13 európskych krajín sa spojilo: Pripravujú vlastný platobný systém, Slovensko je zatiaľ mimo hry

Európske platobné spoločnosti spájajú svoje systémy do siete European Network for Payments (ENP), ktorá má umožniť cezhraničné platby bez potreby tradičných kartových schém. Projekt vytvárajú Bancomat, Bizum, EPI Company stojace za službami Wero, SIBS-MB WAY a Vipps MobilePay.

Spoločne obsluhujú približne 130 miliónov používateľov v 13 európskych krajinách. ENP má najskôr zabezpečiť prevody medzi ľuďmi, neskôr sa má rozšíriť na e-shopy a kamenné predajne.

Novovznikajúca spoločnosť bude sídliť v Madride. Jej vytvorenie reaguje na snahu Európy znížiť závislosť od amerických platobných spoločností Visa a Mastercard. Tie majú na európskom trhu silné postavenie najmä preto, že domáce systémy jednotlivých krajín doteraz nedokázali fungovať v celoeurópskom rozsahu, uvádza portál Vo svete IT. 

ENP nebude novou kartou ani jednou spoločnou aplikáciou

European Network for Payments nemá nahradiť päť existujúcich služieb novou značkou. Bancomat, Bizum, Wero, MB WAY aj Vipps MobilePay budú naďalej fungovať pod svojimi názvami a s vlastnými aplikáciami.

Zmeniť sa má najmä infraštruktúra pôsobiaca na pozadí. Spoločná technická a prevádzková vrstva umožní jednotlivým platobným systémom komunikovať medzi sebou aj mimo ich domácich trhov.

Používateľ španielskeho Bizumu by tak v budúcnosti nemusel pre cezhraničnú platbu prechádzať na službu používanú v inej krajine. Podobný princíp má platiť aj pre ďalšie zapojené systémy.

Projekt bude zavádzaný postupne. V prvej etape sa počíta s cezhraničnými platbami medzi jednotlivcami. Neskôr majú nasledovať nákupy v internetových obchodoch a napokon platby priamo u obchodníkov.

Časť technológie už bola testovaná. Bancomat, EPI/Wero a SIBS-MB WAY v apríli 2026 demonštrovali interoperabilitu svojich systémov. Používatelia zapojených aplikácií mohli pomocou QR kódov platiť u zahraničných obchodníkov pripojených k ostatným riešeniam.

ENP má využívať európske technické štandardy a okamžité platby medzi bankovými účtami. Peniaze pri tomto modeli smerujú z účtu platiteľa priamo na účet príjemcu. Tradičná kartová schéma preto nemusí byť súčasťou transakcie.

Projekt podľa dostupných informácií nepočíta s vydávaním vlastnej platobnej karty. Pri platbách môžu namiesto nej zohrávať úlohu mobilné aplikácie, QR kódy alebo technológia NFC, uvádza Reuters. 

Prečo Európa považuje závislosť od Visa a Mastercard za problém

Visa a Mastercard poskytujú používateľom jednu podstatnú výhodu: ich karty možno používať vo veľkom množstve krajín a u obrovského počtu obchodníkov. Práve takýto rozsah európske domáce systémy zatiaľ nemajú.

Nevýhoda sa preto netýka toho, že by platba kartou bola pre zákazníka automaticky drahá alebo nepraktická. Problémom je predovšetkým vysoká závislosť európskeho finančného systému od spoločností mimo Európy, uvádza Živě.cz. 

Podľa Európskej centrálnej banky sa viac ako dve tretiny kartových transakcií v eurozóne riadia obchodnými pravidlami neeurópskych spoločností. Trinásť krajín eurozóny je pri platbách v kamenných obchodoch odkázaných na medzinárodné kartové schémy alebo medzinárodné mobilné riešenia.

To znamená, že európske banky a obchodníci majú obmedzený vplyv na pravidlá, ceny alebo niektoré dátové praktiky systémov, ktoré pri digitálnych platbách používajú. ECB túto situáciu opisuje ako problém strategickej autonómie a odolnosti platobnej infraštruktúry.

Druhou otázkou sú náklady obchodníkov. ECB uvádza, že priemerné čisté poplatky za platobné služby účtované obchodníkom sa v EÚ medzi rokmi 2018 a 2022 takmer zdvojnásobili. Európska regulácia síce obmedzila medzibankové poplatky pri spotrebiteľských kartách, kartové schémy však využívajú aj ďalšie kategórie poplatkov, napríklad za samotnú schému, spracovanie alebo niektoré technické služby.

Podľa ECB sú pritom menší obchodníci zaťažení viac než veľké obchodné spoločnosti. Centrálna banka upozorňuje, že časť týchto nákladov sa môže následne premietnuť do cien pre spotrebiteľov. Nejde teda nevyhnutne o viditeľný poplatok priamo pri platbe kartou, ale o náklad započítaný v celkovom fungovaní obchodníka.

Slovensko medzi zakladajúcimi krajinami zatiaľ nie je

Vznik ENP zatiaľ pre slovenského používateľa neznamená okamžitú zmenu spôsobu platenia. Medzi piatimi zakladajúcimi partnermi nie je slovenská banka ani samostatný slovenský platobný systém.

Určitým prepojením môže byť v budúcnosti systém BLIK, ktorý funguje aj na Slovensku. Jeho prevádzkovateľ v máji 2026 informoval o zámere zapojiť používateľov z Poľska a Slovenska do širšej európskej interoperability platobných riešení. Medzi zakladajúcimi členmi ENP však BLIK zatiaľ nie je a termín prípadného zapojenia Slovenska nebol oznámený.

Samotné vytvorenie siete navyše nezaručuje, že ENP dokáže postaveniu Visa a Mastercard výraznejšie konkurovať. Rozhodujúce bude, či ju prijmú banky a obchodníci a či bude pre používateľov rovnako jednoduchá ako dnešná platobná karta.

ENP môže neskôr doplniť digitálne euro

European Network for Payments treba odlišovať aj od pripravovaného digitálneho eura. ENP je súkromný projekt, ktorý má prepájať bankové účty a existujúce európske platobné služby.

Digitálne euro má byť naopak elektronickou formou peňazí centrálnej banky garantovanou ECB. Podľa súčasných plánov by sa oba projekty mohli v budúcnosti navzájom dopĺňať. ECB pracuje s možnosťou prvého vydania digitálneho eura v roku 2029, ak bude vytvorený potrebný právny rámec.

ENP tak predstavuje jeden z pokusov odstrániť dlhodobú slabinu európskeho trhu: množstvo úspešných národných platobných riešení, ktoré nedokázali vytvoriť spoločnú celoeurópsku sieť, pripomína portál SKRIPT. 

Visa a Mastercard preto zostávajú pre používateľov mimoriadne praktickými platobnými nástrojmi. Z pohľadu európskej infraštruktúry však ich dominancia prináša závislosť od neeurópskych pravidiel, poplatkov a technických štandardov.

ENP chce časť tejto závislosti obmedziť prepojením systémov, ktoré už milióny Európanov používajú. Či sa z neho stane reálna alternatíva ku kartovým schémam, bude závisieť najmä od rozsahu siete, prijatia obchodníkmi a zapojenia ďalších krajín.