Známa bratislavská lokalita bola pred desiatimi miliónmi rokov pod hladinou, za zistením stoja geológovia z UK

Mlynská dolina v Bratislave bola v treťohorách ukrytá pod hladinou obrovského jazera. Obývali ho lastúrniky, lastúrničky a iné živočíchy typické pre morské pobrežia s prítokom sladkej vody z potokov.

Vyplýva to zo štúdie geológov z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave a Slovenskej akadémie vied, uverejnenej v časopise Rivista Italiana di Paleontologia e Stratigrafia. Medzinárodný tím tvorili okrem Slovákov aj vedci z Francúzska a Rakúska. TASR o tom informovala hovorkyňa UK Lenka Millerová.  

Na niektorých miestach hlbšie ako 1 kilometer 

Išlo o vnútrozemské more so slanou vodou podobnou Kaspickému moru, nazývalo sa Panónske jazero. V čase pred viac ako 10,6 milióna rokov dosahovalo v regióne svoj maximálny plošný rozsah a siahalo od Viedne až po Belehrad a Transylvániu.

Miestami malo hĺbku cez jeden kilometer. Panónske jazero bolo neskôr vyplnené prevažne dunajskými sedimentmi a vytlačené na juh až do oblasti Srbska, kde zaniklo pred štyrmi miliónmi rokov.

„Prítomnosť treťohorných sedimentov bola v Mlynskej doline známa, no presný vek ani charakter prostredia pre tieto usadeniny doposiaľ nebol určený,“ uviedol hlavný autor článku Michal Šujan z UK.

Pracovníci katedry geológie a paleontológie z UK vykonali výkopové práce vo svahu univerzitného kampusu v Mlynskej doline. Pozorovali striedanie bahnitých vrstiev uložených pod hladinou Panónskeho jazera, vrstiev piesku nanášaných vlnobitím a vrstiev drobného štrku ukladaných potokmi ústiacimi z Malých Karpát, ktoré tvorili sústavu ostrovov.

Neveľká pestrosť fosílií

„Na hraniciach vrstiev boli dobre viditeľné bioturbácie – stopy, ktoré vytvorili živočíchy obývajúce paleodno jazera pri hľadaní potravy a tvorení chodbičiek. Našli sme tu aj fosílie nanoplanktónu a lastúrničiek,“ opísal Šujan. Fosílna fauna podľa neho naznačuje dynamické podmienky v blízkosti pobrežia s prítokom sladkej vody z potokov.

„Takéto podmienky nie sú pre živočíchy ideálne, ale mierne stresujúce, čo sa prejavilo na neveľkej pestrosti fosílií,“ doplnil.

Autori ďalej vrstvy datovali pomocou kozmogénneho berýlia, čo je pomerne nová metóda určovania veku, rozvíjaná na Katedre geológie a paleontológie PriF UK. Vďaka nej potvrdili, že vrstvy sa na dne vtedajšieho mora uložili v rozmedzí 10,9 – 10,6 milióna rokov.

„Tento typ sedimentov je pre náš výskum výzvou, pretože medzi fosíliami často nachádzame aj staršie druhy, ktorých schránky boli recyklované pri erózii, napríklad uložené v mori Paratethys, ako sú piesky Sandbergu,“ uzatvoril Šujan.

„Som rád, že sa naši geológovia a paleontológovia rozhodli preskúmať nám dôverne známy priestor Mlynskej doliny,“ povedal rektor UK Marek Števček.

zdroj: TS/ Geológovia z UK:

zdroj: TS/Geológovia z UK

zdroj: TS/Geológovia z UK

Ako dodal, pochopenie zmien, ktoré nastali v priebehu desiatok miliónov rokov v priestore, okrem iného, pomôže lepšie porozumieť aktuálnym fenoménom klimatických zmien.