Zlomil sa posledný nedotknutý ľadovcový štít v Kanade. NASA ponúka aplikáciu, kde môžeš vidieť dopady globálneho otepľovania

Posledný nedotknutý ľadovcový útes v Kanade sa zlomil na polovicu, čo vytvorilo mohutnú ľadovú kryhu plaviacu sa oceánom. Vedci deklarujú, že globálne otepľovanie a vietor z otvoreného oceánu sú ideálne podmienky na vzniknutie takýchto škôd. Globálne otepľovanie sa však netýka iba oblastí, ktoré sú priamo postihnuté topením sa ľadovcov či ich iným zánikom.

O 9 stupňov celzia teplejšie

Luke Copland z University of Ottawa potvrdil, že globálne otepľovanie je priamym vinníkom lámania sa ľadovcových útesov. Tento rok zaznamenal Nunavut, oblasť, v ktorej sa ľadovej nachádzal, oteplenie až o 9°C oproti priemernej teplote rokov 1980 až 2010. „Nadpriemerné teploty, vietor a útes smerujúci priamo do otvoreného oceána sú receptom na jeho zlomenie,“ informoval Canadian Ise Service na Twitteri.

A huge section of the Milne #IceShelf has collapsed into the #Arctic Ocean producing a ~79 km2 ice island. Above normal air temperatures, offshore winds and open water in front of the ice shelf are all part of the recipe for ice shelf break up. #MilneIceIsland #Nunavut #seaice pic.twitter.com/fGfj8Me9tA

— ECCC Canadian Ice Service (@ECCC_CIS) August 2, 2020

Ľadovcový ostrov visí nad vodou

rozdiel medzi typickým ľadovcom a ľadovcovým ostrovom je ten, že ľadovcový štít, resp. útes visí nad vodou a je iba z nejakej časti spojený s pevninou, preto je možné, aby sa odlomil. Napriek tomuto faktu je potrebné si uvedomiť, že bez pričinenia sa okolitých vplyvov nie je možné masu ľadu poškodiť, nakoľko posledný kanadský ostrov tohto typu predstavoval 190km2 a jeho odlomená časť dosahovala hrúbku 80 m, informuje portál Science Alert.

Teplota na Arktíde stúpa rýchlejšie

Ľadové polárna čiapka sa, momentálne, topí až šesťkrát rýchlejšie, ako počas roku 1980 a fenomén známy ako polárna amplifikácia spôsobuje enormné roztápanie ľadovcov. „Severné pobrežie kanadského Ellesmere bolo pokryté ľadovcovým štítom, no v dôsledku ľudskej činnosti a otepľovania, taktiež, skolaboval,“ hovorí Adrienne White z Canadian Ice Service, ktorá spozorovala rozlomenie ľadovca na satelitných snímkach. Od roku 2005 bol ľadovcový štít Milne posledným neporušeným v Kanade.

SHMÚ varuje, otepľovanie neprináša iba sucho

Z celosvetových pozorovaní vyplýva, že morská hladina stúpla za posledných 100 rokov o 10 až 25 cm. Od roku 1992 do roku 1995 bolo vďaka satelitným meraniam zistené, že hladina morí sa zvýšila o 3 milimetre, čo je trend zodpovedajúci nameranému otepľovaniu atmosféry. Z výsledkov Svetovej meteorologickej organizácie, ktorá vyhodnocuje záznamy zo všetkých meteorologických staníc na svete od roku 1866 vyplýva, že priemerná teplota zemského povrchu je o 0,74 °C vyššia ako bola pred 100 rokmi. Najnovšie analýzy potvrdzujú fakt, že za posledných takmer 160 rokov sa globálna teplota vzduchu zvýšila o 0,8 °C. 

Globálne otepľovanie sa na Slovensku prejavilo nárastom priemernej ročnej teploty vzduchu za posledných 100 rokov o 1,1 °C, k čomu sú podkladom najmä pozorovania z observatória v Hurbanove, prebiehajúce od roku 1871, od roku 1901 kontinuálne. Došlo aj k poklesu atmosférických zrážok v priemere o 5,6 %. Regionálne rozdiely boli zaznamenané medzi južnou a severnou časťou územia. Na juhu Slovenska bol tento pokles 10 %, kým na severe a severovýchode 5%.

zdroj: Climate/NASA

Napriek týmto všeobecne známym faktom však otepľovanie nepociťujeme iba v prevedení období sucha a prívalových dažďov, ale postihne aj náš poľnohospodársky priemysel.: „Kritickými následkami pre poľnohospodárstvo SR môže byť nedostatok vody a výkyvy počasia, prívalové dažde a dlho trvajúce periódy sucha. Najodolnejšími pôdami voči klimatickej zmene budú predovšetkým najkvalitnejšie a najúrodnejšie pôdy, černozeme, čiernice a hnedozeme. Zvyšovanie priemernej teploty vzduchu uľahčuje tiež šírenie patogénov rastlín, prezimovanie poľnohospodárskych škodcov, čo môže zvýšiť tlak na chemizáciu,“ objasňuje SHMÚ. Rovnako sú vyššie teploty nebezpečenstvom aj pre ľudí, nakoľko sa pri nich jednoduchšie množia rôzne baktérie.

Toto je naša uhlíková stopa

NASA prostredníctvom mobilnej Global Climate Change vyobrazuje dôsledky globálneho otepľovania v priereze desaťročí, a tak sa, namiesto čítania čísel, môžeš pozrieť na realitu a zmeny našej planéty. Okrem toho ti ponúka mobilnú aplikáciu s názvom Earth Now, pomocou ktorej sa dostaneš k záznamom stavu a zmenám planéty za posledných 24 hodín.

Prostredníctvom sekcie Climate Time Machine sa dostaneš k spomínaným záznamom, z ktorých sa dozvieš o zmenách oceánov a morí, ľadovcov, uhlíkovej stope a globálnom otepľovaní. Záznam globálneho otepľovania zaznamenáva zmeny od roku 1884 až po súčasnosť, ktoré vyzerajú následne.

zdroj: Climate/NASA

Zrozumiteľne a prehľadne vyobrazuje NASA aj uhlíkovú stopu, ktorá sa od roka jej zaznamenávania, t.j. 2002, kontinuálne zvyšuje, či úbytok ľadovcov a polárnej ľadovcovej čiapky. Súčasťou Global Climate Change sú aj fotografie zmien konkrétnych miest v dôsledku, no nielen, globálneho otepľovania a urbanizácie.

Zmierňovaniu nepomáhajú katastrofy

Environmentálne katastrofy, ktorých sme svedkami skoro nepretržite, celú situáciu iba zhoršujú. Narúšajú biotopy celú, veľmi krehkú, súčasnosť biodiverzity. Po úniku paliva v Ruskom Noriľsku dnes čelí environmentálnej katastrofe aj obľúbená dovolenková destinácia, ostrov Maurícius. Tím odborníkov sa, momentálne, pokúša predísť ekologickej katastrofe hroziacej po tom, ako z poškodenej nákladnej lode uviaznutej na plytčine pri pobreží ostrova začali unikať ropné látky. 

Vláda ostrovného štátu v súvislosti s tým vyhlásila v piatok stav environmentálnej núdze. Ropnou škvrnou je ohrozená najmä oblasť Pointe d’Esny. Maurícius požiadal o medzinárodnú pomoc, nakoľko sa loď stabilizovať nepodarilo a hrozí únik až 3800 ton ropy a 200 ton motorového oleja, informuje BBC.