Michal Štencl: Škols­tvo, alebo rov­nica úspe­chu kaž­dého národa

Michal Štencl / 25. január 2016 / Zo Slovenska

Práve pre­bieha štrajk našich uči­te­ľov. Bojujú za to, čo by mala byť hlavná agenda kaž­dej vlády a kaž­dého národa. Jedna zo základ­ných eko­no­mic­kých teórií hovorí: Bohat­stvo náro­dov je tvo­rené tromi hlav­nými zdrojmi: Práca, Pôda, Kapi­tál.

Ja si to ale nemys­lím. Podľa mňa je tvo­rené – dnes ešte jed­nou ingre­dien­ciou, ktorá je z nich naj­dô­le­ži­tej­šia: Inte­li­gen­cia.

Podľa môjho názoru je inte­li­gen­cia to, čo bude hrať v budúc­nosti naj­dô­le­ži­tej­šiu úlohu akej­koľ­vek eko­no­miky. Ak si defi­nu­jeme silné a slabé stránky člo­veka a na tých by sme sta­vali stra­té­giu svo­jej budúc­nosti, každý z nás by asi napí­sal slovo – inte­li­gen­cia.

Library-students7-NUI Maynoothjpg

Nebude to dobrý sluch, ani dobré oči, ani svaly či posluš­nosť, rýchle ruky, schop­nosť pra­co­vať 24 hodín, schop­nosť memo­ro­vať. Toto všetko sú silné stránky stro­jov, ktoré vytvá­rame našou inte­li­gen­ciou.

Budúc­nosť je ešte vo väč­šej auto­ma­ti­zá­cii. Autá budú jaz­diť samé, stroje budú obrá­bať pôdu, roboty budú vyko­ná­vať aké­koľ­vek pro­cesy s 24 hodi­no­vou pra­cov­nou dobou. Napriek tomu, že sa vám to nemusí zdať, verte, že hovo­ríme o budúc­nosti 25 rokov, teda maxi­málne jed­nej gene­rá­cie. Keďže som zo sveta počí­ta­čov a naša firma je pri tom, ako sa tvo­ria auto­nómne vozidlá – do 10 rokov máme auto­mo­bily, ktoré nás odvezú kam­koľ­vek budeme chcieť, bez jedi­ného zásahu šoféra. Dnešné autá stoja viac ako 98 % času na svo­jich mies­tach v garáži. Opti­ma­li­zá­cia bude hrať hlavnú úlohu v budúc­nosti. Vodiči budú nepot­rební.

Možno sa pýtate, aké je spo­je­nie týchto tech­no­lo­gic­kých vízii a názvu článku, ktorý sa mal veno­vať ško­lám. Smutne musím skon­šta­to­vať, že sku­točne veľmi malé. Dnešné školy nemajú dosta­tok zdro­jov, aby z nich vychá­dzali ľudia, ktorí budú tieto novinky pri­pra­vo­vať. Vychá­dzajú z nich ľudia, ktorí nie sú úspešne pri­pra­vení na to, aby využí­vali svoju naj­sil­nej­šiu devízu, a tou je mozog.

Ak sa pozriem na to, ako by malo fun­go­vať ide­álne bohat­stvo národa budúc­nosti, ja by som zvo­lil nasle­dovný vzo­rec:

Bohat­stvo = Vzde­la­nie + Peniaze + Ener­gia

  1. Vzde­la­nie by obsa­ho­valo skú­se­nosti, inte­li­gen­ciu, zve­da­vosť, schop­nosť sa roz­ho­do­vať a je tvo­rené star­šími a skú­se­nej­šími ľuďmi, ktorí sú odbor­níkmi vo svo­jej oblasti
  2. Peniaze sú krvou eko­no­miky, bez kto­rých nemô­žete vzde­la­ných ľudí udr­žať
  3. Ener­gia sú mladí ľudia, ktorí majú moti­vá­ciu dosa­ho­vať to, čo sa tým skú­se­nej­ším môže zdať šia­le­ným nápa­dom
Student sitting on stack of books in library, reading

Mal som to šťas­tie byť krátky čas na Stan­ford­skej uni­ver­zite v Kali­for­nii, ktorá patrí k naj­lep­ším na svete, a toto sú moje závery, ktoré som postre­hol. Sili­con Val­ley je výtvo­rom tejto uni­ver­zity.

