Žiadne luxusné hotely ani ťažba dreva, národné parky majú zostať nedotknuté. Slovensko má odvážny plán

Enviro rezort navrhuje vytvoriť dočasnú stavebnú uzáveru v slovenských národných parkoch a to až do prijatia ich zonácie. Okrem toho by po novom mala Štátna ochrana prírody prevziať správu lesov v treťom, štvrtom a piatom stupni ochrany, informoval o to minister životného prostredia Ján Budaj.

Dodal, že doterajšie vlády podľa iniciatívy My sme les nepodnikli prakticky žiadne kroky na ochranu biotopov hlucháňa. Výsledkom je tak aj potupné podanie žaloby na Slovenskú republiku zo strany Európskej komisie.

Lanovka v Tatrách zabila vážne ohrozené zviera. Táto smrť, môže zmeniť celú situáciu v Tatrách

Ak nedôjde k zmene, Slovensku hrozí vysoká opakovaná pokuta, ako sa to stalo aj v Poľsku. Pre podobný problém v súčasnosti krajina platí až 100 000 eur denne, kým situáciu nevyriešia.

Slovensko bolo podľa Budaja v tejto oblasti terčom kritiky nielen zo strany EÚ, ale najmä občanov, ktorí poukazovali na to, ako zo strání miznú lesy. Podľa Budaja sa celé desiatky rokov zonácia na Slovensku nedarí. Spomínaná ochrana by však znamenala, že v národnom parku sa určí jadro, v ktorom sa jednoducho nesmie stavať a „vyháňať“ z neho zvieratá a celkovo devastovať prírodu.

zdroj: TASR/Milan Kapusta

S návrhom súhlasí aj ochranár Erik Baláž: „Bez komplexnej štúdie a posúdenia všetkých negatívnych činností na územia národných parkov, si už nemôžeme dovoliť schvaľovať žiadne ďalšie projekty. Zatiaľ si každý odkrajuje čo dokáže vybaviť. Stop salámovej metóde by pomohol Demänovskej doline, Štrbskému aj Popradskému plesu,“ konštatuje.

„Zo slovenských národných parkov je častokrát iba ‚lunapark‘, ktorý má slúžiť na zábavu a stráca charakter ochrany prírody, charakter pôvodných prvkov, pre ktorých bol za národný park vyhlásený,“ upozornil Budaj. Dodal, že Slovensko má deväť národných parkov a MŽP z nich „nemieni urobiť zásobáreň dreva,“ hovorí Budaj.

V tejto súvislosti uviedol štátny tajomník MŽP SR Michal Kiča, že envirorezort rokoval s EK v snahe odvrátiť podanie žaloby. Situácia je však podľa neho natoľko zlá, že ani tieto snahy rezortu nebudú úspešné. 

zdroj: OZ pre Dolinu

Podľa iniciatívy My sme les žilo v 70. rokoch na Slovensku približne 3 500 hlucháňov na ploche 175-tisíc hektárov. Populácia hlucháňa hôrneho dnes predstavuje menej ako tisíc jedincov, pričom plocha výskytu hlucháňa sa znížila na 40-tisíc hektárov a stále sa zmenšuje.

Podľa Baláža je tento „výkop“ rozhodujúci v tom, aby sme uvideli, či nejaká zmena nastane alebo nie. Predpokladá, že navrhnuté opatrenia vyvolajú veľký protitlak developerov, lesníkov, drevárov aj súkromných vlastníkov.  

„Kocky sú ale hodené. Ak tieto skupiny spoločne s ich politickými spojencami, najmä Borisom Kollárom dokážu zastaviť zmeny legislatívy, budeme vedieť, že v tomto volebnom období sa žiadna reforma nedostaví. Naopak, ak legislatíva prejde, bude to veľká šanca. A vtedy bude potrebné začať skutočne makať na reformách,“ dodal Baláž.