Zelenskyj vyzval Putina na stretnutie, Johnson hovorí o krviprelievaní a biede. V Mníchove padajú silné slová

V poradí 58. Mníchovská bezpečnostná konferencia sa začala v piatok a potrvá do nedele. Medzi účastníkmi tohto prestížneho podujatia sú aj americká viceprezidentka Kamala Harrisová, generálny tajomník OSN António Guterres.

Zástupcovia Ruskej federácie však na konferencii chýbajú; podľa agentúry DPA do Mníchova nepricestovala ruská delegácia po prvý raz od roku 1991.

Do Mníchova sa však rozhodol pricestovať aj ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Urobil tak napriek Bidenovým varovaniam, že Putin sa už zrejme rozhodol pre inváziu na Ukrajinu vrátane útoku na Kyjev, píše TASR.

Po príchode na pódium ho účastníci konferencie privítali veľkým „standing ovation“. Súčasnú situáciu označil za najväčšiu bezpečnostnú krízu od konca druhej studenej vojny. Dodal, že svet akoby zabudol na chyby, ktoré sa udiali koncom 20. storočia. Podľa prezidenta Zelenského budú Ukrajinci svoju krajinu chrániť „s podporou, alebo bez podpory“ zo strany západných spojencov.

Vo svojom prejave viackrát spomenul Budapeštianske memorandum z roku 1994, keď sa Ukrajina vzdala jadrových zbraní a na oplátku dostala sľub v podobne bezpečnostných zábezpek, ktoré hovorili okrem iného o rešpektovaní ukrajinskej nezávislosti a suverenity.

Podpísané bolo ukrajinským prezidentom Leonidom Kučmom, ruským prezidentom Borisom Jelcinom, americkým prezidentom Billom Clintonom a britským premiérom Johnom Majorom. Jeho porušenie nastalo podľa mnohých anexiou Krymu v roku 2014.

zdroj: TASR via AP Photo/Michael Probst

Vyjadril sa tiež k sankciám, ktorými sa Rusku vyhrážajú viaceré mocnosti, ak by napadlo Ukrajinu. Podľa Zelenského to bude vtedy už neskoro a sankcie by mali byť uvalené už teraz.

Počas prejavu si tiež uctil pamiatku dvoch padlých ukrajinských vojakov, o ktorých smrti informovali dnes média a ktorí zahynuli na východnej Ukrajine, kde je situácia posledné hodiny viac a viac vypätá. Zelenskyj dodal, že jedným z padlých vojakov bol prieskumný dôstojník, ktorý po sebe zanechal dcéry vo veku 6 a 10 rokov.

Zelenskyj sa chce stretnúť s Putinom

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tiež navrhol stretnutie šéfovi Kremľa Vladimirovi Putinovi, aby tak odvrátil hrozbu ruskej invázie na Ukrajinu. Informovala o tom agentúra AFP.

„Neviem, o čo ruskému prezidentovi ide. Z tohto dôvodu mu navrhujem, aby sme sa stretli,“ povedal v sobotu Zelenskyj na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii.     

Vo svojom vystúpení tiež vyjadril presvedčenie, že podpora, ktorú Kyjev dostáva od zahraničných spojencov, je nedostatočná, hoci Ukrajina slúži ako štít voči ruskej armáde.

„Ukrajina už osem rokov slúži ako štít. Ukrajina už osem rokov zadržiava jednu s najväčších armád sveta,“ povedal Zelenskyj svetovým lídrom zhromaždeným na prestížnej konferencii v Mníchove.

Napriek tejto svojej strategickej pozícii dostáva Kyjev od európskych a ďalších spojencov len nedostatočnú vojenskú podporu, ktorú Zelenskyj prirovnal k sirupu proti kašľu pre pacienta trpiaceho Covidom.

Západné mocnosti by podľa slov ukrajinského prezidenta mali prestať voči Moskve uplatňovať politiku appeasementu, teda stratégiu ústupkov, ktorej cieľom je len zamedzenie konfliktu.

