Žraloky sú bližšie k ľuďom než kedykoľvek predtým. Častejšie sa presúvajú k brehom, varujú odborníci

Hakan Kabasakal, odborník na drsnokožce a poradca WWF-Türkiye, upozorňuje, že kombinácia znečistenia a klimatickej zmeny spôsobila dramatický pokles kyslíka vo vodách Marmarského mora.

„V mnohých hlbinných oblastiach klesla hladina kyslíka pod 2 miligramy na liter, v niektorých dokonca na nulu,“ uviedol pre agentúru Anadolu. Tento stav núti žraloky, raje a ďalšie druhy vyhľadávať plytšie vody, kde čelia zvýšenej ľudskej aktivite a intenzívnemu rybolovu.

Podľa Kabasakala druhy približujúce sa k pobrežiu nepredstavujú pre ľudí nebezpečenstvo. „Agresívne druhy, ako žralok biely, opustili Marmarské more pred 40 rokmi,“ vysvetlil. Najčastejšie ide o malé druhy hladkonosov, ktoré zriedka presiahnu dĺžku dvoch metrov.

Nedostatok kyslíka im bráni v návrate do hlbín a nadmerný rybolov sťažuje prežitie v pobrežných oblastiach. Kabasakal dodáva, že počas trojročného výskumu zaznamenali prudký nárast populácie pobrežných žralokov, ktorý sa v roku 2024 náhle zrútil.

Ohrozenie existencie drsnokožcov v regióne

Z 1 266 známych druhov drsnokožcov je takmer tretina ohrozená vyhynutím, ak sa súčasné podmienky nezmenia. Kabasakal pre portál Turkiye Today zdôraznil, že hlavnou príčinou je nadmerný rybolov, nasledovaný stratou biotopov, klimatickými zmenami a znečistením morí.

Drsnokožce ako vrcholoví predátori zohrávajú kľúčovú úlohu v morských ekosystémoch a ich úbytok môže spôsobiť kolaps celých potravinových reťazcov. WWF-Türkiye preto využíva aplikáciu Gozum Dogada, ktorá umožňuje občanom nahlasovať pozorovania ohrozených druhov a tým zlepšovať monitoring.

Kabasakal tiež vedie výskum historických útokov žralokov v Stredozemnom mori, ktorým chce vyvrátiť mýty a strach posilňovaný médiami a filmami. Tvrdí, že útoky sú v Turecku zriedkavé a ich počet je oveľa nižší, než si verejnosť myslí.

Otepľovanie morí predlžuje pobyt žralokov pri Austrálii

Výskum James Cook University ukázal, že teplejšie oceány spôsobujú, že býčie žraloky trávia pri pobreží Sydney dlhšie obdobia ako v minulosti. Analýza 15 rokov sledovania 92 označených jedincov odhalila, že dnes zostávajú pri pobreží v lete v priemere o 15 dní dlhšie než v roku 2009.

„Ak tento trend pretrvá, môže sa stať, že býčie žraloky budú pri Sydney celoročne,“ povedal výskumník Nicolas Lubitz pre spravodajstvo France24.

Podľa údajov sa priemerná teplota povrchových vôd pri Bondi Beach v období október – máj zvýšila o 0,57 °C medzi rokmi 2006 a 2024, pričom dlhodobé satelitné merania ukázali nárast o 0,67 °C od roku 1982.

Tento posun mení migračné trasy aj rozmnožovacie správanie – mláďatá sa začínajú objavovať v riekach ďalej na juh. Zároveň sa zmenšujú letné biotopy pre žraloky biele v severnom Novom Južnom Walese a Queenslande.

Žraločie útoky ostávajú zriedkavé, kontakt s ľuďmi sa predlžuje

Aj keď žraločie útoky v Austrálii ostávajú zriedkavé, väčšina vážnych prípadov súvisí s býčími žralokmi, žralokmi bielymi a tigrovanými. Národná databáza zaznamenala od roku 1791 viac ako 1 200 incidentov, z toho vyše 250 smrteľných.

Lubitz upozorňuje, že dlhší pobyt býčích žralokov pri pobreží znamená dlhšie obdobie potenciálneho kontaktu s ľuďmi a korisťou. Moderné technológie, ako sieť senzorov a mobilné aplikácie s reálnymi upozorneniami, sú podľa neho nevyhnutné pre ochranu ľudí aj morských živočíchov.

Odborníci zdôrazňujú, že riešenie problému si vyžaduje kombináciu medzinárodnej spolupráce, regulácie rybolovu a ochrany morských biotopov, aby sa zabezpečila budúcnosť týchto významných predátorov a rovnováha oceánskych ekosystémov.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta