Zívanie nemusí byť prejav bežnej únavy: Môže ísť o chronické ochorenie, varujú vedci
- Spánkový deficit nie je bežná únava
- Spôsobuje množstvo zdravotných problémov
- Vedci zistili, koľko hodín do dňa by si mal spať
- Spánkový deficit nie je bežná únava
- Spôsobuje množstvo zdravotných problémov
- Vedci zistili, koľko hodín do dňa by si mal spať
Spánok je pre ľudské zdravie nesmierne dôležitý. Podľa viacerých zdrojov vydrží človek bez spánku maximálne 8 až 10 dní. Svetový rekord nesie Randy Gardner, ktorý bez spánku vydržal až 11 dní.
Bežne sa však ľuďom neodporúča nespať. Podľa novej štúdie Americkej akadémie spánkovej medicíny môže spánkový deficit ohroziť a poškodiť zdravie človeka. Informovali o tom tvnoviny.sk.
Spánkový deficit je nebezpečnejší, než si myslíš
Prezident a špecialista na spánkovú medicínu Eric Olson tvrdí, že ospalosť je vážny zdravotný problém a nedostatok spánku môže byť nebezpečný pre každodenné aktivity. Môže zapríčiniť širokú škálu problémov – dopravné nehody alebo úrazy na pracovisku.
Spánkový deficit znamená podľa portálu Web MD to, že spíš menej hodín, ako tvoje telo potrebuje, no nie je to jednorazová záležitosť.
Príklad: Ak spíš 4 hodiny a potrebuješ spať 8, máš dlh štyri hodiny. Ak to urobíš nasledujúcich 7 dní, skončíš so spánkovým dlhom 28 hodín.

Spánkový deficit môže uškodiť tvojmu imunitnému systému a zhoršuje tvoju schopnosť zapamätať si nové informácie. Pomôcť môže krátke zdriemnutie počas dňa na 10 až 20 minút. To ti pomôže cítiť sa sviežejšie a schopnejšie vykonávať každodenné úlohy. Avšak rozhodne by si sa nemal spoliehať na to, že spánkový deficit dobehneš krátkym spánkom.
Ako píše CNN, dospelý človek by mal v noci spať aspoň sedem až osem hodín, no viaceré výskumy hovoria iné časy v závislosti od veku. Portál National Heart, Lung and Blood Institute vyhotovil presný počet hodín, koľko by mal človek spať:
- novorodenci od 4 do 12 mesiacov – 12 až 16 hodín spánku (vrátane zdriemnutí),
- deti od 1 do 2 rokov – 11 až 14 hodín spánku (vrátane zdriemnutí),
- deti od 3 do 5 rokov – 10 až 13 hodín spánku (vrátane zdriemnutí),
- deti od 6 do 12 rokov – 9 až 12 hodín spánku,
- tínedžeri od 13 do 18 rokov – 8 až 10 hodín spánku,
- dospelí – 7 až 8 hodín spánku.
V zásade platí, že ak človek pravidelne spí menej, môže sa uňho objaviť cukrovka, depresia, ochorenie srdca a obličiek, vysoký krvný tlak, obezita a dokonca mŕtvica. Na to, koľko spíš, by si si mal dávať definitívne pozor. Dôležité je tiež uvedomiť si, že všetkého veľa škodí a nič netreba preháňať – preto spať 12 hodín denne tiež nie je prospešné pre tvoje zdravie.
Ak pociťuješ veľkú únavu alebo ospalosť pravidelne, nemal by si to ignorovať, ale vyhľadať lekára. Na chronickú ospalosť môžeš reagovať rôzne.
Medzi najbežnejšie príznaky patrí nadmerné zívanie alebo mikrospánok. Ten si občas ani nemusíš uvedomiť, že sa stal. Tvoj mozog sa na pár sekúnd vypne a potom je znovu pri zmysloch, vysvetlila jedna z autoriek štúdie a profesorka spánkovej medicíny Indira Gurubhagavatula.
Môže pomôcť alkohol?
Ak pociťuješ pravidelnú únavu bežne počas dňa a nevieš sa jej zbaviť, mal by si obmedziť príjem kofeínu cez deň a začať spávať v ideálnych podmienkach. Ideálne podmienky na spánok závisia od teploty miestnosti, v ktorej spíš a v jej prostredí. Najlepšie sa vyspíš pri 18 stupňoch Celzia a v úplnej tme.
Mnohí pre problémy so zaspávaním a spánkom celkovo siahajú po alkohole alebo iných návykových látkach, ktoré im s týmto problémom zdanlivo pomôžu. No je to ako ísť z kaluže do blata – snažíš sa jeden problém zachrániť vytvorením nového problému.
Návykové látky ti so spánkom nepomôžu. Pre telo predstavujú záťaž a prinášajú so sebou mnoho zdravotných komplikácií. Možno ti nachvíľu pomôžu zaspávať jednoduchšie, počas noci si neodpočinieš a vo výsledku budeš ešte viac unavený.
Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti
Zdroje: tvnoviny.sk, CNN, National Heart, Lung and Blood Institute, Web MD, National Heart, Lung and Blood Institute