„Nemáme zbrane ani bezpečnosť… Ale máme právo požadovať odvrat od politiky appeasmentu smerom k politike zaisťovania bezpečnosti a mieru,“ vyhlásil Zelenskyj. V tejto súvislosti požiadal západných spojencov, aby poskytli Ukrajine jasný časový rámec, čo sa týka jej snahy o vstup do NATO.

Johnson varuje pred krviprelievaním

Premiér Veľkej Británie Boris Johnson počas svojho príhovoru upozornil na súčasné stúpajúce napätie na východnej Ukrajine, pričom varoval, že dnešné udalosti v Donecku môžu byť „predohrou k väčšej akcii“ zo strany Ruska.

Vyzval tiež Kremeľ, aby situáciu deeskaloval. „Po dlhom období slobody sa teraz pozeráme na obdobie krviprelievania a biedy,“ cituje premiéra televízia Sky News. Johnson však stále verí, že je čas na odvrátenie katastrofy a že zvíťazí zdravý rozum.

Vo svojom prejave tiež povedal, že dal Ukrajincom záruky, že Spojené kráľovstvo pomôže chrániť ich suverenitu. „Británia bude vždy stáť za slobodou a demokraciou na celom svete. Naše skutky ukazujú, že naše slová myslíme vážne.“ Spojencov tiež vyzval, aby stáli spolu a v prípade eskalácie napätia prišli s „najtvrdším a najsilnejším balíkom sankcií“.

Upozornil tiež na to, že západní spojenci by mali byť obozretní, pretože z Ruska môžu prúdiť falošné informácie o Ukrajine, ktoré by mohli poslúžiť ako zámienka pre inváziu.

zdroj: TASR/ Felix Hoerhager/dpa via AP)

Scholz: V Európe opäť hrozí vojna

V konflikte týkajúcom sa Ukrajiny nebadať podľa nemeckého kancelára Olafa Scholza ani náznak uvoľnenia. „V Európe opäť hrozí vojna. A riziko jej prepuknutia vôbec nie je zažehnané,“ povedal Scholz v sobotu na bezpečnostnej konferencii v Mníchove. TASR prevzala túto informáciu z agentúry DPA.

Kancelár znova varoval Rusko pred útokom na Ukrajinu a vyzval na rokovania. Na rozmiestnenie viac ako 100 000 ruských vojakov pri hraniciach Ukrajiny nevidí Scholz nijaký dôvod. Postoj Ruska, ktoré považuje otázku možného členstva Ukrajiny v NATO ako dôvod na vojnu, považuje za „paradoxný“, pretože o nej sa v najbližšom čase nebude rozhodovať.

„Vojenská agresia voči Ukrajine by bola vážnou chybou. A my nechceme, aby k tomu došlo,“ povedal Scholz. Západ je podľa neho s Moskvou pripravený rokovať, ale treba rozlišovať medzi neudržateľnými požiadavkami Ruska a legitímnymi bezpečnostnými záujmami.

Právo na slobodný výber zoskupenia, do ktorého chce nejaký štát patriť, nemôže byť predmetom dohadovania, zdôraznil Scholz. „Existujú bezpečnostné problémy, ktoré sú dôležité pre obe strany. Predovšetkým transparentnosť zbraňových systémov a cvičení, mechanizmy na vyhýbanie sa riziku či nové prístupy ku kontrole zbraní,“ konštatoval. Vo verejnej diskusii bol však tento vývoj zatienený globálnymi problémami, akými sú pandémia koronavírusu a boj proti klimatickej zmene.

Baerbocková: Nevieme, či sa už Putin rozhodol zaútočiť na Ukrajinu

Šéfka nemeckej diplomacie Annalena Baerbocková v sobotu varovala pred predčasnými závermi ohľadne toho, aké rozhodnutia už v súvislosti s Ukrajinou urobil ruský prezident Vladimir Putin.

Reagovala tak podľa agentúry AFP na vyjadrenie amerického prezidenta Joea Bidena, ktorý v piatok vyslovil presvedčenie, že Putin sa už rozhodol napadnúť Ukrajinu.

„V krízových situáciách je hádanie alebo predpokladanie tou najmenej vhodnou vecou,“ povedala Baerbocková v reakcii na otázku, či sa stotožňuje s uvedeným Bidenovým hodnotením. Podľa nej treba vychádzať iba z reálnych faktov priamo z terénu, ináč je možné stať sa obeťou cielených dezinformácií.

