12 vydavateľstiev ju odmietlo, dnes je miliardárka. Rowlingová patrí medzi najbohatších ľudí na svete (PRÍBEH)

Joanne Kathleen Rowlingová napísala prvý príbeh o Harrym Potterovi v 90. rokoch minulého storočia. Bolo to v čase, keď sa nachádzala na úplnom dne. Bola nezamestnaná, rozvedená a ako slobodná matka žila v škótskom Edinburghu z minimálnej podpory. Rukopis knihy Harry Potter a Kameň mudrcov vznikol vo vlaku počas cesty z Manchestru do Londýna. Písala ho po kúskoch – na kaviarenských servítkach, v zošitoch, vždy, keď jej dcéra zaspala.

Rukopis poslala do niekoľkých vydavateľstiev. Dvanásť z nich ju odmietlo. Až malé vydavateľstvo Bloomsbury jej dalo šancu – aj to len na odporúčanie osemročnej dcéry jedného z redaktorov. Prvých 500 výtlačkov knihy bolo určených najmä pre knižnice.

Rowlingová prepísala dejiny knižného trhu

Po vydaní prvej knihy Harry Potter a Kameň mudrcov v roku 1997 nasledoval doslova explozívny rast záujmu čitateľskej verejnosti. Len rok po britskom debute predala Rowlingová americké vydavateľské práva spoločnosti Scholastic za neuveriteľných 100 000 dolárov, čo bolo v tom čase najvyššie honorované debutové dielo detskej literatúry z Veľkej Británie.

Ako uvádza Financial Express, knihy sa okamžite začali prekladať – postupne vyšli vo vyše 85 jazykoch a predávali sa vo viac než 200 krajinách. Celkovo sa zo sedemdielnej série predalo viac ako 600 miliónoch výtlačkov, čím sa Harry Potter stal najpredávanejšou knižnou sériou všetkých čias. Každý nový diel sprevádzali masové nočné predaje, rekordy v predobjednávkach a davy čitateľov čakajúcich pred kníhkupectvami.

Zmizlo 230 miliónov eur určených deťom. Podvodníčka si z verejných peňazí urobila bankomat

Piaty diel, Harry Potter a Fénixov rád, sa predal v deň vydania v USA, Veľkej Británii a Kanade v počte viac než 5 miliónov kusov, čo ho vtedy zaradilo medzi najrýchlejšie predávané knihy histórie. Posledná kniha série, Harry Potter a Dary smrti, sa len za prvých 24 hodín predala v počte 11 miliónov kusov.

Knihy sa neskôr dostali aj do školských osnov a vytvorili nový čitateľský fenomén, ktorý zmenil detskú a tínedžerskú literatúru po celom svete. Vydavateľstvá hovorili o tzv. Potter efekte – náraste čitateľského záujmu, ktorý ovplyvnil celé generácie detí aj dospelých. Rowlingová tak svojím dielom neovplyvnila len trh, ale aj kultúru, jazyk a čitateľské návyky miliónov ľudí.

zdroj: X @euqirino

Biznis, aký svet ešte nevidel 

Jedným z najzásadnejších rozhodnutí J. K. Rowlingovej bolo, že sa nevzdala autorských práv k svojej knižnej sérii. Na rozdiel od mnohých autorov si ponechala kontrolu nad značkou Harry Potter, vrátane licencií, prekladov, merchandisingu a filmových práv. Práve to jej umožnilo zarábať nielen na každej adaptácii, ale aj dohliadať na kvalitu a kontinuitu svojho diela.

V roku 1999 predala filmové práva spoločnosti Warner Bros. za približne 2 milióny dolárov – ale len na prvé štyri knihy. Súčasťou zmluvy bola aj podmienka, že filmy musia zostať verné britskému pôvodu príbehu, čo znamenalo napríklad obsadenie britských hercov a nakrúcanie v Spojenom kráľovstve. Výsledok? Jedna z najúspešnejších filmových sérií všetkých čias – osem filmov s celkovými tržbami vyše 7,7 miliardy dolárov.

Rowlingová si udržala aj podiel z predaja hračiek, školských potrieb, oblečenia, LEGO setov či videohier s tematikou Harryho Pottera. Značka sa rozšírila aj na divadelné dosky – predstavenie Harry Potter and the Cursed Child sa uvádzalo vo West Ende aj na Broadwayi a získalo 9 cien Olivier Awards a 6 cien Tony Awards.

zdroj: Unsplash/Shayna Douglas

V roku 2010 v Orlande na Floride v spolupráci s Universal Studios otvorili prvý zábavný park The Wizarding World of Harry Potter. Podľa The Guardian nasledovali ďalšie tematické parky v Japonsku a Kalifornii, ktoré sa stali pilierom zábavného priemyslu. V roku 2016 vznikol oficiálny online ekosystém WizardingWorld.com, ktorý nahradil pôvodný Pottermore. Rowlingová zároveň pokračovala v budovaní značky aj prostredníctvom spin-off série Fantastické zvery, ktorá rozšírila čarodejnícky svet o nových hrdinov a obdobia.

Navyše, bola aj autorkou scenárov týchto filmov, čím sa presunula z pozície spisovateľky do role scenáristky a producentky. Jej kreatívna kontrola sa tak rozšírila na celý mediálny ekosystém značky. Vďaka týmto krokom sa z J. K. Rowlingovej nestala len autorka – ale biznis ikona, ktorá premenila príbeh z vlaku na jednu z najziskovejších a najtrvalejších značiek popkultúry 21. storočia.

zdroj: TMDB.com

Rowlingová, miliardárka

V roku 2004 zaradil magazín Forbes J. K. Rowlingovú na zoznam miliardárov. Stala sa prvou autorkou na svete, ktorá mala podľa ich odhadov dosiahnuť majetok vo výške jednej miliardy dolárov výlučne vďaka literárnej tvorbe. Rowlingová však túto informáciu o rok neskôr poprela. Tvrdila, že podľa jej vlastných prepočtov miliardárkou nie je. 

V nasledujúcich rokoch Forbes Rowlingovú zo zoznamu stiahol – kvôli jej známym filantropickým darom, ktoré sa odhadujú na viac než 150 miliónov dolárov, a tiež pre vysoké zdanenie vo Veľkej Británii, kde sa daň z príjmu pohybuje až na úrovni 45 %. Aj vďaka tomu bola istý čas považovaná skôr za výnimočne bohatú autorku než miliardárku v pravom slova zmysle.

Až v roku 2025 sa podľa Snopes do rebríčka miliardárov opäť vrátila – tentokrát už na základe komplexnejších údajov, ktoré zohľadnili dlhodobé zisky z predaja kníh, filmov, divadelných predstavení, zábavných parkov a licencií súvisiacich so značkou Harry Potter. Jej impérium sa ukázalo ako neuveriteľne odolné a výnosné aj po vyše dvoch dekádach od vydania prvej knihy.

Príbeh J. K. Rowlingovej tak nie je len príbehom čarodejníkov a kúziel. Je to biznisová lekcia o vízii, trpezlivosti a neústupnosti. A dôkaz, že aj ten najnenápadnejší nápad zaznamenaný v kaviarni medzi starostlivosťou o dieťa a úzkosťou z budúcnosti, môže raz premeniť celý svet – a svojmu autorovi navždy zmeniť život.

Čítajte viac z kategórie: Podnikateľské príbehy