Živnosť na Slovensku – vysnívaná sloboda alebo odvodové peklo?

Napriek tomu, že ľudia túžia po tom, aby mohli hovoriť „som sám sebe pánom“ či „živím sa svojou vášňou“, počet živnostníkov na Slovensku klesá. Zisťujú azda pomaly, že život živnostníka skutočne nie je med lízať, ale skôr ťahať oceľovú guľu a že daňou za slobodu je odvodové a daňové zaťaženie?. Necháp to zle – viesť vlastný biznis je skvelé a oproti celoživotnej drine v korporáte je to často miliónová výhra. Ale len pre tých, ktorým sa darí a ich mesačný príjem nie je v stovkách eur.

Podľa štatistík a skúseností živnostníkov sú na tom najhoršie tí, ktorí podľa tabuliek platia minimálne odvody 215 eur mesačne. Nespadajú už do kategórie, v ktorej podľa zárobku nemusia odvádzať dane, no zároveň nepatria ani do tej, v ktorej sú pre nich odvody len nepatrnou čiastkou z obrovského príjmu. Do tejto skupiny, pre ktorú je zaťaženie v porovnaní k príjmu najväčšie, spadá až 72 percent všetkých živnostníkov na Slovensku.

Foto: Pexels

A ako na Slovensku spoznáš živnostníka? Asi tak, že sa každý rok neteší na Vianoce a novoročnú oslavu, ale na každoročné tradičné zvyšovanie odvodov. Tento rok sú vyššie o 5,90 eur. Prečo neustále narastajú a sťažujú tak podmienky šikovným a podnikania chtivým ľuďom? Ani pánboh netuší. Alebo aj tuší, len nechápe, prečo sa ich výška (zjednodušene) odvíja celkom nelogicky od výšky priemernej mzdy zamestnancov.

Zo zvýšenia minimálnej mzdy tak na jednej strane plynú výhody pre zamestnancov v podobe vyššieho platu, no na strane druhej pre živnostníkov zvýšenie odvodov. A nie, neznamená to aj zvýšenie príjmov. Je správne, aby sa podmienky ľudí, ktorí si zabezpečujú vlastné pracovné priestory, sú často zároveň zamestnancom aj zamestnávateľom a dávajú prácu ďalším ľuďom, neustále zhoršovali?

Pritom výška odvodov je len jedným z problémov, nehovoriac o výške dôchodkov, ktorá je nastavená ešte viac nelogicky. Ak si predstavíme živnostníka a zamestnanca s rovnakým minimálnym dôchodkom, ten prvý naň musel mesačne odvádzať o viac ako 100 eur viac, než ten druhý.

Foto: Pexels

Takto nastavené podmienky tisícom malých podnikateľov sťažujú život a robia z nich doslova chudákov. Nielen, že často pracujú 24/7, nemajú platenú dovolenku, PN-ku, na odvody sa im neskladá zamestnávateľ, ale ešte k tomu ich musia platiť aj v prípade, že majú v daný mesiac minimálny obrat. Pre mnohých, ktorí sa živia napríklad drobnou handmade výrobou, je to likvidačné a preto niet divu, že živnosť časom povesia na klinec.

Odvodové a daňové reformy by sa preto nemali snažiť o rovnoprávnosť zamestnancov a živnostníkov, ale merať dvoma metrami. Malo by sa tiež ukončiť vnímanie živnostníkov ako tých zlých, ktorí obchádzajú systém a snažia sa znížiť svoje náklady ako sa len dá. Mala by sa snažiť o nižšiu zaťaženosť a podporu ľudí s podnikateľskými ambíciami. Ak si totiž dnes živnostník spočíta, koľko za 5 rokov podnikania odviedol štátu, a pritom nevidí žiadne zlepšenie podmienok jeho práce, čo ho má motivovať?

Foto: Pexels

Nie je však všetko také čierne a ako všade, aj tu víťazia šikovnejší. Nie tí, ktorí z núdze obchádzajú zákon, ale tí, ktorí nespia na vavrínoch a neustále sa posúvajú vpred s ohľadom na to, čo vyžaduje trh. Ak pretrpíš počiatočné vybavovačky s povoleniami, pokladňou či hygienou, pri ktorej ti začnú rásť šediny, všetko je už len na tebe. Aj z handmade obchodíku či stánku vieš vybudovať úspešný malý biznis, ktorý má oproti podnikaniu vo veľkom stále množstvo výhod.

A ak sa ti bude dariť, ani odvody a dane ťa nepoložia.