Zelenskyj odmieta voľby počas vojny bez záruk: Boli by ako tsunami, ktoré by rozdelilo Ukrajinu

Prezident Volodymyr Zelenskyj komentoval možnosť uskutočnenia volieb na Ukrajine počas vojny. Podľa jeho slov by takýto krok v súčasnej situácii predstavoval výrazné riziko pre fungovanie štátu a mohol by prehĺbiť rozdelenie spoločnosti.

O jeho vyjadreniach informoval ukrajinský web Suspilne. Zelenskyj uviedol, že jeho súčasnou stratégiou je doviesť krajinu až do konca vojny a zároveň zachovať jej nezávislosť a suverenitu.

Voľby by podľa Zelenského mohli rozdeliť spoločnosť

Zelenskyj pripomenul, že tlak na uskutočnenie volieb počas vojny sa objavil už v minulosti. Sám vtedy podľa vlastných slov neodmietal diskusiu o možnosti hlasovania, ak by existovali konkrétne podmienky, ktoré by zabezpečili jeho bezpečnosť a demokratickosť.

Za nevyhnutné považuje najmä umožniť hlasovanie vojakom, občanom žijúcim na územiach v blízkosti frontu a Ukrajincom, ktorí v dôsledku vojny odišli do zahraničia.

Podľa prezidenta však západní partneri Ukrajiny v minulosti nepredložili konkrétny plán, ktorý by takýto proces dokázal bezpečne zabezpečiť. Problémom zostáva najmä pokračujúca vojna a riziko ruských útokov.

Zelenskyj preto súčasné voľby prirovnal k „tsunami pre štát“, ktoré by mohlo krajinu rozdeliť. „Moja stratégia je doviesť krajinu do konca vojny a zachovať nezávislý a suverénny štát,“ uviedol podľa Suspilne.

Ukrajina počas vojny voľby nekoná

Prezidentské ani parlamentné voľby sa na Ukrajine za súčasného stanného práva nekonajú. Zelenskyj už začiatkom roka 2025 uviedol, že ukrajinská ústava a zákony neumožňujú uskutočniť prezidentské či parlamentné voľby počas platnosti stanného práva.

Podľa jeho vtedajších vyjadrení by sa situácia mohla zmeniť po skončení horúcej fázy vojny. Parlament by následne mohol stanné právo zrušiť a stanoviť termín volieb.

Prezident zároveň upozorňuje, že ak by sa hlasovania nemohli zúčastniť vojaci, obyvatelia okupovaných území a Ukrajinci žijúci v zahraničí, výsledok by podľa neho nebol spravodlivý.

Dôležitou otázkou je pritom aj samotná infraštruktúra. Podľa údajov citovaných Suspilne fungovalo v decembri 2025 iba približne 75 percent volebných miestností. Zvyšok bol poškodený alebo zničený v dôsledku ruskej invázie.

Bezpečnosť by museli garantovať aj zahraniční partneri

Zelenskyj zároveň už v minulosti vyzval Spojené štáty a európske krajiny, aby pomohli vytvoriť podmienky na bezpečné uskutočnenie volieb. Tvrdil, že ak by bola bezpečnosť zabezpečená, Ukrajina by mohla byť na hlasovanie pripravená v priebehu 60 až 90 dní.

Súčasťou diskusie je aj otázka, ako by mohli hlasovať Ukrajinci žijúci mimo krajiny a príslušníci ozbrojených síl. V ukrajinskom parlamente preto vznikla pracovná skupina, ktorá sa zaoberá možnými legislatívnymi zmenami týkajúcimi sa volieb a referenda.

Objavila sa dokonca aj myšlienka hybridného hlasovania, ktoré by kombinovalo online a klasické osobné hlasovanie. Predseda Ústrednej volebnej komisie však upozornil, že pred prípadným rozhodnutím treba vyhodnotiť všetky bezpečnostné riziká a ďalšie problémy spojené s organizáciou volieb.

Tlak na voľby prichádzal aj zo zahraničia

Otázka ukrajinských volieb sa dostala do medzinárodnej diskusie aj po vyjadreniach amerického prezidenta Donalda Trumpa. Ten v decembri 2025 spochybnil demokratický charakter Ukrajiny v súvislosti s tým, že sa počas vojny nekonajú voľby, a tvrdil, že by sa hlasovanie malo uskutočniť napriek stannému právu.

Európska únia na tieto vyjadrenia reagovala tým, že Zelenského označila za legitímne zvoleného prezidenta a zároveň uviedla, že voľby by sa mali konať vtedy, keď to umožnia podmienky.

Zelenskyj tak v súčasnosti zostáva pri stanovisku, že prioritou je ukončenie vojny a zachovanie fungujúceho ukrajinského štátu. Konanie volieb počas pokračujúcich bojov podľa neho prináša viac bezpečnostných a politických rizík než riešení.

Zelenskyj zároveň rieši aj zloženie vlády

Popri debate o budúcnosti volieb pokračuje Volodymyr Zelenskyj aj v zmenách na kľúčových postoch ukrajinskej vlády. Ako informoval Kyiv Independent, 18. augusta formálne navrhol do funkcie ministra obrany úradujúceho šéfa rezortu Jevhena Chmaru. Zároveň nominoval Andrija Sybihu na post ministra zahraničných vecí, ktorý dočasne zastával po júlových zmenách vo vláde.

Chmarovo menovanie pritom prichádza po turbulentnom období, keď odvolanie bývalého ministra obrany Mychajla Fedorova vyvolalo protesty po celej krajine. Demonštranti požadovali jeho návrat do funkcie, Zelenskyj však túto požiadavku odmietol.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie

Zdroje: suspilne.media, kyivindependent.com