Zdražovanie zasiahne každého, no nie rovnako: Konsolidáciu najmenej pocítia dôchodcovia, tvrdí expert (ROZHOVOR)

Inflácia sa pre mnohých stala slovom, ktoré počujú denne – pri nákupe potravín, pri platení za energie aj pri pohľade na výplatnú pásku. Ceny v súčasnosti rastú rýchlejšie, ako sme boli roky zvyknutí, a Slovensko sa v tejto oblasti čoraz častejšie ocitá na nelichotivých priečkach v rámci eurozóny.

Prečo zdražovanie pociťujeme výraznejšie ako obyvatelia okolitých krajín? Sú na vine globálne krízy, alebo si vysokú infláciu spôsobujeme najmä doma? A ktoré konkrétne ceny najviac tlačia životné náklady Slovákov smerom nahor? O tom, ako inflácia funguje, prečo je u nás dvakrát vyššia ako priemer eurozóny a čo by mohlo priniesť reálnu úľavu domácnostiam, hovoríme s finančným analytikom Mariánom Búlikom.

• Čo všetko zahŕňa pojem „inflácia“?
• Spôsobujeme si vysokú infláciu sami?
• Prečo zdražovanie pociťujeme viac, ako obyvatelia okolitých krajín? 
• Ktoré faktory tlačia infláciu nahor?

Slovenská inflácia je dnes približne dvakrát vyššia, ako predstavuje priemer krajín eurozóny. Prečo je rozdiel taký výrazný?

Faktom je, že slovenská inflácia je dlhodobo vyššia ako v iných štátoch eurozóny. Je to preto, že u nás prebieha zdražovanie vyšším tempom ako v iných štátoch. Ak sa chceme detailnejšie pozrieť na príčiny, je dôležité vysvetliť si, ako sa inflácia meria a porovnáva v rámci eurozóny.

My na Slovensku pravidelne meriame 4 základné druhy cenového rastu, čiže národnú infláciu spotrebiteľských cien CPI,  harmonizovaný index spotrebiteľských cien HICP pre európske porovnanie, jadrovú a tiež čistú infláciu.

Do Eurostatu reportuje Slovensko harmonizovaný index spotrebiteľských cien HICP, ktorý má celoeurópsky identickú štruktúru, aby dáta boli plne porovnateľné. Tento index na rozdiel od CPI neobsahuje nájomné resp. náklady na opravy a údržbu domácností. 

Rozdielny spotrebný kôš

Potrebné je však povedať, že jednotlivé štáty sa líšia v zložení takzvaného spotrebného koša. To znamená, že jednotlivé tovary a služby majú v národnom indexe HICP rôznu váhu. Vychádza to zo štruktúry výdavkov a dôvodom tohto postupu je, aby inflácia čo najviac zodpovedala rastu cien tak, ako ho pociťuje typický obyvateľ Slovenska. V našom prípade to teda znamená, že väčšiu váhu majú potraviny a výdavky na energie a bývanie, čo sú dve oblasti, na ktoré míňajú Slováci väčšiu časť príjmu ako obyvatelia iných štátov eurozóny.

A tým sa dostávame k tomu, prečo je v eurozóne dnes priemerná inflácia na úrovni 2 %, zatiaľ čo na Slovensku sa vytrvalo hýbe okolo 4 %. Najväčší podiel na tom majú služby, ktoré dražejú kvôli vyšším mzdám a odvodom, ako aj kvôli vyšším daniam vrátane tých nových, ako je napríklad transakčná daň.  

Infláciu tiež zvyšujú rastúce ceny nehnuteľností, ktoré celý minulý rok zdražovali medziročne o viac ako 10 %, pričom rástlo trhové nájomné aj regulované ceny. Medzi energiami zdražovalo vodné a stočné, keďže predtým bolo roky držané veľmi nízko a teraz nárazovo poskočilo. V neposlednom rade je potrebné spomenúť konsolidačné opatrenia na čele s výrazne zvýšenou DPH, ktorá takisto zvýšila infláciu.

Naopak, potraviny posledné tri mesiace mierne zlacňovali, čím prispeli k zmierneniu inflácie, aj keď dlhodobo ich cena rastie. Celkovo má Slovensko dlhodobo drahšie potraviny ako mnohé ďalšie štáty, čiže aj potraviny majú svoj podiel na trvalo vyššej inflácii.

Januárové dôchodky budú vyššie: Kto si prilepší a kto zostane sklamaný?

Je vysoká inflácia na Slovensku skôr dôsledkom globálnych faktorov, alebo si ju spôsobujeme sami doma?

