Zdravie vs. planéta: Vegánska strava znižuje emisie takmer o polovicu a riziko predčasného úmrtia až o pätinu

Hoci vegáni dnes tvoria len približne 1,1 % svetovej populácie, ich počet rýchlo rastie. Dvoj- až trojnásobné nárasty hlásia najmä rozvinuté krajiny. V Nemecku sa počet vegánov medzi rokmi 2016 a 2020 zdvojnásobil na 2 % populácie a vo Veľkej Británii stúpol medzi rokmi 2023 a 2025 až na 4,7 %.

Ako informuje denník Pravda, mnohí ľudia uvádzajú zdravotné dôvody. Prechod z typickej západnej stravy na rastlinný model však môže podľa výskumov znížiť riziko predčasného úmrtia na neinfekčné ochorenia o 18 % až 21 %. Ďalším častým dôvodom je ochrana životného prostredia.

Nová štúdia publikovaná v časopise Frontiers in Nutrition prináša presné výpočty, ktoré ukazujú, o koľko rastlinné stravovanie – vrátane vegánskej stravy – znižuje emisie skleníkových plynov, spotrebu vody a využívanie pôdy. Zároveň potvrdzuje, že aj vegánska diéta dokáže pokryť prakticky všetky kľúčové živiny, ak je správne zostavená.

O 46 % menej CO₂. Výskumníci porovnávali štyri typy diét

Tím vedený doktorkou Noeliou Rodríguez-Martín pripravil štyri modely stravovania: všežravú mediteránsku diétu, pesko-vegetariánsku, ovo-lakto-vegetariánsku a vegánsku.

Každý plán pozostával z týždňového jedálnička s rovnakou energetickou hodnotou – 2 000 kilokalórií denne. Receptúry vychádzali z odporúčaní Španielskej spoločnosti pre komunitnú výživu, Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín či Národnej akadémie medicíny USA.

„Porovnávali sme diéty s rovnakým množstvom kalórií a zistili sme, že prechod z mediteránskej na vegánsku diétu generoval o 46 % menej CO₂, spotreboval o 33 % menej pôdy a o 7 % menej vody,“ uviedla Rodríguez-Martín.

Jednotlivé jedálničky skúmali pomocou verejných databáz, ako sú španielska BEDCA či americká FoodData Central, pričom sa zamerali na 22 vitamínov a mikroživín, makroživiny a ďalšie nutričné ukazovatele.

Výsledky ukázali jasný trend: čím väčší podiel rastlinných potravín, tým nižšia ekologická stopa. Kým pri všežravej strave vznikalo denne približne 3,8 kg CO₂ ekvivalentov, pesko-vegetariánska diéta to znížila na 3,2 kg, ovo-lakto-vegetariánska na 2,6 kg a vegánska na 2,1 kg. Výrazný rozdiel bol aj v spotrebe pôdy – vegánska diéta ju podľa štúdie znižuje o tretinu.

zdroj: freepik

Výživa zostáva kompletná, pozornosť si pýta len niekoľko živín

Hoci rastlinné diéty bývajú často spájané s rizikom nedostatku vitamínov či minerálov, výskumníci ukázali, že tento problém nie je pravidlom, ak sa jedálniček správne nastaví, píše ďalej portál Eurek Alert.

„Naše analýzy ukázali, že všetky tri rastlinné jedálne lístky boli nutrične vyvážené, pričom len vitamín D, jód a vitamín B12 si vyžadujú o niečo väčšiu pozornosť,“ uviedla Rodríguez-Martín. Platí to najmä pre ľudí, ktorí sa stravujú striktne vegánsky – pri tejto skupine je suplementácia vitamínu B12 prakticky nevyhnutná, pričom pri vitamíne D a jóde môže pomôcť výber obohatených potravín.

Všetky porovnávané diéty však splnili odporúčania pre príjem bielkovín aj väčšiny mikroživín. Omnivornej mediteránskej strave sa najviac približovali vegetariánske modely, ktoré dosiahli približne 35 % zníženie emisií CO₂ pri zachovaní komplexnosti výživy.

Zdravší život aj zdravšia planéta

Výskum potvrdzuje poznatky z predchádzajúcich rokov. Rastlinné stravovanie môže znížiť výskyt mnohých ochorení, od kardiovaskulárnych chorôb cez cukrovku až po niektoré formy rakoviny. Zároveň ide o spôsob, ako výrazne prispieť k znižovaniu ekologickej záťaže.

Vegánska strava vykázala viac ako 50 % zníženie kľúčových ukazovateľov dopadu na ekosystém, ako aj viac ako 55 % pokles výskytu chorôb, ak sa porovná s bežnou všežravou stravou.

Výskumníci tiež poukazujú na to, že rastlinné stravovanie podporuje plnenie globálnych cieľov udržateľnosti – od zlepšenia zdravia populácie (SDG 3) až po zodpovednú výrobu potravín (SDG 12) a boj proti klimatickým zmenám (SDG 13).

Aj preto odborné organizácie ako FAO či WHO odporúčajú zvýšiť podiel rastlinných potravín a obmedziť najmä červené mäso. Mediteránska diéta, ktorá sa vo svete považuje za jeden z najzdravších modelov stravovania, sa podľa definícií tiež radí medzi rastlinne orientované diéty – obsahuje totiž vysoký podiel ovocia, zeleniny a obilnín a obmedzené množstvo živočíšnych produktov.

Každý krok sa počíta. Nemusíte byť vegánom, aby ste pomohli

Hoci vegánska strava prináša najväčšie ekologické aj zdravotné prínosy, výskumníci zdôrazňujú, že zmena nemusí byť radikálna. „Nemusíte sa stať úplným vegánom, aby ste spravili rozdiel. Aj malé kroky smerom k rastlinnejšej strave znižujú emisie a šetria zdroje,“ pripomína Rodríguez-Martín.

Môže ísť o jednoduché úpravy jedálnička – nahradenie mäsa strukovinami niekoľkokrát do týždňa, častejšiu konzumáciu zeleniny či preferovanie celozrnných obilnín. Každé jedlo, ktoré vymení živočíšny produkt za rastlinnú alternatívu, má podľa vedcov merateľný vplyv.

Rastlinné stravovanie tak predstavuje cestu, ako spojiť zdravší životný štýl s pozitívnym dopadom na planétu. A hoci je vegánstvo najefektívnejším krokom, aj čiastočný prechod k rastlinným potravinám môže významne prispieť k udržateľnej budúcnosti.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking