Žilinka prezidentom, šíria sa fámy internetom ako požiar. „Nemal by šancu,“ udrel politológ

Generálny prokurátor Maroš Žilinka neuvažuje o tom, že by kandidoval na prezidenta SR. V nedeľu to potvrdil na sociálnej sieti. Žilinka deklaruje, že v decembri 2020 bol zvolený do funkcie na sedem rokov a toto obdobie chce aj naplniť.

„Nikdy som neuvažoval a neuvažujem o tom, že by som kandidoval na funkciu prezidenta Slovenskej republiky. Zložením sľubu 10. decembra 2020 začalo plynúť moje sedemročné funkčné obdobie vo funkcii generálneho prokurátora SR, ktoré mienim naplniť,“ zdôraznil. Žiada všetkých, aby to rešpektovali a „zlomyseľne nepodsúvali verejnosti bludy“.

Kandidát na prezidenta

O prípadnej kandidatúre sa v médiách hovorilo už v predchádzajúcich mesiacoch. Líder mimoparlamentného Hlasu-SD Peter Pellegrini v nedeľu povedal, že Žilinka je dobrým šéfom prokurátorov a mal by na tomto poste zotrvať.

Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) zase spomenul, že sa hovorí o návrhu, ktorý by zakázal kandidatúru na prezidenta ešte štyri roky po skončení vo funkcii generálneho prokurátora, šéfa Policajného zboru či šéfa Najvyššieho kontrolného úradu SR.

Politológ Tomáš Koziak tvrdí, že Kollárov návrh je správny. „Nedokážem si predstaviť, že by pán Žilinka išiel kandidovať za prezidenta aj vzhľadom na reputáciu, ktorú teraz získava. Pripadá mi to skôr ako nejaká ,kačica‘ alebo niečo, čo nie je založené na nejakom reálnom zhodnotení,“ uviedol Koziak pre Startitup. 

„Ukazuje sa, že prezidentský súboj bude opäť o veľmi výrazných a kvalitných kandidátoch. Preto si nemyslím, že by tam pán Žilinka dokázal vôbec získať priestor,“ pokračoval Koziak, pričom apeloval na to, že kandidát na prezidenta musí spĺňať niekoľko dôležitých kritérií.

zdroj: TASR/Martin Baumann

Oslabenie hlasu súdov

Žilinka čelí okrem iného kritike za využívanie paragrafu 363 Trestného poriadku. Prezidentka SR Zuzana Čaputová podala vo štvrtok na Ústavný súd SR návrh na začatie konania o jeho súlade s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi.

Argumentuje, že terajšie znenie paragrafu a právomoci, ktorými na jeho základe disponuje generálny prokurátor, zasahujú neprimerane do nezávislosti súdnej moci. TASR o tom informoval prezidentkin hovorca Martin Strižinec.

Nezávislosť súdnej moci je podľa Čaputovej potrebné strážiť. „O to viac v mladej demokracii, akou je Slovensko. Zákonné dôvody relativizácie rozhodovacej činnosti súdov preto musia byť reštriktívne, jasné a vyvážené. V prípade terajšieho znenia paragrafu 363 takáto proporcionalita chýba,“ zdôraznila.

zdroj: TASR/Pavol Zachar

Oslabenie hlasu súdov rozhodujúcich v konkrétnych veciach tým, že iný orgán verejnej moci – generálny prokurátor – je oprávnený svojimi rozhodnutiami popierať význam rozhodovania súdov, má podľa prezidentky nezanedbateľný vplyv na kvalitu právneho štátu a ochranu práv občanov SR.

Poukázala na to, že rozhodnutie generálneho prokurátora podľa paragrafu 363 Trestného poriadku nie je preskúmateľné a toto ustanovenie neprimerane a nedôvodne preferuje nepreskúmateľný právny názor jednej osoby v reťazci oprávnených orgánov, teda súdov.

„Pani prezidentka mala tento krok urobiť už dávno,“ tvrdí politológ. „Nadužívania tohto paragrafu je skutočne veľa a môže to pôsobiť tak, že sa nadmerne využíva hlavne v súvislosti s politickými kauzami.“

Jedna osoba nad celé súdnictvo: Čaputová napadla paragraf 363 na Ústavnom súde

„Zneužívať paragraf, aby sme sabotovali činnosť orgánov činných v trestnom konaní, je niečo, pri čom sa treba pozastaviť. Uvidíme, čo povie Ústavný súd SR,“ ozrejmil Koziak.

Podľa politológa by mali byť politici oveľa viac sledovaní. „Pri podozreniach zo spáchania trestného činu by na nich nemal byť aplikovaný ,jemnejší meter‘.“

Účelové podsúvanie zodpovednosti

Zmena ustanovenia paragrafu 363 Trestného poriadku nie je v kompetencii generálneho prokurátora, ale v kompetencii Národnej rady (NR) SR. Generálny prokurátor to uviedol na sociálnej sieti.

Poukázal na to, že zmeny paragrafu 363 sa dlhodobo domáhajú predstavitelia strán bývalej vládnej koalície, ktorá donedávna disponovala v parlamente ústavnou väčšinou.

„Nie je teda mojou vinou ako generálneho prokurátora, že sa v NR SR nenašla politická vôľa, zhoda a sila tých, ktorí sa zmien dožadujú na ich presadenie,“ zdôraznil. Pripomenul, že je povinný postupovať v súlade so zákonným ustanovením, dokiaľ je platnou a účinnou súčasťou právneho poriadku SR.

Ozrejmil, že v prípade, ak parlament schváli zmenu zákona, bude ju rešpektovať. „Odmietam však účelové podsúvanie zodpovednosti za neschopnosť naplnenia kompetencie iných, a to navyše argumentovaním právnymi nezmyslami,“ dodal Žilinka.

Na výkon zákonných oprávnení a povinností generálneho prokurátora podľa neho nemajú záujmy a tlak politikov či médií žiadny vplyv.

Čítaj viac z kategórie: Hlavné správy a aktuality