100 miliárd eur: Slovensko môže túto hranicu dosiahnuť už v roku 2027. Rast ekonomiky o 0,7 % nestačí

Slovensko pokračuje v slabom raste a v druhom štvrťroku 2026 zaostalo za viacerými krajinami regiónu. Hrubý domáci produkt medziročne vzrástol o 0,7 % a medzikvartálne len o 0,2 %. Národná banka Slovenska (NBS) upozorňuje, že priemysel stagnuje a firmy v niektorých odvetviach strácajú konkurencieschopnosť. Oporou ekonomiky zostáva najmä trh práce a spotreba domácností.

Slabší rast prichádza v čase, keď sa zhoršuje aj výhľad verejných financií. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť upozorňuje, že bez ďalších konsolidačných opatrení môže deficit od roku 2027 prekročiť 5 % hrubého domáceho produktu (HDP) a verejný dlh by do roku 2029 mohol vystúpiť na 74 % HDP.

Slovensko zaostáva za Poľskom, Českom aj Maďarskom

Podľa rýchleho odhadu Štatistického úradu SR vzrástla slovenská ekonomika v druhom štvrťroku medziročne o 0,7 %. Ešte v prvom kvartáli rast dosahoval 0,9 %.

Výsledok bol slabší ako očakávania analytikov. Ekonómovia slovenských bánk v júli 2026 pre NBS v priemere počítali s rastom okolo jedného percenta. V regionálnom porovnaní Slovensko zaostáva. Poľsko zaznamenalo rast o 3,8 %, Česko o 2 % a Maďarsko o 1,6 %. Nemecko rástlo približne o 0,9 % a Rakúsko o 0,8 %.

Národná banka Slovenska (NBS) konštatuje, že slovenská ekonomika pokračuje v slabom raste už viac ako dva roky. Priemysel zostáva pod tlakom neistého vonkajšieho prostredia a slabnúcej konkurencieschopnosti.

zdroj: AI

Po obnovení prepravy ropy cez ropovod Družba sa síce opäť zvýšila produkcia rafinérskeho, chemického a gumárenského priemyslu, no výroba automobilov skôr stagnovala. Postupne sa utlmovala aj výroba elektroniky.

Export sa podľa NBS udržal približne na úrovni začiatku roka. Doplnenie zásob však zvýšilo dovozy, čo mohlo zhoršiť bilanciu zahraničného obchodu.

Trh práce pozitívne prekvapil 

Silnejšou stránkou ekonomiky zostáva zamestnanosť. NBS pôvodne očakávala, že v druhom štvrťroku nové pracovné miesta nevzniknú. Predbežné údaje však ukázali opačný vývoj. Zamestnanosť sa medzikvartálne zvýšila o 0,12 %, teda o viac ako 3-tisíc ľudí. Podľa centrálnej banky ide o najvyšší medzikvartálny rast za posledné štyri roky.

Najviac k rastu pravdepodobne prispeli služby a stavebníctvo. Priemysel naopak zaznamenal najväčší úbytok pracovníkov. NBS preto upozorňuje na pokračujúci presun zamestnaných z priemyslu do služieb.

Firmám pomáhal aj príchod zahraničných pracovníkov. Stabilnejší trh práce zároveň podporuje spotrebu domácností, ktorá napriek konsolidačným opatreniam zatiaľ zostáva relatívne odolná.

Analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák pre Denník N upozornil, že slovenská ekonomika nekopírovala mierne oživenie eurozóny. Podľa neho rast naďalej brzdí domáca fiškálna konsolidácia, ktorá sa prejavuje predovšetkým nižšou investičnou aktivitou firiem.

Analytička Slovenskej sporiteľne Mária Valachyová zasa upozornila, že vysoké dane tlmia ekonomickú a investičnú aktivitu. Slabšie môže byť aj čerpanie eurofondov, s ktorým pôvodné prognózy počítali vo väčšej miere.

Verejný dlh Slovenska môže dosiahnuť 74 % HDP

Ak sa neuskutoční ďalšia konsolidácia verejných financi, problémom nebude iba deficit. RRZ predpokladá, že verejný dlh môže už v roku 2027 dosiahnuť 66,7 % HDP. Do roku 2029 by sa mohol zvýšiť až na 74 % HDP, čo by predstavovalo historické maximum.

Pritom ešte na konci roka 2025 bol dlh na úrovni 61,4 % HDP. K hranici 100 miliárd eur sa tak Slovensko podľa rady môže priblížiť už v roku 2027.

Ginkgo biloba hrozbu demencie neodvráti. Neurológovia radia 5 overených spôsobov, ako podporiť zdravie mozgu

Republiková únia zamestnávateľov upozorňuje, že čoraz vyšší dlh znamená aj rastúce úroky. Väčšia časť verejných zdrojov tak môže smerovať na jeho obsluhu namiesto investícií do zdravotníctva, školstva, infraštruktúry či rozvoja ekonomiky.

Slovenské hospodárstvo tak v druhej polovici roka stojí pred dvojitou výzvou. Rast zostáva slabý a priemysel stagnuje, zatiaľ čo verejné financie si vyžadujú ďalšie úspory alebo nové príjmy. Trh práce zatiaľ ekonomiku stabilizuje, no dlhodobo bude rozhodujúce, či sa podarí obnoviť investície, konkurencieschopnosť a udržateľnejšie tempo rastu.

zdroj: AI

Slovensko počas ostatných 20 rokov

Pozreli sme sa aj na reálnu medziročnú zmenu HDP v období 2006 až 2025. Slovensko v tomto období prešlo od dvojciferného rastu pred finančnou krízou cez dve recesie až po dnešné tempo pod jedným percentom. Eurostat uvádza, že priemerný ročný rast slovenského HDP za obdobie 2006 – 2025 dosiahol približne 2,6 %.

Historický rad ukazuje výraznú zmenu dynamiky slovenskej ekonomiky. V roku 2007 HDP rástol dvojciferným tempom, pričom následná globálna finančná kríza priniesla v roku 2009 prudký pokles. Po rýchlom oživení v roku 2010 sa rast väčšinu ďalšieho desaťročia pohyboval v nižších jednotkách percent.

Druhý výrazný prepad prišiel počas pandémie v roku 2020. Nasledovalo oživenie, no dynamika sa opäť postupne vyčerpávala. V roku 2024 slovenská ekonomika podľa revidovaných údajov Štatistického úradu vzrástla o 2,1 %, kým v roku 2025 už len o 0,8 %. Určitý rozdiel však môžeme vidieť práve pri porovnaní so susednými krajinami. V prípade krízy reagujú aj ostatné ekonomiky nižším rastom či poklesom. 

zdroj: AI

Za posledných 20 rokov sa tempo rastu slovenskej ekonomiky výrazne zmenilo. Kým pred globálnou finančnou krízou dokázalo Slovensko rásť aj dvojciferným tempom, v posledných rokoch sa rast pohybuje výrazne pomalšie. Rok 2007 priniesol rast o 10,8 %, po ktorom v roku 2009 nasledoval prepad o 5,5 %. Druhú recesiu priniesol pandemický rok 2020.

Po následnom oživení sa ekonomika opäť spomaľuje. V roku 2024 vzrástla o 2,1 % a vlani už iba o 0,8 %. Za celé obdobie 2006 až 2025 dosahoval priemerný ročný rast približne 2,6 %.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska