Zdravotné sestry by sa konečne mali dočkať zmeny, konkrétne kroky zatiaľ nepoznáme

Nedostatok zdravotných sestier na Slovensku nie je žiadnou novinkou. Veková štruktúra, odchod do dôchodku či nedostatočný záujem ľudí o toto povolanie sa stáva bežnou vecou nielen v zahraničí, ale aj u nás.

Ako informuje Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky na svojom webe, v roku 2004 bol priemer na Slovensku 6,7 sestier na 1 000 obyvateľov. Počas roku 2016 to bolo už len 5,74 sestier na 1 000 obyvateľov. Až napokon v roku 2022 sme sa dostali na číslo 5,4 sestier na 1 000 obyvateľov.

Uvedomenie si vážnosti situácie

Priemer Európskej únie sa drží na čísle 8,1 sestier na 1 000 obyvateľov. Ak by sme na Slovensku chceli mať zdravotníctvo na úrovni priemeru krajín EÚ, musíme nájsť zhruba 15-tisíc sestier.

Na Slovensku zohrávajú veľkú úlohu Agentúry domácej starostlivosti (ADOS) či ošetrovateľské domovy. Aj keď väčšinou zabezpečujú 24-hodinovú starostlivosť predovšetkým najbližší rodinní príbuzní, pomoc mobilných hospicov či ADOS sa vyžaduje pri špeciálnych výkonoch, čo však nie je pretržite. Túto situáciu si konečne začalo uvedomovať aj Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky.

Preto sa ministerstvo rozhodlo venovať celý jeden komponent v Pláne obnovy a odolnosti problematike dlhodobej starostlivosti. Uvedomuje si príčiny, pre ktoré je na Slovensku evidovaný vysoký nedostatok sestier. 

„Aj z toho dôvodu si bude motivácia sestier v najbližšom období vyžadovať našu mimoriadnu pozornosť, pretože udržanie sestier v zdravotníckom systéme sa odzrkadlí v poskytovaní kvalitnej ošetrovateľskej starostlivosti. Aj preto sme naštartovali prípravu zmien v oblasti legislatívy, personálneho normatívu, finančného ohodnotenia, zlepšenia pracovných podmienok sestier a s nimi súvisiaceho zatraktívnenia povolania,“ uvádza minister zdravotníctva SR Vladimír Lengvarský.

Prvé kroky

Situáciu začalo riešiť ministerstvo už na začiatku tohto roka, pričom čerpalo inšpiráciu u našich českých susedov. Na začiatku mája sa totiž štátna tajomníčka rezortu Lenka Dunajová Družkovská zúčastnila bilaterálneho rokovania na pôde ministerstva zdravotníctva v Českej republike.

„Samotní kolegovia z Čiech nám potvrdili, že k zastabilizovaniu sesterského personálu im pomohlo navýšenie miezd a strategický materiál, v ktorom sa venujú problematike ľudských zdrojov v zdravotníctve. Ako pozitívum uviedli, že tieto strategické dokumenty sú prijaté na národnej úrovni a bez ohľadu na politickú atmosféru v krajine sa ministerstvo riadi týmito dokumentami. Teda cieľ je jasne zadefinovaný a pre všetkých rovnaký,“ vysvetlila Družkovská.

Vzhľadom na to, že téma stabilizácie personálu bola na ministerstve dlhodobo zanedbávaná, rezort doteraz nevypracoval strategický dokument zameraný na oblasť zdravotníckeho personálu.

Ten by z dlhodobého hľadiska definoval všetky ciele a spôsoby, ktoré by sa mali využiť na ich dosiahnutie. Tiež by komplexne riešil problematiku týkajúcu sa zdravotníckych pracovníkov. 

zdroj: TASR/Martin Baumann

Preto sa ministerstvo rozhodlo, nielen na základe spomenutých zistení, ale aj na zistení z jednotlivých ústavných zdravotníckych zariadení, že začne intenzívne pracovať na Národnej stratégii riadenia a stabilizácie ľudských zdrojov v zdravotníctve.

„Nový návrh stratégie s vyhliadkou na nadchádzajúcich minimálne 10 rokov bude zostavený podľa aktuálneho nedostatku a zistených skutočnosti v súvislostí s riadením ľudských zdrojov v zdravotníctve. Na jeho tvorbe sa budú podieľať nielen zástupcovia rezortu, odborné spoločnosti a hlavní odborníci, ale aj odborníci zo samosprávnych krajov,“ informoval Lengvarský.

Krátkodobé a dlhodobé ciele

Ministerstvo si však uvedomuje, že takýto plán nevznikne len tak. „Musí vychádzať naozaj z reálnych potrieb praxe, a na to sa potrebujeme stretávať práve s lekármi, sestrami, pôrodnými asistentkami či záchranármi priamo v nemocniciach a v teréne. Návrhy ministerstva, s ktorými prichádza na rokovania s partnermi vo vláde, totiž musia byť kompatibilné s už zavedenými opatreniami v jednotlivých nemocniciach,“ uviedla Družkovská.

Nevyhnutnosťou je tiež správne do stratégie zapracovať príklady dobrej praxe. „Veľmi dobre si uvedomujeme, že pri rokovaniach o dodatočnom dofinancovaní a zvyšovaní ohodnotenia zdravotníckych pracovníkov je našou úlohou nielen žiadať finančné prostriedky, ale aj priniesť návrhy systémových a udržateľných riešení,“ doplnil Lengvarský.

Krátkodobými cieľmi je navýšenie miezd sestier na rýchlu stabilizáciu personálu, teda navýšenie koeficientov, či systémové opatrenia v zmysle študentských dotácií, príspevkov ku mzde absolventov, návratu do rodiska, mentorského príspevku, adaptačnej jazykovej prípravy, podpory celoživotného vzdelávania, vstupnej náborovej jednorazovej dotácie a podobne.

zdroj: Unsplash/Mufid Majnun

Čo sa týka strednodobých cieľov, Lengvarský hovoril o zmene imidžu povolania sestra, ale aj o zmene pracovných podmienok či zmene financovania zdravotníctva.

Ako dlhodobý cieľ vychádzajúci z Národnej stratégie riadenia a stabilizácie ľudských zdrojov v zdravotníctve si ministerstvo stanovilo konkrétnejšie určenie a prerozdelenie kompetencií, skvalitnenie procesov vzdelávania a ustálenie personálnych normatívov.

K naplneniu týchto cieľov môžu pomôcť viaceré faktory. Nejde iba o strategické dokumenty, zmenu financovania, ale aj Plán obnovy a odolnosti SR a reformy s ním súvisiace. Dôležitá je tiež optimalizácia siete nemocníc, domácej dlhodobej starostlivosti, záchrannej zdravotnej služby, ale aj ambulantnej sféry.