu. Bez prístupu k akýmkoľvek informáciám o výžive. Zobral do ruky pero a papier a úprimne si napísal zoznam svojich najobľúbenejších jedál. Tie potom začal vedome (bez mobilu, novín a televízie), bez výčitiek a s chuťou konzumovať – aspoň 1- až 2-krát denne. Jeho telo totiž presne vie, čo má jesť, kedy a koľko. Len on na to zabudol.

Čítajte viac z kategórie: Rozhovory