Ročný bud­get je na úrovni 5 miliard dolá­rov a takto tento neuve­ri­teľný biz­nis model fun­guje:

  1. Škola je pla­tená a stojí 150 tisíc dolá­rov na 2 roky a asi 400 tisíc dolá­rov na 5 rokov.
  2. Každý, kto z tejto školy vyjde, má priam zaru­čené miesto vo fir­mách s nástu­pom v prie­mere za 200 tisíc dolá­rov ročne.
  3. Ten, kto si túto školu môže dovo­liť a záro­veň má dobré výsledky, môže si ju zapla­tiť.
  4. Ten, kto si túto školu nemôže dovo­liť, ale má výborné výsledky, dostane šti­pen­dium, prí­padne lacnú pôžičku z tejto školy. Aj preto, že škola vie, že s takou kapa­ci­tou a vedo­mos­ťami, ktoré žiak získa, nebude mať prob­lém túto pôžičku spla­tiť do pár rokov.
  5. Máme teda prvú ingre­dien­ciu – peniaze. Škola má peniaze, aby zamest­ná­vala kva­lit­ných uči­te­ľov.
  6. Tým, že má škola peniaze, je schopná udr­žať naj­múd­rej­ších a naj­schop­nej­ších uči­te­ľov z celého sveta. Musím potvr­diť, že to bol záži­tok učiť sa veci, ktoré som nikdy pred­tým nevní­mal v súvis­los­tiach, a to na fir­mách ako je Intel, EA a pod. Máme druhú ingre­dien­ciu – vzde­la­nie.
  7. Tým, že sú tam výni­moční uči­te­lia, chcú tam ísť všetci mladí ľudia z celého sveta štu­do­vať. Máme tre­tiu ingre­dien­ciu – Ener­gia.
university-professor

Ako to fun­guje v doko­na­lom per­pe­tuum mobile:

  1. Naj­lepší uči­te­lia odo­vzdá­vajú skú­se­nosti naj­ši­kov­nej­ším štu­den­tom z celého sveta.
  2. Ľudia s vyso­kým IQ a týmito skú­se­nos­ťami vychá­dzajú zo školy a zakla­dajú si spo­loč­nosti, prí­padne pra­cujú vo fir­mách s vyso­kou pri­da­nou hod­no­tou.
  3. Škola má fond a pod­po­ruje prvým kapi­tá­lom firmy s naj­väč­šou prav­de­po­dob­nos­ťou úspe­chu. Aj preto, že týchto ľudí vlastne sle­do­vali 5 rokov a vidia, čo majú za sebou.
  4. Štu­denti na ško­lách tvo­ria pod vede­ním uči­te­ľov pro­jekty, ktoré neskôr pre­dá­vajú fir­mám. Takýmto bol naprí­klad pro­jekt Siri, ktorý kúpil Apple. Názov Siri preto, že vychá­dza z názvu SRI (Stan­ford Rese­arch Ins­ti­tute).
  5. Uči­te­lia sa stá­vajú členmi porad­ného orgánu kaž­dej firmy a radia naďa­lej týmto fir­mám svo­jimi skú­se­nos­ťami. Uči­te­lia tým zostá­vajú blízko praxe a sú akousi stred­nou osou medzi fir­mami. Vidia trendy vo fir­mách, vidia prob­lémy a tvo­ria nové mate­riály, kto­rými učia nových mla­dých ľudí. Ich vedo­mosti sú aktu­ali­zo­vané na mesač­nej báze.
9-Jose-Etcheverry-Associate-Professor-Co-chair-Sustainable-Energy-Initiative-York-University

Keďže sme spo­jili naj­múd­rej­ších ľudí, naj­lep­ších uči­te­ľov a peniaze, exis­tuje naj­väč­šia šanca na úspech týchto firiem – preto Sili­con Val­ley. Tým to ale nekončí. Kruh uzat­vára:

