Ivana Drá­bová z B-Swing: O taneč­nej škole, ktorá vznikla za jedinú noc!

Martin Bohunický / 30. september 2015 / Tools a produktivita

Ivana Drá­bová je 24-ročné dievča z malého mesta, ktoré sa živí copy­wri­tin­gom a netají sa váš­ňou k swingu. Jednu noc dala úpl­nou náho­dou so svo­jou kama­rát­kou Stell hlavy dohro­mady a po sérií uda­lostí, ktoré nasle­do­vali, vznikla tanečná škola B-Swing. Pre­čí­taj si zau­jí­mavý roz­ho­vor s diev­ča­ťom, ktoré ti dosvedčí, že úspešný biz­nis je hlavne o správ­nom prí­stupe.

Ahoj Ivana, ako sa ti darí? :)

Lep­šie ako včera a zaj­tra to snáď nebude hor­šie. (úsmev)

V roku 2013 si s kama­rát­kou Stell z noci na ráno zalo­žila tanečnú školu, ako sa celý tento nápad upie­kol?

Stell je swin­gová taneč­níčka a spoz­nali sme sa, ako inak, na swin­go­vej akcii v novem­bri 2013, na dám­skom WC. (smiech) Ja som vtedy pomá­hala — a stále pomá­ham — s pro­pa­gá­ciou istého electro-swin­go­vého klu­bo­vého eventu. Akosi vzá­jomne sme prišli s nápa­dom, či na tomto evente nespra­viť tanečný flash­mob. Oslo­vila som orga­ni­zá­to­rov, ktorí súhla­sili, záro­veň vtedy zhá­ňali lek­tora na works­hop, ktorý bol súčas­ťou akcie. Oslo­vili sme Stell. Works­hopy na týchto akciách robí dote­raz.

Z noci na ráno sme vytvo­rili na FB event na flash­mob, popo­zý­vali zná­mych aj nezná­mych swin­gá­rov, kama­rá­tov. Do telo­cvične na Mly­noch nám prišlo asi 30 ľudí a Stell ich učila základné kroky. Po vyda­re­nej akcii sa nám nie­len títo ľudia začali ozý­vať, kedy bude ďal­šia hodina, kde sa zas môžu niečo naučiť, a tak sa zro­dil nápad poria­dať pra­vi­delné kurzy. Osud k nám pri­vial našich ďal­ších kama­rá­tov taneč­ní­kov a my sme zrazu mali šty­roch lek­to­rov. V marci 2014 sme otvá­rali B-Swing.

Pred roz­ho­vo­rom si spo­me­nula, že ste pro­jekt vybu­do­vali prak­ticky od nuly a bez peňazí. Povieš nám viac o prí­behu B-Swing?

Prí­beh som v pod­state práve opí­sala. Ale áno, počia­točné promo nás nestalo ani cent.  Všetko sme komu­ni­ko­vali cez Face­book, vtedy ešte bez pla­te­ných reklám. Dote­raz si pamä­tám, ako sme u Stell na inter­nát­nej izbe naha­dzo­vali prvú fotku na našu fan­page. (úsmev) Tam vzni­kol i názov B-Swing. Obze­rali sme sa okolo seba a Stell zba­dala med. Od medu sme pre­šli k vče­lám do anglic­kého „bee“, kde sa sám od seba zja­vil ďalší význam — „be swing“, a teda „buď swing“. Neskôr si ľudia začali názov vykla­dať sami aj ako bra­ti­slav­ský swing, a my im v tom neb­rá­nime. 