Vysoká inflácia na Slovensku je skôr dôsledkom domácich než globálnych faktorov. Ak sa pozrieme na eurozónu, najviac tam infláciu ovplyvňujú trhové ceny energií a potraviny. Pritom sektor služieb je v okolitých krajinách síce pomerne drahý, ale dlhodobo stabilný. A aj keď služby tvoria väčšinu ekonomiky vyspelých štátov a platí to aj pre mnohých členov eurozóny, ich vplyv na infláciu je minimálny, keďže ceny sú zastabilizované a rastú len pozvoľna.

Na Slovensku silno ovplyvňujú infláciu konsolidačné opatrenia: zvýšená DPH, transakčná daň, vyššie odvody a takisto napríklad aj daň z cukru v nápojoch, ktoré spolu k inflácii pridávajú približne 1 percentuálny bod. Čiže konsolidácia samotná zodpovedá za polovicu rozdielu medzi priemernou infláciou eurozóny a Slovenskom. Konsolidačné opatrenia sa prejavujú plošne na všetkých cenách plus osobitne v rýchlejšom raste cien služieb a takisto energií.

Ak sa pozrieme na globálne tlaky, Slovensko patrí medzi hlavné obete americkej politiky zvyšovania ciel, a to kvôli vysokému podielu vyrobených áut, ktoré pôvodne smerovali na americký trh. Tam sa dopyt po zavedení ciel znížil, dôsledkom sú nižšie príjmy fabrík na Slovensku a prepúšťanie alebo slabší nábor. To sa prejavuje vo vyššej nezamestnanosti, ktorá však primárne vplýva na výdavky štátu a na infláciu má len malý dosah.

Čiastočne sa do inflácie premieta nedostatok pracovníkov pre niektoré sektory, čo tlačí mzdy nahor a zvyšuje aj cenový rast. Vo všeobecnosti je však vyššia inflácia jednoznačne v zásadnej miere dôsledkom domácej politiky a nie globálnych udalostí.

Ktoré ceny či faktory na Slovensku rastú najrýchlejšie a najviac „ťahajú“ infláciu nahor?

Ak sa pozrieme na dáta Štatistického úradu SR a Národnej banky Slovenska, tak najväčší podiel na úrovni inflácie majú energie. Tie v priemere medziročne narástli o vyše 12 %. Toto číslo môže vyzerať na prvý pohľad prekvapivo, keďže pre domácnosti existujú už od roku 2022 dotácie na elektrinu a sčasti aj na zemný plyn. Na druhej strane podnikateľský segment nie je dotovaný a nárasty trhových cien a poplatkov potom firmy logicky premietajú do cien pre obyvateľov.

Elektrina a plyn za posledný rok zdraželi kvôli rastu globálnych cien a zdražovaniu prenosových a iných poplatkov. Tento rast sa podieľa na náraste inflácie o 1,2 percentuálneho bodu.

Služby podľa štatistikov narástli o 4,5 % najmä kvôli rastúcim mzdám aj v dôsledku nedostatku pracovníkov. Príspevok vzhľadom na štruktúru merania prispel k rastu inflácie až o 1,5 percentuálneho bodu. Alkohol a tabak zdraželi medziročne o 8 %. Potraviny v ročnom priemere zvýšili ceny o 2,8 %, čo je síce menej ako v minulosti, ale stále je tu nárast napríklad aj v dôsledku zdražovania energií a najmä hnojív.

zdroj: Unsplash.com/Javier Esteban/Vitaly Gariev

Prečo majú Slováci pocit, že zdražovanie pociťujú oveľa intenzívnejšie ako ľudia v iných krajinách EÚ? Je to len pocit, alebo realita?

Treba povedať, že ľudia všeobecne vnímajú zdražovanie silnejšie než pokles cien, keďže straty prežívame emocionálne intenzívnejšie ako zisky. Okrem toho rast cien človek subjektívne pociťuje ako odchýlku od „normálu“ a vyrušuje ho to, zatiaľ čo zlacnenie sa rýchlo znormalizuje a berie sa automaticky. To dokazujú aj mnohé sociálne experimenty, kde „vzdanie sa niečoho“ ľudia prežívajú oveľa bolestivejšie ako rovnako veľký zisk.

Na Slovensku podľa prieskumov vnímame zdražovanie ešte o niečo citlivejšie kvôli nízkym príjmom a dlhodobo vyššej inflácii ako v eurozóne. Navyše kombinácia dvojnásobne vyššej inflácie a o niečo slabšieho rastu miezd voči eurozóne znižuje reálne príjmy na Slovensku silnejšie, a to asi o pol percentuálneho bodu  voči 0,1 percentuálnemu bodu v eurozóne. Reálne vyššie zdražovanie má teda na Slovákov vyšší efekt ako na obyvateľov zvyšku eurozóny.

Ako vysoká inflácia zasiahne bežnú domácnosť v praxi?

Čítaj viac z kategórie: Rozhovory