„Nevieme, či sa o útoku (na Ukrajinu) už rozhodlo,“ zdôraznila Baerbocková, hoci takúto hrozbu označila za „veľmi reálnu“.

Nemecká ministerka to uviedla po schôdzke šéfov diplomacií skupiny G7, ktorá sa konala v sobotu na okraji prebiehajúcej Mníchovskej bezpečnostnej konferencie.

Rokovanie bolo venované súčasnej kríze vyvolanej rozsiahlym hromadením ruských vojsk pri hraniciach Ukrajiny. Podľa odhadov USA a Kyjeva je v blízkosti ukrajinských hraníc rozmiestnených už zhruba 150 000 ruských vojakov.

Účastníci stretnutia podľa Baerbockovej potvrdili, že budú rozhodne reagovať na akékoľvek narušenie suverenity a územnej celistvosti Ukrajiny. „Stiahnite svojich vojakov, zabráňte negatívnym dôsledkom pre Rusko a Ukrajinu a začnite rokovať,“ vyzvala Putina ministerka.

zdroj: SITA/AP, Alex Brandon. Na snímke ministerka zahraničia Nemecka Annalena Baerbocková

Baerbocková po schôdzke s kolegami z G7 povedala, že ruská invázia stále nie je jediným možným scenárom vývoja. Zdôraznila, že Západ je v tomto smere „pripravený na každú potenciálnu situáciu“.

V podobnom zmysle sa v Mníchove vyjadril aj ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba, podľa ktorého sa Kyjev v súvislosti s Ruskom pripravuje na „každý možný scenár“.

Podľa Harrisovej dôsledky invázie budú „tvrdé a rýchle“

Spojené štáty sú naďalej otvorené rokovaniach s Ruskom, avšak prípadná ruská invázia na Ukrajinu by mala pre Moskvu „tvrdé a rýchle“ dôsledky. Na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii to v sobotu uviedla americká viceprezidentka Kamala Harrisová.

„Sme stále otvorení diplomatickému riešeniu. Ale ak to nebude fungovať, bude to mať následky. A tie budú tvrdé a rýchle,“ vyhlásila Harrisová, ktorú citovala agentúra DPA.

Viceprezidentka varovala, že po prípadnej ruskej invázii budú nasledovať nielen ekonomické sankcie, v dôsledku ktorých Rusko utrpí „bezprecedentné“ finančné straty, ale aj vojensko-bezpečnostné opatrenia pri ruských hraniciach.

„Nezastavíme sa pri hospodárskych krokoch. Ešte viac posilníme ochranu krajín na východnom krídle NATO,“ povedala Harrisová podľa agentúry AFP.

zdroj: TASR via AP Photo/Andrew Harnik, Pool)

Stoltenberg a von der Leyenová varovali pred dôsledkami ruskej invázie

Vo svojich vystúpeniach sa kríze, ktorú vyvolali ruské vojská v okolí hraníc Ukrajiny, venovali aj šéf NATO Jens Stoltenberg a predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, ktorí varovali Kremeľ, pre prípadná invázia voči Ukrajine by mala pre Rusko vážne vojenské a ekonomické dôsledky, informovala agentúra AFP.

„Ak chce Kremeľ dosiahnuť to, aby mal na svojich hraniciach menej NATO, bude tam mať (v dôsledku svojich súčasných aktivít) naopak viac NATO,“ povedal počas vystúpenia v Mníchove Stoltenberg.

Severoatlantická aliancia podľa neho v reakcii na kroky Moskvy „prijme všetky potrebné opatrenia na ochranu a obranu“ svojich členských krajín.

Ursula von der Leyenová sa vo svojom vystúpení sústredila na vážne hospodárske dôsledky možného ruského útoku voči Ukrajine. Ak sa Kremeľ rozhodne pre takúto agresiu, bude nasledovať „rozsiahly balík“ finančných a ekonomických sankcií.

„Rusko sa tým môže pripraviť o svoju budúcu prosperitu,“ varovala šéfka eurokomisie.