Feb­ru­árové otvo­re­nie bolo dosť under­groun­dové, zohnali sme pries­tory, kto­rých druhá časť bola ešte vo výstavbe a ešte pár hodín pred otvo­re­ním sme zame­tali prach a cement. Na otvá­račke sme robili aj nábor na kurzy a opäť zavá­žil Face­book. V malič­kej pred­nej časti, ktorá ani nebola určená na tanec, sme neskôr robili prvé kurzy. Momen­tálne máme v meste novú pravú tanečnú sálu so zrkad­lami. Napriek tomu sú naše náklady na mar­ke­ting stále pomerne nízke, všetko komu­ni­ku­jeme cez Face­book, online komu­ni­ká­cia tvorí gro. V off­line svete sa už pre­zen­tu­jeme sami sebou, a teda tan­com a even­tami. Ako aj v začiat­koch, tak aj teraz sa veci sna­žíme rie­šiť pomo­cou bar­trov, ale musím pove­dať, že máme okolo seba hlavne nie­koľko úžas­ných ľudí, pro­fe­si­oná­lov, ktorí náš entu­ziaz­mus zdie­ľajú a pomá­hajú nám. A my sa zas sna­žíme pomá­hať im.

Vieš nám stručne pred­sta­viť váš tím? Kto B-Swing tvorí?

Spo­mí­naná Stell Koš­čí­ková, ktorá je lek­tor­kou tan­cov Char­les­ton a Lindy Hop. Neskôr sa k nám pri­dali Peťo a Maťka Gria­čovci, taneč­níci Boogie-Woogie, ktorí rok tan­co­vali aj v Ame­rike. Náš ďalší tanečný pár sú Juro Gul­dánMariett Par­rá­ková, rov­nako boogiesti. Napo­kon sa k nám pri­dal aj taneč­ník Janči Kub­riczký, ktorý učí so Stell Lindy Hop. No a ja sa sta­rám o mar­ke­ting.
Žiadny lek­tor však nie je iba lek­to­rom. Každý z nás robí v pod­state maxi­mum. Spo­ločne o veciach roz­ho­du­jeme, spo­ločne poria­dame eventy.

Mali ste na výber toľko rôz­nych mož­ností a roz­hodli ste sa pre štýl, ktorý by si žiadny biz­nis­men zrejme nevyb­ral. Prečo swing?

Lebo nás baví. Nesadli sme si k stolu a neza­čali pre­mýš­ľať, na čo namo­táme ľudí. Ja milu­jem módu 30. až 50. rokov, swin­govú hudbu počú­vam bežne doma. Lek­tori sú repre­zen­tantmi Slo­ven­ska v swin­go­vých tan­coch. Vo voľ­nom čase cho­díme na swin­gové tan­čiarne. Swing je proste životný štýl. Swin­gový tanec sme dostali medzi ľudí do moder­ného klubu a následne zis­tili, že je po ňom dopyt. Tak sme ľuďom dali to, čo chceli. Mož­nosť baviť sa tan­com. Neboli sme prví, ktorí so swin­go­vými akci­ami prišli, ale dovo­lím si tvr­diť, že prví, ktorí sa odhod­lali vybu­do­vať komu­nitu a spo­jiť priaz­niv­cov swingu v Bra­ti­slave. Oni tu boli, bolo ich treba iba nájsť a dať im pries­tor.

Napriek “nemains­tre­a­mo­vosti” sa škole darí možno aj nad oča­ká­va­nia? Čím si to vysvet­ľu­ješ?

V prvom rade dávame ľuďom to, čo baví nás samot­ných. Na nič sa neh­ráme, toto sme proste my. Na naše kurzy a tan­čiarne cho­dia dlho­roční priaz­nivci swingu, ale mnohí si k swingu našli cestu práve na našom podu­jatí a ostali mu verní. Sme bláz­nivá par­tia mla­dých ľudí, ktorí chcú medzi seba ďal­ších podob­ných.