  1. Keďže uni­ver­zita inves­to­vala do týchto firiem, ktoré sú úspešné, má z pre­daja týchto firiem peniaze, prí­padne z ich divi­dend.
  2. Uči­te­lia v radách týchto firiem počú­vajú, čo sú prob­lémy a čo sú trendy.
  3. Vedú štu­den­tov rie­šiť tieto prob­lémy a pre­dá­vajú tieto rie­še­nia vo forme paten­tov, ktoré títo štu­denti počas štú­dia vymys­leli.
  4. Uni­ver­zita má napo­kon aj prí­jem zo škol­ného samos­tatne.
  5. Často­krát majú pro­fe­sori prí­jem z porad­ných orgá­nov, prí­padne im dajú štu­denti podiely ako čle­nom orgá­nov týchto spo­loč­ností.
  6. Po tom, ako sa stane firma úspešná a z nej vyjdú noví miliar­dári, vrá­tia títo ľudia časť peňazí, akcií, skú­se­ností svo­jej alma mater z vďaky, prí­padne na pod­poru nových výsku­mov. Sú vďační, pre­tože nebyť tejto školy, nikdy sa z týchto ľudí nestane to, čím sú.
IMG_1066-ed-sm[1]

Prí­kla­dom je aj Ser­gey Brin či Larry Page – spo­lu­za­kla­da­te­lia spo­loč­nosti Google štu­du­júci na Stan­forde, kde jed­ným z pro­jek­tov, na kto­rom pra­co­vali, bolo vyhľa­dá­va­nie a uspo­ra­dú­va­nie infor­má­cií.

Takto sa kruh uzat­vára.

Naj­múd­rejší ľudia odo­vzdá­vajú svoje skú­se­nosti mla­dým múd­rym ľuďom. Tí dopĺňajú tento kok­teil svo­jou ener­giou a nápadmi, ktoré posú­vajú hra­nice rastu eko­no­miky. A k tomu všet­kému je to eko­sys­tém, z kto­rého pro­fi­tuje každý, kto je jeho súčas­ťou.

Ako sa stá­vajú títo štu­denti úspeš­nými, vra­cajú uni­ver­zi­tám skú­se­nosti a peniaze. Bohu­žiaľ, ener­giu už nemajú. Tá ale pri­chá­dza s novým nábo­rom mla­dých ľudí, ktorí sa stá­vajú ďal­ším moto­rom tejto eko­no­miky.

Toto bol pozi­tívny prí­klad. Ako to vyzerá v nega­tív­nom prí­pade?

  1. Školy nemajú pod­poru záko­nov ani peňazí, aby mohli zamest­ná­vať špič­ko­vých uči­te­ľov.
  2. Špičky vo svo­jom obore idú pra­co­vať do firiem alebo do zahra­ni­čia, kde dostanú 4x vyš­šie platy a odchá­dzajú zo škôl.
  3. Postupne zostá­vajú už len tí, ktorí sa vzdali bojo­vať proti sys­tému, sú vyho­retí a už nemajú žiadne ambí­cie svoje skú­se­nosti odo­vzdá­vať.
  4. Mladí ľudia to cítia a tí ambi­ci­ózni odchá­dzajú do zahra­ni­čia za lep­ším škols­tvom. Tak ako dnes 40.000 mla­dých ľudí štu­duje v zahra­ničí. A veľa­krát sú to tí, ktorí sú budú­cim moto­rom akej­koľ­vek eko­no­miky. Nie však tej, v kto­rej nie sú.
  5. Na vyso­kých ško­lách si mladí ľudia vytvo­ria nové zväzky, spoz­najú na inter­ná­toch nových ľudí, zami­lujú sa.)
  6. V 4 – 5 roč­níku ich sťa­hujú firmy, ktoré suse­dia pri týchto ško­lách.
  7. Po škole pokra­čujú v práci, zalo­žia si rodiny, usa­dia sa a späť sa nevrá­tia.
  8. Firmy v kra­jine, z kto­rej mladí ľudia odišli nemajú koho zamest­nať a nedo­kážu kon­ku­ro­vať kva­li­tou zahra­nič­ným fir­mám, do kto­rých títo ľudia pri­chá­dzajú. Fir­mám nezos­tane nič, len si krad­núť ľudí navzá­jom, čím sa firmy ochu­dob­ňujú.
  9. Fir­mám sa zni­žujú zisky vo sve­to­vej kon­ku­ren­cii a pri­ná­šajú do štátu menej peňazí z daní.
03_R1Q4837lowres-e1351634984857

To, čo v takomto prí­pade zostáva, je neko­nečná špi­rála sme­rom nadol. Kva­litní ľudia odchá­dzajú, eko­no­mike sa darí menej a štát v snahe zvý­šiť roz­po­čet zvy­šuje dane fir­mám, ktoré nie sú schopné kon­ku­ro­vať na sve­to­vom trhu.

