„Ženy vedia byť rovnako agresívne ako muži,“ tvrdí psychológ. Vysvetlil, aký vplyv má na nás násilie vo filmoch

Určite si neraz v televízii či na Netflixe pozeral niečo s krimi tematikou, prípadne nejaký akčný film s násilnými scénami. A možno patríš práve k tým, ktorí sledovaním násilného alebo kriminálneho obsahu či žánru oddychujú.

Ako však hneď na úvod rozhovoru upozornil Mgr. Radoslav Blaho, PhD., odborný asistent na Katedre psychológie FiF UK: „Násilie sa často používa ako synonymum k pojmu agresia (predovšetkým v práve a legislatíve), kým psychológia násilie vymedzuje v užšom význame ako zámernú agresiu s ťažkými dôsledkami. Každé násilie je tak prejav agresie, ale nie každá agresia je násilím.“ 

Ale čo ľudí láka práve na násilí a prečo je pre mnohých atraktívne? Na túto a ďalšie otázky, ktoré vysvetľujú ľudskú potrebu mať v živote aspoň „štipku násilia“, sme sa pýtali odborníka na zákutia našej mysle, ktorý nám to do hĺbky vysvetlil. 

Najskôr nás Radoslav Blaho poučil o rôznych formách násilia. To môže byť fyzické, psychické, sociálne, se*uálne, mediálne či rasovo podmienené.  

zdroj: Canva/Damir Khabirov

Aké psychologické faktory môžu prispieť k atraktivite násilia pre ľudí? 

Atraktivita agresie vyjadrenej v násilí môže byť podmienená viacerými faktormi. Vychádzajúc z inštinktivistických teórií a teórií pudov je agresia človeku vrodená.

Z evolučnej perspektívy predstavuje agresia nástroj prežitia živočíšneho druhu, podobne ako se*ualita. Aj preto sú niekedy tieto dve tendencie prepojené. V tomto kontexte je dôležité rozlišovať medzi agresiou a agresivitou, ktorá je prejavom osobnosti a možno ju chápať ako tendenciu k agresívnej reakcii. 

Známy rakúsky etológ Konrad Lorenz, ktorý dlhé roky pozoroval agresívne správanie zvierat, napríklad zastával názor, že násilie pramení z vrodeného pudu. Agresívny inštinkt, podobne ako ten se*uálny, predstavuje zdroj energie, ktorý jedinec potrebuje „vybiť“ a hľadá na to príležitosti.

Taktiež poukazuje na to, že človek je jediný živočích, u ktorého sa počas evolúcie nevyvinuli prirodzené cesty, ako túto nahromadenú energiu ventilovať – u zvierat sa tak deje pri boji, bránení územia, získavaní potravy či dvorení. 

Podobne aj Sigmund Freud, „otec“ psychoanalýzy, hovorí o pude agresivity u ľudstva, ktorý je spojený s deštruktívnymi tendenciami. Rozpracoval tzv. hydraulický model agresie, v rámci ktorého postupne dochádza k hromadeniu energie, až kým sa neuvoľnení. To sa dá dosiahnuť žiaducim smerom, alebo náhradnými (často neadekvátnymi – násilnými) formami správania.

EXKLUZÍVNE: Satanizmus má na Slovensku svoju odnož. Získali sme výpoveď exčlenky komunity

Aké sú ďalšie faktory?

Okrem genetických faktorov sú to ďalej biologické – či už na úrovni neurofyziologickej, spojenej s aktivitou niektorých mozgových centier, alebo endokrinologickej, spojenej predovšetkým s aktivitou mužských pohlavných hormónov (testosterónu) či metabolizovaním hormónu serotonínu.  

Môže to byť aj znížená hladina cukru v krvi či prítomnosť alkoholu v krvi. Dlhé roky sa uvažovalo aj o chromozomálnej abnormalite XYY, ktorá sa vo vyššej miere vyskytuje u odsúdených mužov v nápravných zariadeniach, súčasné vysvetlenie však poukazuje skôr na nižšiu úroveň inteligencie u takýchto mužov, ktorá môže viesť k náchylnosti k násilnému správaniu. 

Významne na agresiu a vnímanie jej atraktivity vplýva aj sociálne prostredie. Niektoré teórie to dokonca považujú za hlavný faktor výskytu agresie (najmä neobehaviorizmus). Vychádzajúc z tejto perspektívy, výskyt násilia je podmienený pozitívnym posilňovaním – teda jeho odmeňovaním.

V tomto kontexte je známa teória sociálneho učenia Alberta Banduru, ktorý tvrdí, že podobne ako iné formy správania, aj to agresívne sa dieťa môže učiť vlastnou skúsenosťou, alebo odpozorovaním, pričom dôležitú úlohu zohrávajú vnímané dôsledky takéhoto správania.  

Často sa spomína jeho experiment s bábikou Bobo, ktorý poukazuje na to, že deti majú tendenciu opakovať správanie dospelých. Konkrétne v tomto experimente deti rovnako „mlátili“ bábiku, pokiaľ tak predtým videli robiť dospelých. Tieto zistenia sa často používajú aj ako argument vplyvu expozície násilia v médiách. 

Vplyv situačných premenných, resp. kontextu, dokazujú niektoré známe psychologické experimenty, ako napr. Stanfordský väzenský experiment či Milgramov experiment poslušnosti. Oba majú spoločné prevzatie novej sociálnej úlohy, v rámci ktorej zástupcovia „bežnej“ populácie použili aj násilné akty k dosiahnutiu požadovaného cieľa (či už v úlohe väzenských dozorcov alebo učiteľov).  

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

---

Dočítať zadarmo

Prihlásiť sa Ponuka predplatného

V článku sa po odomknutí dozvieš

• Môže násilie slúžiť ako forma sebavyjadrenia? Ak áno, prečo? 
• Môže mať násilie pozitívne aspekty? Ak áno, kedy a pre koho? 
• Do akej miery je v poriadku zahŕňať násilie v akejkoľvek forme v bežnom živote? 
• Aký vplyv má expozícia násilia vo filmoch, televízii a videohrách na preferencie násilia u ľudí? 

Po odomknutí tiež získaš

• Články bez reklám
• Neobmedzený prístup k viac ako 75 000 článkom