Zuzana Rudy­ová – Slo­venka, ktorá dáva kera­mike život

Lenka Haringová / 31. august 2016 / Rozhovory

Talen­to­vaná umel­kyňa s kre­a­tív­nou dušou a šikov­nými rukami. Vytvára nád­herné kera­mické diela, ktoré ozdo­bia nejednu domác­nosť. Čo ju k tomu viedlo, kde a ako dostáva inšpi­rá­ciu sa dozvieš v tomto roz­ho­vore.

Vieš si pred­sta­viť, že by neexis­to­vala kera­mika? V dneš­nom svete ubudlo ľudí pra­cu­jú­cich s hli­nou, ale môžeme byť vďační za tých, ktorí na ňu neza­budli, dokonca z nej vytvá­rajú nád­herné kúsky. Jed­nou z týchto ľudí je Zuzana Rudy­ová.

Z2

Zuzka pre­zraď nám, kde a ako začala tvoja cesta k ume­niu?

V det­stve. Moji rodi­čia sú tvo­riví ľudia a viedli k tomu aj nás, svoje deti. Veľa som ako malá kres­lila, maľo­vala. Ku kera­mike som sa dostala až neskôr v dospe­losti. Pri­dala som sa ku sku­pine ľudí, ktorí sa jej veno­vali a neskôr som pokra­čo­vala samos­tatne. Práca s hli­nou ma veľmi chy­tila a baví ma stále viac.

Tvoje štú­dium bolo zame­rané na ume­nie alebo si sa najprv chcela vybrať iným sme­rom?

Vyštu­do­vala som niečo cel­kom iné, eko­nó­miu. Vo veku, keď sa bolo treba roz­hod­núť, som vôbec nemala jasno v tom, čo ďalej. Z gym­ná­zia som preto pokra­čo­vala štú­diom eko­nó­mie. Brala som to tak, že s touto ško­lou má člo­vek široké mož­nosti uplat­ne­nia v praxi. Potreba niečo tvo­riť v tom čase u mňa nejako zaspala, neskôr sa však znovu vrá­tila. Keďže som už bola vyštu­do­vaná eko­nómka, najprv som potre­bo­vala utvr­diť samu seba, potom aj svoje oko­lie v tom, že to s kera­mi­kou mys­lím vážne. Nešlo to ľahko a hneď, chvíľu to trvalo, ale dnes som spo­kojná s tým ako fun­gu­jem. Našla som pre seba rie­še­nie v kom­bi­ná­cii dvoch pro­fe­sií.

????????????????????????????????????

Máš nie­kde spo­čí­tané, koľko vecí si už vyro­bila? A koľko z nich si poka­zila, ak vôbec dáke, pri tvo­jich prvých kon­tak­toch s kera­mi­kou?

Nemám spo­čí­tané, koľko som toho vyro­bila, je toho dosť a určite bolo dosť aj nepo­dar­kov. Rada skú­šam nové postupy, mož­nosti, učím sa pri­tom tiež veľa na vlast­ných chy­bách. Aj keď ma vždy mrzí nevy­da­rená práca, je to mys­lím cel­kom pri­ro­dzené a patrí to k veci. Ako sa vraví: kto nič nerobí, nič nepo­kazí… a potom, často ma tie chyby pri­viedli aj k zau­jí­ma­vým nápa­dom.

Takže asi nemáš núdzu o dar­čeky pre blíz­kych?

To určite nie, nemám núdzu o dar­čeky, všet­kým mojim blíz­kym som už čosi z mojej kera­miky veno­vala.

????????????????????????????????????

Samotná tvorba, aj vo forme kera­miky zane­cháva po člo­veku určité posols­tvo. Aké je to tvoje? Čo pre teba zna­mená samotná chvíľa, strá­vená v dielni?

O posols­tve veľmi nepre­mý­šĺam, ale viem, že kera­mika môže pre­tr­vať dlho — tak snáď sa aj niečo z tej mojej zachová dlh­šie ako tu budem ja. Žijem ale hlavne prí­tom­nos­ťou. Chvíle, keď som sama s hli­nou, sú pre mňa veľmi dôle­žité, dávajú mi radosť, pokoj, rov­no­váhu. Pri práci sa viem odstri­hnúť od všet­kého okolo. Do hliny čosi dávam kus svo­jej ener­gie, nad­še­nia a záro­veň to veľa dáva mne, aj v tomto je hlina úžasný mate­riál.

Vo mne evo­kujú tvoje pro­dukty spo­je­nie s prí­ro­dou. Zdá sa mi to? Čo ťa naozaj inšpi­ruje?

Nezdá, je to naozaj výstižne pove­dané a som rada, keď toto “spo­je­nie s prí­ro­dou” v mojej kera­mike nie­kto roz­pozná. Takto môže moja práca pote­šiť ďalej nie­koho, kto má možno podobné cíte­nie ako ja. Prí­roda mi je cel­kom určite tou naj­väč­šou inšpi­rá­ciou. Ale tiež si vší­mam aj veci vytvo­rené ľuďmi, veľké diela a aj tie najo­by­čaj­nej­šie pred­mety. Inšpi­rá­cia je všade okolo nás.

????????????????????????????????????

Kde máš svoju dieľňu, v kto­rej vzni­kajú tvoje nád­herné pro­dukty?

Kera­miku robím doma, kúsok za Bra­ti­sla­vou.

A kde všade sa s nimi môžeme stret­núť?

Spo­lu­pra­cu­jem s nie­koľ­kými pre­daj­ňami nábytku a ume­nia u nás a tiež vo Viedni a ľudia ma často oslo­via aj priamo, keď hľa­dajú niečo pre seba alebo ako dar.

????????????????????????????????????

Exis­tuje pre nás, bež­ných smr­teľ­ní­kov, šanca vyskú­šať si pro­ces výroby kera­miky, napr. aj s tebou?

Momen­tálne také niečo nero­bím, nemám na to pod­mienky, ale možno raz bude aj to.

Kera­miku obja­vu­jeme spolu so základmi ľud­stva samot­ného. Mys­líš, že tu ešte takisto dlho zotrvá?

Verím, že áno. Zopa­ku­jem, čo už som raz pove­dala, podľa mňa, kým budú ľudia, zem, voda a oheň, bude aj kera­mika. Je uži­točná a krásna, ľudia sa jej podľa mňa len tak nevzdajú. A ako to tu bolo spo­me­nuté, hlina je tiež istým spo­je­ním s prí­ro­dou a to moderný člo­vek potre­buje asi stále viac.

DSC_9822

Ak si sa zami­lo­val do Zuz­ki­ných výtvo­rov, určite si pozri jej zbierku tu.

Zdroj foto­gra­fií: Archív Zuzany Rudy­o­vej

Pridať komentár (0)