Už dnes niečo podobné cítiť v IT prie­mysle:

  1. Je nedos­ta­tok IT ľudí, a to aj napriek tomu, že ich platy sú naj­vyš­šie a zdví­hali by HDP aj prie­mernú mzdu oby­va­teľ­stva.
  2. Mladí ľudia odchá­dzajú štu­do­vať naprí­klad do Brna, kde po skon­čení zostá­vajú napriek tomu, že platy na Slo­ven­sku v IT sú o triedu vyš­šie ako v Brne. Majú tam však už vytvo­rené záze­mie, zoso­bá­šili sa.

Pri­tom by sta­čilo tak málo:

  1. Dať viac peňazí do škols­tva. Vytvo­riť kva­litné uni­ver­zity v spo­lu­práci s medzi­ná­rod­nými ško­lami ako Berk­ley, MIT či Stan­ford.
  2. Nabrať kva­lit­ných uči­te­ľov za vysoké platy z celej Európy a nechať ich pra­co­vať.
  3. Odrazu všetci mladí ľudia z celej Európy chcú štu­do­vať na týchto ško­lách.
  4. To pri­tiahne kapi­tál, firmy, celý svet bude chcieť byť tam, kde sa rodia nové mozgy.
  5. Zvýši sa kon­ku­ren­cie­schop­nosť firiem, HDP kra­jiny.
  6. Bude viac peňazí na ďal­šie akti­vity.
  7. Vývoj, mozgy a budúc­nosť kra­jiny je zabez­pe­čená

Budúc­nosť je v moz­goch. Budúc­nosť je v IT, bio­tech­no­ló­gii a auto­ma­ti­zá­cii. Budúc­nosť je v inte­li­gen­cii. Budúc­nosť je vo výskume. Ak sa tejto budúc­nosti nepris­pô­so­bíme a ak ju neuvi­díme, zostanú nám vodiči, ktorí nebudú mať čo šofé­ro­vať, robot­níci, ktorí nebudú môcť súpe­riť s robotmi a ruky pre plač. Máme pred sebou maxi­málne jednu gene­rá­ciu, kedy tento boj buď vyhráme alebo pre­hráme.

Ak chceme uro­biť len jednu jedinú dobrú vec, ktorá pri­ne­sie budúc­nosť nám a našim deťom, je to inves­tí­cia do škols­tva. Vyš­šie platy pre uči­te­ľov, aby neod­chá­dzali do firiem alebo zahra­ni­čia. Nezá­viďme im, ak by mali aj 10-krát toľko ako je bežné. Jeden dobrý uči­teľ dokáže naučiť tisíce mla­dých ľudí, ktorí nám to vrá­tia 100.000-krát. Chceme mať naj­lep­ších uči­te­ľov u nás alebo v zahra­ničí?

Toto by mala byť pri­márna úloha kaž­dého štátu. Kva­litné školy zabez­pe­čia zhr­nu­tie kva­lit­ných ľudí na tejto pôde. Kva­litní ľudia s novou ener­giou pri­tiahnu peniaze a skú­se­nosti z celého sveta. Pre­tože každý pod­ni­ka­teľ na svete zverí svoje peniaze do rúk tým, u kto­rých je naj­väč­šia šanca na úspech.

Henry Ford pove­dal: “Ak by som mal posledné euro, dal by som 75 cen­tov do reklamy”

Ak by som mal posledné euro ja, dal by som ho na vzde­la­nie.

Ak exis­tuje jediná úloha štátu – nás všet­kých, je ňou tvo­riť infra­štruk­túru a pod­mienky pre našu budúc­nosť. Je ňou vzde­la­nie.

090617-N-9610C-029 GULF OF ALASKA (June 17, 2009) Chad Stober, an instructor at John C. Stennis University , center, teaches students Japanese in a training classroom aboard the Nimitz-class aircraft carrier USS John C. Stennis. John C. Stennis and Carrier Air Wing (CVW) 9 are participating in Northern Edge 2009, a joint exercise focusing on detecting and tracking units at sea, in the air and on land. (U.S. Navy photo by Mass Communication Specialist 2nd Class Dmitry Chepusov/Released)

Zdroj: michalstencl.com

Pridať komentár (0)