Spo­lu­pra­cu­jeme s význam­nými swin­go­vými hudob­níkmi a napriek urči­tej nefor­mál­nosti sa veci sna­žíme robiť vysoko pro­fe­si­onálne. Akcia pre nás nekončí odtan­co­va­ním taneč­ného čísla. Kon­takt so žiakmi pre nás nekončí skon­če­ním kurzu. Budu­jeme vzťahy, robíme spo­ločné tan­čiarne a je v našom naj­vyš­šom záujme, aby bol maxi­málne spo­kojný tak náš žiak, ako luk­ra­tívny kli­ent, ktorý si zažia­dal o vystú­pe­nie či works­hop. Stále som pre­sved­čená, že pokiaľ člo­vek robí to, čo ho baví, odráža sa to je v jeho výstupe a tento odraz sa pre­ne­sie na ľudí, ktorí ho pri­jí­majú.

Nie­ktorí ľudia potre­bujú vypnúť spô­so­bom, že krátko pre­žijú život nie­koho iného. Nie­kto má rád cosp­lay, exis­tujú naprí­klad auten­tické simu­lá­cie bojov II. sve­to­vej vojny… Je aj swing prí­le­ži­tos­ťou vrá­tiť sa o desiatky rokov dozadu a spoz­nať sku­točnú atmo­sféru toho obdo­bia? Alebo je to hlavne o tom učení a zábave?

Jedno ide ruka v ruke s dru­hým. Na našich tan­čiar­ňach môžete vidieť našich žia­kov, ktorí sa na kur­zoch naučili nie­ktorý swin­gový tanec, na tan­čia­reň prídu dobovo oble­čení, z pánov sa stanú gen­tle­mani, ktorí ele­gan­tne spre­vá­dzajú svoju dámu. Zabud­nete na sta­rosti vonku, na upo­náh­ľanú dobu. Ste proste v inom svete. Nie je to hra na niečo vymys­lené. Je úžasné uve­do­miť si, že ľudia sa chcú pomy­selne vrá­tiť do urči­tého obdo­bia, v kto­rom sa aspoň na chvíľu cítia ako doma.

My sami sa sna­žíme aj o oble­če­nie, dopl­nky či účesy, ktoré vychá­dzajú zo swin­go­vej éry. Život v danom období možno nebol ľahký, ľudia sa však o to viac vedeli baviť a uží­vať si tanec.

Pove­dzme si úprimne, častý prob­lém nie­len taneč­ných škôl je, že mnoho ľudí sa jed­no­du­cho hanbí. Keby si nie­kto chcel prísť zatan­co­vať, no ťaží ho strach z nezná­meho pro­stre­dia a nových ľudí, čo by si mu pove­dala?

Nerieš to. Naozaj. Para­doxne, ja sama som s týmto dlhú dobu bojo­vala. Nemala som prob­lém vybláz­niť sa v klube, nastri­hať tam pár odku­ka­ných kro­kov a aha, je mi super. (smiech) Pred profi taneč­nými kús­kami som však mala rešpekt. Radosť z tanca a chuť naučiť sa niečo nové ale zví­ťa­zila. A tak by to malo byť. Netreba zabú­dať, že aj ty si neznámy pre ostat­ných ľudí na kurze a určite má každý jeden svo­jím spô­so­bom trému. Naši lek­tori pre­fe­rujú kama­rát­sky prí­stup, a tak sa uvoľ­nená atmo­sféra veľmi ľahko pre­ne­sie i medzi ľudí.

Ja by som naprí­klad aj pri­šiel, no som hrozné poleno, čo by si odká­zala mne? 

Nerieš. (úsmev) Ak chceš, poď tan­co­vať. Naučíme kaž­dého, kto o to stojí.

Teba osobne živí pre­dov­šet­kým copy­wri­ting, akú úlohu hrá v tvo­jom živote tanec? Pomáha ti takéto odre­a­go­va­nie pri práci alebo sú to dva svety, ktoré od seba odde­ľu­ješ?

