Zemný plyn ako geopolitická zbraň: Týchto 10 krajín drží svetovú produkciu v rukách (REBRÍČEK)

Produkcia zemného plynu patrí medzi kľúčové ukazovatele energetickej sily štátov. O tom, kto ho dokáže ťažiť vo veľkom objeme, dnes nerozhodujú len zásoby surovín, ale aj technológie, infraštruktúra a schopnosť zapojiť sa do globálnych dodávateľských reťazcov.

Rebríček najväčších producentov plynu, ktorý zverejnil portál Visual Capitalist preto ukazuje nielen poradie krajín, ale aj to, kto má v rukách významnú časť svetovej energetickej rovnováhy.

Produkcia zemného plynu sa vo svete sústreďuje do rúk len malej skupiny krajín. Na čele rebríčka stoja Spojené štáty, ktoré podľa údajov U.S. Energy Information Administration (EIA) vyťažili 37 751 miliárd kubických stôp zemného plynu.

To predstavuje približne štvrtinu globálnej produkcie a výrazný náskok pred ostatnými štátmi. Druhé Rusko dosiahlo 22 672 miliárd kubických stôp, tretí Irán 9 853 miliárd a štvrtá Čína 9 111 miliárd kubických stôp.

Rozdiel medzi prvými miestami zároveň ukazuje, ako nerovnomerne je svetový trh rozložený. Produkcia Spojených štátov je takmer na úrovni spoločného objemu Iránu a Číny a samotný odstup od Ruska je väčší než celková ročná ťažba väčšiny krajín z prvej desiatky.

Spojené štáty hrajú v inej lige

Spojené štáty nie sú len najväčším producentom zemného plynu na svete. Ich náskok je taký výrazný, že pôsobia ako samostatná kategória.

V roku 2024 vyťažili 37 751 miliárd kubických stôp, čo je viac než 1,6 násobok ruskej produkcie. Podľa Visual Capitalist a údajov EIA tým pokrývajú približne 25 percent svetovej ponuky.

Za týmto vývojom stojí dlhší proces, ktorý sa začal výraznejšie prejavovať po roku 2005. EIA ďalej uvádza, že rast americkej produkcie bol z veľkej časti výsledkom horizontálneho vŕtania a hydraulického štiepenia, ktoré sprístupnili bridlicové ložiská, ktoré boli predtým ekonomicky nevýhodné a pripomína, že americká ťažba od roku 2005 približne strojnásobila svoj objem.

Práve tento technologický posun zmenil mapu svetovej energetiky. Spojené štáty dnes nehrajú dôležitú úlohu len v samotnej ťažbe, ale aj v exporte LNG, teda skvapalneného zemného plynu. Čím viac rastie neistota na iných trasách a v citlivých regiónoch, tým väčšiu váhu má stabilný a veľký producent, ktorý vie zásobovať trh vo veľkom objeme.

Nasleduje úzka skupina veľkých producentov

Na druhom mieste je Rusko s produkciou 22 672 miliárd kubických stôp. Za ním nasledujú Irán a Čína, ktoré sa ako jediné okrem Ruska dostali nad hranicu 9 000 miliárd kubických stôp.

Päticu uzatvára Kanada so 7 028 miliardami kubických stôp. Ďalšie miesta patria Kataru, Austrálii, Nórsku, Saudskej Arábii a Alžírsku. Po prvej štvorke však prichádza prudký pokles. Žiadna ďalšia krajina už neprekročila hranicu 7 500 miliárd kubických stôp.

To je dôležitý signál, pretože ukazuje, že rozhodujúca časť svetovej produkcie je sústredená len vo veľmi úzkom okruhu štátov. Kanada a Katar vedú druhú skupinu, za nimi nasledujú najmä exportéri LNG a regionálni dodávatelia.

Tento obraz potvrdzuje aj geografické rozloženie. Medzi hlavnými producentmi sú zastúpené Severná Amerika, Eurázia, Blízky východ aj kľúčové LNG uzly. Nejde teda len o jednu oblasť sveta, ale o viacero strategických centier, ktoré spolu tvoria jadro globálneho plynového systému.

Blízky východ a LNG exportéri zostávajú dôležití

V prvej pätnástke majú silné zastúpenie aj krajiny Blízkeho východu a štáty napojené na obchod so skvapalneným plynom. Katar vyťažil 6 003 miliárd kubických stôp, Saudská Arábia 4 344 miliárd a Spojené arabské emiráty 2 084 miliárd kubických stôp. Alžírsko dosiahlo 3 496 miliárd, Malajzia 2 860 miliárd a Indonézia 2 472 miliárd kubických stôp.

Práve tieto krajiny sú dôležité preto, že okrem samotnej ťažby zohrávajú úlohu aj v preprave a exporte LNG. Visual Capitalist upozorňuje, že narušenia na Blízkom východe a problémy na citlivých trasách, najmä v okolí Hormuzského prielivu, zvyšujú význam veľkých a stabilných producentov.

Keď sa tok energií skomplikuje, trhy sa ešte viac opierajú o krajiny, ktoré vedia dodávať veľké objemy bez väčších výpadkov. To zároveň vysvetľuje, prečo sa dnes produkcia plynu nesleduje len ako domáca surovinová otázka. Čoraz viac ide o faktor, ktorý formuje ceny energií, obchodné trasy aj energetickú bezpečnosť štátov závislých od dovozu.

Koncentrácia ponuky mení rovnováhu na trhu

Rebríček najväčších producentov zemného plynu ukazuje jednoduchú, ale dôležitú realitu. Svetová ponuka nie je rozdelená rovnomerne, ale stojí na úzkej skupine krajín, ktoré majú schopnosť ovplyvniť celé energetické trhy.

Najvýraznejšie to vidno pri Spojených štátoch, ktoré dnes nielen vedú v objeme ťažby, ale zároveň získavajú väčší význam aj pri vyvažovaní medzinárodného dopytu po LNG.

Keďže riziká v dodávkach pretrvávajú, táto koncentrácia má čoraz väčší význam. Krajiny s veľkou a stabilnou produkciou budú mať v nasledujúcich rokoch ešte väčší vplyv na to, ako sa bude vyvíjať globálny obchod s plynom, aké budú ceny a kam sa presunú hlavné energetické toky. 

Čítaj viac z kategórie: Ekonomika