Dva svety, ktoré sa vzá­jomne pre­pá­jajú. Keďže mám v B-Swing na sta­rosti mar­ke­ting, skú­se­nosti z pro­fes­ného života viem apli­ko­vať práve na B-Swing. Je roz­hodne fajn sa po celo­den­nom sedení za počí­ta­čom vyfin­tiť a ísť sa vytan­co­vať. (úsmev) Necí­tiť si ráno nohy po pre­tan­co­va­nej noci je také moje. Avšak copy­wri­ting je oblasť, kto­rou som sa chcela živiť už dlho, takže aj táto práca ma baví.
Pri jed­nej zložke mám pokoj, som sama so sebou a obľú­be­nými slo­vami. Pri dru­hej zložke som medzi ľuďmi, (z)bláznim sa, vymýš­ľam, vyba­vu­jem. Potre­bu­jem samotu rov­nako ako spo­loč­nosť. Mys­lím, že takto je to v rov­no­váhe.

Ako vidíš vašu budúc­nosť? Aké máte ciele, čo by ste so svo­jou ško­lou chceli doká­zať?

Chceme neus­tále roz­ši­ro­vať swin­govú komu­nitu. Chceme, aby každý, koho tento štýl oslo­vuje, mohol si ho dosta­točne užiť, mal kde a mal s kým. Swin­gové tance sú krásne, ele­gantné, ale i bláz­nivé. Je v nich úprimná radosť. Chceme, aby ich ľudia spoz­nali a možno aj vďaka nim zno­vu­ob­ja­vili túto radosť zo života. Dámy tu tiež zis­ťujú, aké môžu byť krásne a mnohé obja­via svoju žen­skosť. Páni neraz zis­tia, že byť k žene zdvo­rilý nie je pre­ži­tok, ale bene­fit. (úsmev) Plá­nu­jeme nové for­máty tan­čiarní, zau­jí­mavé spo­lu­práce a ak sa zadarí, tak snáď i medzi­ná­rodne.

Často nestačí len vypl­niť dieru na trhu, treba robiť aj niečo navyše, nie­čím sa odlí­šiť, mať špe­ciálny prí­stup a filo­zo­fiu. Čo je ten “fak­tor X”, ktorý robí B-Swing úspeš­ným?

Podľa mňa je to určite toľ­ko­krát spo­mí­naná pria­teľ­skosť kom­bi­no­vaná s pro­fe­si­onál­nos­ťou. Na kur­zoch ľudí netý­rame, chceme, aby sa tan­com pre­dov­šet­kým bavili. Stresu majú dosť, u nás nech sa vybláz­nia. Mys­lím si, že zo všet­kého, čo robíme, ide pohoda a ľud­skosť. Pre mňa osobne sú to dôle­žité fak­tory v čom­koľ­vek. Pra­cu­jeme na sebe, vieme, čo chceme a verím, že ľudia vonku to vidia.

Ty sama si prišla do Bra­ti­slavy z malého mesta. Čo by si odká­zala mla­dým ľuďom na roz­me­dzí stred­nej a vyso­kej, ktorí majú všetky mož­nosti ešte len pred sebou?

Bude to znieť ako klišé, ale nech idú za tým, čo chcú. Či už s výš­kou alebo bez nej. Prav­de­po­dobne nedo­siahnu svoj cieľ o mesiac a možno ani o rok, ale ako sa hovorí, cesta je cieľ a na nej samot­nej zís­kajú nesmierne cenné skú­se­nosti. Je lep­šie prísť do cieľa neskôr a pri­pra­vený, ako doň neprísť vôbec. Ani moje roz­hod­nu­tia neboli všetky správne, pády a vzo­stupy sú v živote kaž­dého, ale je fajn mať sa z čoho pou­čiť do budúcna. 

Máš pre nás ešte na záver nejakú skvelú moti­vačnú myš­lienku, ktorá nám všet­kým dra­ma­ticky zmení život k lep­šiemu? :)

Uf, asi som práve všetky vyčer­pala v odpo­vedi vyš­šie. (smiech) Ale áno: Moti­vačné myš­lienky život k lep­šiemu nezme­nia, to môžeme len my sami.

Ďaku­jem ti za roz­ho­vor.

Cover fotka: Peter Kučerka

Ostatné: Mar­tin Habu­raj

Pridať komentár (0)